Čeng Che (čín.郑和, pchin-jin:Zhèng Hé; * 1371 – † 1435), bol čínsky dvoran a diplomat v období Ming, najznámejší z čínskych moreplavcov a cestovateľov, ktorý v rokoch 1405 až 1433 podnikol sedem plavieb do Indického oceánu, súhrnne označovaných ako 三保太監下西洋, San-pao tchaj-ťien sia si-jang (Plavby eunucha San-pao do Západných morí). Navštívil pri nich Sumatru, Jávu, Cejlón, Indiu, Perziu, Arábiu a východnú Afriku.
Čeng Che sa narodil ako Ma San-pao (馬 三保) v meste Kchun-jang v provincii Jün-nan v moslimskej (chuejskej) rodine. Jeho otec a dedo dokonca podnikli púť do Mekky a nepochybne aj ich rozprávanie v ňom vzbudilo túžbu po cestovaní. Vo veku 10 rokov bol pri dobytí Jün-nanu (do tej doby bašty predchádzajúcej mongolskej dynastie Jüan) cisárskymi vojskami odvlečený do zajatia a ako trinásťročný bol vykastrovaný, aby mohol slúžiť ako eunuch pri dvore cisárovho štvrtého syna, princa Ču Tiho. Kastrácia ho pravdepodobne navonok príliš nepoznamenala, keďže eunuch San-pao je vo svedectvách súčasníkov opisovaný ako človek mohutnej postavy (cez 2 m) a hlbokého hlasu. Pretože sa skoro prejavil ako schopný služobník, dostalo sa mu vzdelania vo vojnovom a diplomatickom umení na prestížnej cisárskej akadémii (tchaj-süe) v Nankingu. Princ mu tiež zmenil meno na Čeng Che.
loď s pokladom Čeng Che.Roku 1402 sa Čengov pán stal cisárom a jeho vrchný eunuch jedným z najvplyvnejších ľudí v ríši. V nasledujúcom roku cisár Jung-le menoval Čenga za admirála a nariadil mu, aby s veľkou flotilou navštívil vzdialené krajiny. Čeng Che sa stal prvým eunuchom, ktorý bol menovaný do tak vysokej vojenskej hodnosti.
K uskutočneniu prvej výpravy bola postavená impozantná flotila 317 plavidiel (španielska Armada vypravená roku 1588 proti Anglicku mala „len“ 132 lodí), z toho 62 tvorili tzv. „lode pokladov“ (čínsky 宝船, baochuan, pao-čchüan). Tieto obrie lode merali okolo 120 m na dĺžku, viac než 50 metrov na šírku, niesli deväť sťažňov a s výtlakom minimálne 2 700 ton mohla každá pojať niekoľko sto mužov. Pre predstavu: za najväčšiu „drevenú“ loď je považovaná radová bojová loď Valmy (Francúzsko, 1847 – 1865) dlhá 64 metrov s uvádzanou tonážou 5 231 ton, plne naložený nákladný tlačný riečny čln, ktorý má ale oceľovú konštrukciu, má cez 2 000 ton. Tieto rozmery boli donedávna časťou odbornej verejnosti považované za vybájené, šlo by totiž o rozmery najväčšej drevenej lode všetkých čias. Posledné archeologické nálezy ich ale potvrdzujú. Flotila zahrňovala aj špeciálne lode, určené výhradne pre transport koní či zásob pitnej vody.
Veľkosť flotily bola taká, že súčasníci prirovnávajú jej priplávanie k mraku, ktorý pokryl celé more. Na jeseň 1405 vyplávalo 27 800 mužov (vtedajšie dosť veľké mesto) pod Čengovým velením na more. Výprava doplávala do Indie; cestou viedli diplomatické rokovania s miestnymi vládcami, vymieňali čínsky tovar za exotický a okrem iného vyhnali aj miestnych pirátov. Úspešná expedícia sa vrátila do Číny po dvoch rokoch, v roku 1407.
Do roku 1422 nasledovalo päť ďalších podobných výprav, ktoré dokázateľne doplávali až na východné pobrežie Afriky, odkiaľ bol okrem iného privezený dar od miestneho vládcu - žirafa.
Po smrti cisára Jung-le (1424) sa s jeho nástupcami Chung-si a Süan-te Čína plavieb vzdala a pretrhala zámorské putá s okolitým svetom. Čengova výprava z rokov 1431 – 1433, ktorá viedla diplomatické rokovania v Malake a Siame bola poslednou oficiálnou veľkou zámorskou plavbou.
Po rezignácii na námornú moc v Ázii nasledoval rozmach pašeráctva a pirátstva pozdĺž čínskych brehov, ktoré sa stali typickým javom nasledujúcich storočí.
Iné dôsledky sú viditeľné dodnes: Námornými a tým aj svetovými veľmocami sa o 200 rokov neskôr stali európske štáty.
Je potrebné povedať, že námorné výpravy, ktoré Čeng Che viedol, nemali dobyvačné ciele ani neboli pôvodne nijak významné z hľadiska obchodu. Slúžili predovšetkým diplomatickým účelom - posilnenie prestíže mingských cisárov vo svete (ktorý podľa čínskych predstáv aspoň teoreticky celý podliehal cisárovej autorite) a ako dôkaz cisárovej moci.
Práve to, že na rozdiel od neskorších európskych zámorských plavieb neboli čínske expedície motivované získaním zdrojov príjmov, ale predstavovali veľmi nákladný výdaj zo štátnej pokladne, bolo pravdepodobne jednou z hlavných príčin, prečo v dobe zvýšeného mongolského tlaku na severné hranice ríše v 40. a 50. rokoch 15. storočia rozhodol cisár o presmerovaní všetkých štátnych financií z moreplavby do obrany proti Mongolom a onedlho (1473) začalo najvýznamnejšie prebudovanie a zosilnenie Veľkého čínskeho múru. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že cisár považoval všetky financie poddaných de facto za svoje a vyberal neľútostne dane.
Avšak výsledky týchto plavieb nespochybniteľne zapôsobili aj na samotných Číňanov. Došlo k vyhrotenému stretu medzi dvorom a čínskymi obchodníkmi, ktorí si začali osvojovať a využívať zámorské objavy a budovať zámorské základne. Tým by sa mohli sčasti vymaniť z cisárovho vplyvu. Spor skončil drasticky.
Stavba všetkých väčších lodí s viac ako dvoma sťažňami bola pod hrozbou trestu smrti zakázaná, väčšina záznamov o stavbe veľkých lodí bola zničená a významní stavitelia uväznení (je zaujímavé, že podobný postoj v Ázii zaujalo aj japonské cisárstvo). V roku 1503 zostala z pôvodného loďstva len desatina.
Britský autor Gavin Menzies v knihe 1421: The Year the Chinese Discovered the World (po slovensky vyšla pod názvom: 1421 - rok, keď Čína objavila svet) predstavuje teóriu, podľa ktorej mal Čeng Che na svojich cestách doplávať do Ameriky desiatky rokov pred Kolumbom. Žiadne seriózne dôkazy pre toto tvrdenie však neexistujú.
Takisto sa objavujú špekulácie o preplávaní Severnej ľadovej cesty. Číňania by tak neboli ďaleko od oboplávania severného polárneho kruhu.
Čeng Che
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čeng Che