Arabské more

Arabské more
Svetadiel	Ázia
Štáty	India, Irán, Maldivy, Omán, Pakistan, Somálsko, SAE, Jemen
Nadradený celok	Indický oceán
Susedné celky	Červené more
Max. hĺbka	4 652 m

Arabské more (arabs. بحر العرب Bahr al-Arab, perzs. دریای عرب Darjá-je Arab, urds. بحیرہ عرب Bahíra Arab, angl. Arabian Sea, hinds. अरब सागर Araba ságara, gudžaráts. અરબ સાગર Araba ságar) je more v severnej časti Indického oceánu. Zaberá plochu 3,832 mil. km² a dosahuje max. hĺbku 800 m. Teplota vrchných vrstiev vody je 22 – 28 °C, priemerná slanosť 35 – 36 ‰.

Zaberá severozápadnú časť Indického oceánu, rozprestiera sa medzi polostrovmi Predná India na východe, Arabský a Somálsky polostrov na západe. Obmýva pobrežie Indie, Pakistanu, Iránu, Spojených arabských emirátov, Ománu, Jemenu, Džibutska, Eritrei a Somálska.

S Červeným morom ho spája prieliv Báb el-Mandáb, s Perzským zálivom. Na východe obmýva Malabarské pobrežie. Najväčším ostrovom je Sokotra.

Najviac ostrovov leží v juhovýchodnej časti mora. Sú to pomerne rozsiahle súostrovia Lakadivy patriace Indii a Maldivám. Na západe leží Jemenský ostrov Sokotra, ktorý je zároveň aj najväčší ostrov v Arabskom mori, a niekoľko malých Ománskych ostrovov z ktorých najväčší je ostrov Masirah. More ohraničujú tri veľké polostrovy – Arabský a Somálsky polostrov na západe a polostrov Predná India na východe.

Do Arabského mora ústia dve veľké rieky: rieka Indus – najdlhšia rieka južnej Ázie pritekajúca z Pakistanu a rieka Narmada z Indie. Ďalše rieky ktoré ústia do Arabského mora sú: Šat al-Arab a Tapti. Z Arabského mora vybiehajú dva veľké zálivy: Ománsky záliv ktorý spája Arabské more cez Hormuzský prieliv s Perzským zálivom a Adenský záliv spája Červené more s Arabským morom. Na Indickom pobreží Arabského mora sa nachádza zopár malých zálivov ako Kambajský a Kačský záliv.

Arabské more je domovom veľkého množstva zvierat. Je veľmi rozsiahle a žije tu mnoho druhov rýb. Medzi živočíchy Arabského mora patria aj delfíny, úhory, žraloky, morské korytnačky, korčule, kraby,medúzy,delfíny skákavé a mnohé ďalšie živočíchy.^[1]

More má monzúnovú klímu. V zime prevládajú severovýchodné vetry prinášajúce jasné a chladné počasie. Juhozápadné vetry sú typické pre letá a prinášajú so sebou oblačnosť a vlhké počasie. Na jar, v lete a na jeseň bývajú časté tajfúny. Pod vplyvom Červeného mora a Perzského zálivu nie je nikdy teplota vody nižšia ako 5 °C.

Povrch morského dna je pomerne rovný a na niektorých miestach sa môžu nachádzať koralové útesy. Dno má všeobecný sklon – zo severu na juh. Je prevažne bahnité. Len pri pobrežiach a na koralových útesoch, dno pokrýva koralový piesok.^[2]

Arabské more má veľmi veľký význam pre námornú dopravu. Hlavná obchodná cesta vedie z Perzského zálivu, odkiaľ sa cez Arabské more vyváža ropa. Ďalšie dôležité spojenie vedie cez Arabské more z Červeného mora do Indie. Prístavov je v Arabskom mori veľmi veľa. Medzi tie najznámejšie patria veľký prístav Bombaj v Indii, Karáčí v Pakistane, Aden v Jemene a Maskat v Ománe. Ďalšie prístavné mestá: Bandar-e-Abbás, Surat, Mangalore, Kalikat, Kočin, Trivandrum a iné.

1. ↑ Kolektív autorov, Krajiny Sveta, VerlagDieWirtschaft, Berlín, 1992
2. ↑ Tarábek Koloman, Oceány a moria, SPN, Bratislava, 1975

• Kolektív autorov, Krajiny Sveta, VerlagDieWirtschaft, Berlín, 1992
• Kolektív autorov, Zemepis Sveta, Slovart Bratislava, 2002
• http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Arabian+Sea
• http://www.britannica.com/EBchecked/topic/31653/Arabian-Sea

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arabské more

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok