Šanghaj

Šanghaj (上海市)
Čínske mesto
Pohľad na Šanghaj
Štát	Čína
Provincia	Šanghaj
Rieka	Jang-c’-ťiang
Nadmorská výška	4 m n. m.
Súradnice	31°12′S 121°30′V / 31,200°S 121,500°V / 31.200; 121.500
Rozloha	6 340,5 km² (634 050 ha)
Obyvateľstvo	25 000 000 (2017)
Hustota	3 942,91 obyv./km²
Časové pásmo	AWST (UTC+6)
- letný čas	-
PSČ	200000 – 202100
Poloha mesta Šanghaj v rámci Číny
Wikimedia Commons: Šanghaj
Webová stránka: hhttp://www.shanghai.gov.cn/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Šanghaj (slovenský normovaný názov; slovo je mužského rodu)^[1][2] alebo zriedkavo Šang-chaj (čínskym písmom: 上海 - slovenský prepis: šang-chaj - pinyin: shàng hǎi) je s 25 miliónmi obyvateľmi (2017) najľudnatejšie mesto Číny a významné hospodárske centrum tejto krajiny.

Rozprestiera sa okolo ústia rieky Jang-c’-ťiang do Východočínskeho mora a od roku 2004 Šanghaj vystriedal s ročným obratom nákladu 380 miliónov ton na pozícii najväčšieho prístavu sveta rotterdamský prístav. Šanghaj patrí medzi štvoricu miest so zvláštnym statusom, ktoré sú v rámci ČLR postavené na úroveň provinciám.

Názov mesta tvorený znakmi „hore“ a „more“ sa dá preložiť ako „nad morom“ alebo „smerujúci k moru“. Pôvod názvu a presný výklad je nejasný. V čínštine sa pre Šanghaj používajú aj skratky Chu (TZ: 滬, ZZ: 沪 - Hù) a Šen (申 - Shēn).

Šanghaj sa rozprestiera južne od ústia Jang-c’-ťiang do mora, pozdĺž rieky Chuang-pchu, ktorá má v týchto miestach šírku okolo 400 m. Terén v centre mesta je plochý, priemerná nadmorská výška je 4 m.

Problémom v meste sú dopravný hluk, silné znečistenie vzduchu a znečistenie vodných tokov. Šanghaj je na štvrtom mieste medzi mestami s najznečistenejším ovzduším na svete.

Klíma je subtropická so zimnými teplotami v rozmedzí -1° až 8°, v lete teploty dosahujú 28° až 35° a vlhkosť vzduchu stúpa nad 80%. Priemerná ročná teplota je 15,3 °C; ročný súhrn zrážok 1–135 mm, z čoho najväčšia časť spadne od mája do septembra. Za rok sa priemerne vyskytne 110 daždivých dní. Najvhodnejšie obdobie na návštevu je na sklonku jari a začiatkom jesene.

Prvá zmienka o mieste - vtedy zvanom Chua-tching (華亭) – pochádza z obdobia dynastie Sung (960), potom sa tu rozvinul prístav, ktorý si roku 1074 vyslúžil zriadenie vlastného berného úradu. Roku 1553 bolo mesto opevnené hradbami na ochranu proti pirátom. Aj keď počet obyvateľov časom vzrástol k 200 000 a okrem obchodu sa v meste rozvíjala textilná výroba, zostával Šanghaj prístavom len oblastného významu. Situácia sa zmenila v 19. storočí, keď strategická poloha pri ústí najväčšej čínskej rieky spravila zo Šanghaja jedno z hlavných stredísk obchodu so Západom.

Nankinská zmluva, ktorú roku 1842 po prehranej prvej ópiovej vojne uzavrela Čína so Spojeným kráľovstvom stanovila Šanghaj jedným z piatich zmluvných prístavov, ktoré majú byť otvorené medzinárodnému obchodu. V Šanghaji vznikla cudzinecká štvrť, nepodliehajúca čínskym úradom (od roku 1854 spravovaná tzv. Šanghajskou mestskou radou), ktorá sa stala vstupnou bránou západných vplyvov do Číny. Počet obyvateľov výrazne vzrástol za tchajpchingského povstania v 50. rokoch 19. storočia vďaka prílive utečencov, ktorí sa z okolných dedín uchyľovali pod ochranu cudzineckej štvrte; podobná situácia sa opakovala počas boxerského povstania roku 1900, keď mesto prekročilo hranicu jedného milióna ľudí.

Na počiatku 20. storočia mal kozmopolitný Šanghaj dve moderné univerzity, bol symbolom modernej a prosperujúcej Číny, rovnako ako pôsobiskom drogových gangov a synonymom hriechu. V Šanghaji vydával Čchen Tu-siou vplyvný pokrokový časopis Mladosť (青年, Čching-nien), v roku 1919 bolo mesto dejiskom najväčších demonštrácií proti postúpeniu bývalých nemeckých koncesií v Číne a Japonsku (Hnutia 4. mája). Silný marxistický vplyv ilustruje skutočnosť, že v Šanghaji bola roku 1921 založená Komunistická strana Číny. Keď sa v apríli 1927 šanghajskí robotníci pod komunistickým vedením pokúsili ovládnuť mesto, boli zmasakrovaný Čankajškom za pomoci Zeleného gangu; bez riadneho súdu bolo vtedy popravených 5 000 ľudí. V ten istý rok vznikol zlúčením cudzineckých štvrtí s okolnými obcami Veľký Šanghaj s 2,6 milióna obyvateľmi; zároveň bolo mesto vyčlenené z provincie Ťiang‑su a postavené na úroveň provincie. Trojmesačná bitka o Šanghaj, kde sa 13. augusta 1937 vylodili japonské vojská, bola prvým veľkým stretom japonskej agresie voči Číne. Boje o mesto si vyžiadali 200 000 obetí. V rokoch 1937-1945 bol Šanghaj okupovaný Japonskom. V tomto období sa stal cieľom tisícov zahraničných utečencov.

Od 27. mája 1949 je Šanghaj pod komunistickou vládou. Zhruba po roku 1949 presídlilo mnoho západných firiem do Hongkongu, ktorý tak vystriedal Šanghaj v úlohe obchodnej metropoly Ďalekého východu. Napriek tomu výnimočné postavenie Šanghaja v rámci Číny pretrvalo až do súčasnosti. Aj dnes je, ak nepočítame Hongkong, regiónom so suverénne najvyšším HDP na hlavu v Číne. Zataľ čo v 60. až 80. rokoch mesto stagnovalo, veľký rozmach prišiel po zriadení zvláštnej hospodárskej zóny Pchu-tung v roku 1990, kde vyrástli veľkolepé mrakodrapy a nové medzinárodné letiská. Veľkým problémom zostáva ťažko kontrolovateľný príliv prisťahovalcov z dedinských oblastí, predovšetkým z provincií An‑chuej, Ťiang‑su a Če‑ťiang.

Oficiálne údaje k 1. januáru 2005:

Šanghaj (bez vonkajších predmestí)

• Rozloha: 550 km²
• Počet obyvateľov: 19 210 000
• Hustota zaľudnenia: 16 843 obyvateľov/km²

Šanghaj (mestská aglomerácia spadajúca do správneho obvodu štatutárneho mesta; celkom 18 mestských obvodov a jeden dedinský okres)

• Rozloha: 6 340,50 km²
• Počet obyvateľov: 13 355 925
• Hustota zaľudnenia: 2 106 obyvateľov/km²

Uvedené čísla zaznamenávajú len počet úradne registrovaných obyvateľov; v skutočnosti žije v Šanghaji „načierno“ ďalších 4-5 miliónov ľudí.

Vlastné mesto pozostáva z desiatich obvodov. Deväť z nich, súhrnne označovaných Pchu-si (浦西, Pǔxī) na západnom brehu rieky Chuang-pchu (黄浦) predstavuje historické jadro mesta, zataľ čo desiaty obvod Pchu-tung (浦东, Pǔdōng), vytvorený roku 1992 je hypermoderná štvrť na opačnom východnom brehu. Ďalších osem mestských obvodov a jeden dedinský okres potom tvorí vonkajšie predmestie.

