Žirafa (súhvezdie)

Žirafa
Mapa súhvezdia Žirafa
Mapa súhvezdia Žirafa

Latinský názovCamelopardalis
SkratkaCam
GenitívCamelopardalis
Symbolické vyjadreniežirafa
Rektascenzia6h
Deklinácia+70°
Plocha757  štvorcových stupňov
Poradie: 18
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaβ Cam
(Zdanl. magnitúda 4,03)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −10°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február

Žirafa je veľké, ale nezreteľné súhvezdie na severnej pologuli. Zaviedol ho Petrus Plancius v roku 1613 a v roku 1624 ho Jakob Bartsch vyobrazil na svojej mape hviezdnej oblohy.[1]

Pozoruhodné prvky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je súhvezdie rozlohou osemnástym najväčším, nie je obzvlášť žiarivé, pretože jeho najjasnejšie hviezdy sú len štvrtej magnitúdy.

Najjasnejšou je hviezda β Camelopardalis s magnitúdou 4,03.[2] Táto dvojhviezda pozostáva zo zložiek s magnitúdami 4,0 a 7,4.

Druhou najjasnejšou hviezdou je CS Camelopardalis (ktorá nemá ani Bayerovo, ani Flamsteedovo označenie). Je to mierne premenlivá hviezda magnitúdy 4,21.

Pozoruhodné objekty na oblohe

[upraviť | upraviť zdroj]

NGC 2403 je špirálovitá galaxia, vzdialená približne 11 miliónov svetelných rokov. Jej magnitúda je 8,4. NGC 1502 je otvorená hviezdokopa, vzdialená približne 6 800 svetelných rokov, ktorej magnitúda je 6,0.

História a mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdie Žirafa pravdepodobne predstavuje zviera, na ktorom sa do Kanánu niesla Rebeka, keď si chcela vziať Izáka.[3][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. RIDPATH, Ian: Die großen Sternbilder: 88 Konstellationen und ihre Geschichten. Düsseldorf : Patmos, 2004, s. 63 – 64, ISBN 3-491-69112-5.
  2. a b PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Žirafa, s. 75.
  3. RIDPATH, Ian: Die großen Sternbilder: 88 Konstellationen und ihre Geschichten. Düsseldorf : Patmos, 2004, s. 64, ISBN 3-491-69112-5.