Vlastné mesto - 10 obvodov (čchü)

• Chuang-pchu (ZZ: 黄浦区; pinyin: Huángpǔ Qū)
• Lü-wan (卢湾区 Lúwān Qū)
• Sü-chuej (徐汇区 Xúhuì Qū)
• Čchang-ning (长宁区 Chángníng Qū)
• Ťing-an (静安区 Jìng'ān Qū)
• Pchu-tchuo (普陀区 Pǔtuó Qū)
• Ča-pej (闸北区 Zháběi Qū)
• Chung-kchou (虹口区 Hóngkǒu Qū)
• Jang-pchu (杨浦区 Yángpǔ Qū)
• Pchu-tung (浦东新区 Pǔdōng Xīn Qū) — do roku 1992 okres Čchuan-ša (Chuansha)

Okrajové časti - 8 obvodov (čchü) a 1 okres (sien)

• Pao-šan (宝山区 Bǎoshān Qū) — 1988
• Min-chang (闵行区 Mǐnháng Qū) — 1992
• Ťia-ting (嘉定区 Jiādìng Qū) — 1992
• Ťin-šan (金山区 Jīnshān Qū) — 1992
• Sung-ťiang (松江区 Sōngjiāng Qū) — 1997
• Čching-pchu (青浦区 Qīngpǔ Qū) — 1999
• Nan-chuej (南汇区 Nánhuì Qū) — 2001
• Feng-sien (奉贤区 Fèngxián Qū) — 2001

Osem z deviatich okresov bolo v priebehu rokov 1988 až 2001 zmenených na mestské obvody. Jediným ostávajúcim dedinským okresom je teda

• Čchung-ming (崇明县 Chóngmíng Xiàn), zajberajúci plochu rovnomenného ostrova v ústí Jang-c’-ťiang.

Šanghajské metro má štyri trasy celkovej dĺžky 83 km; päť ďalších trás je vo výstavbe či plánovaných. Brehy rieky Chuang-pchu spájajú štyri mosty a niekoľko tunelov. Staré šanghajské letisko Chung-čchiao sa nachádza v západnej časti mesta, od roku 1999 väčšinu dopravy preberá nové medzinárodné letisko na okraji východnej štvrti Pchu-tung (Pudong International Airport). Nové letisko s centrom mesta od marca roku 2004 spája prvá komerčná linka magnetického rýchlovlaku Transrapid nemeckej konštrukcie. Rýchlovlak dosahuje rýchlosť 430 km/h a 32 km dlhú trasu prejde za necelých 8 minút. Výstavba ďalšieho ambiciózneho dopravného diela prebieha južne od mesta - do roku 2009 má šesťprúdový diaľničný most preklenúť changčouskú zátoku v dĺžke 36 km a výrazne tak skrátiť cestu zo Šanghaja do Ning-po.

Šanghaj na rozdiel od mnohých čínskych miest neoplýva stredovekými pamiatkami. Dominantu mesta v samom centre, štvrti Chuang-pchu, tvorí tzv. Bund - nábrežie lemované výstavnými výškovými budovami bánk, obchodných spoločností a hotelov z počiatku 20. storočia. Bund je dnes pamiatkovo chránený a výstavba vyšších mrakodrapov v tejto oblasti nie je povolená.

Na druhom brehu sa vo štvrti Pchu-tung vypína 468 m vysoká veža Perla Orientu z roku 1995, panorámu tejto modernej štvrti dotvára od roku 1998 mrakodrap Ťin Mao s 88 podlažiami (Číňania považujú osmičku za veľmi šťastné číslo), najvyššia budova Číny a piata najvyššia budova sveta (anténu nerátajúc).

Námestiu Ľudu v Chuang-pchu dominuje od roku 1996 nová budova Šanghajského múzea, s unikátnou kombináciou kruhového a štvorcového pôdorysu, vyjadrujúca dávnu čínsku predstavu kruhového neba a štvorcovej Zeme. Bohaté umeleckohistorické zbierky obsahujú predmety od najstarších bronzov z dynastie Šang až po nábytok z časov dynastie Čching.

Nankinská trieda, jedna z hlavných obchodných tepien mesta, smeruje k buddhistickému chrámu Ťing-an (靜安寺, Ťing-an s', Chrám Pokoja a Mieru.), obnovenému v roku 1983.

Pri Šanghaji sa nachádza automobilový okruh pre preteky F1. Je dlhý 5,5 km a má tvar pripomínajúci znak „šang“ (上) z názvu mesta. 26. september 2004 sa na ňom po prvýkrát išla Veľká cena Číny.

V roku 2010 Šanghaj hostil svetovú výstavu Expo.

Panoramatická fotografia mesta Šanghaj

• Hamburg (Nemecko)
• Lille (Francúzsko)
• Záhreb (Chorvátsko)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šanghaj