Balkan (motocykel)
| Balkan | |
 | |
| Odvetvie | Výrobca motocyklov |
|---|---|
| Založená | 1957 |
| Sídlo | Loveč, závod VMZ (ВМЗ) |
| Pôvod |  Bulharská ľudová republika |
| Zánik | 1975 |
Balkan (bulh. Балкан) bola značka motocyklov, mopedov a bicyklov vyrábaných v meste Loveč (mesto), Bulharsku v rokoch 1957-1975.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení druhej svetovej vojny bola továreň DAR v Loveči premenovaná na Závod 14. V roku 1954 bolo rozhodnutím RVHP ukončená výroba lietadiel v Závode 14, čo by viedlo k strate zamestnania mnohých pracovníkov továrne. Aby sa tomu zabránilo a tiež aby sa uspokojil obrovský dopyt po osobných vozidlách, ktoré v Bulharsku chýbali, prišlo rozhodnutie vedenia závodu s tým, že v Závode 14 sa budú vyrábať motocykle a automobily. Projektovým manažérom bol Ing. Dimitar Damyanov, ktorý vstúpil do továrne ako špecialista na stavbu lietadiel. Po ukončení leteckej výroby sa názov továrne niekoľkokrát zmenil. Od roku 1965 sa závod volá Balkan. Okrem motocyklov spoločnosť vyrábala automobily Pirin-Fiat, Moskvič a GAZ. Kvôli legislatívnym zmenám v Bulharsku sa od roku 1971 vybavovali motocykle smerovkami. Motocykle zdvihového objemu 250 cm³ sa vyrábali do roku 1971. výroba mopedov do 50 cm³ pokračovala do roku 1975. Spolu bolo vyrobených 271 562 kusov motocyklov a mopedov.
Motocykle kategórie 250 cm³
[upraviť | upraviť zdroj]  | |
| Výrobca | Závod VMZ (Balkan) |
|---|---|
| Produkcia | 1962-1971 |
| Predchodca | Balkan 250 M2 |
| Motor | Dvojtaktný, vzduchom chladený jednovalec s objemom 247,3 cm³ |
| Vŕtanie / Zdvih | 70 mm × 64 mm |
| Kompresný pomer | 6,5:1 |
| Max. rýchlosť | 110 km/h |
| Výkon | 12,5 k (9,2 kW) pri 4800 ot./min. |
| Prevodovka | štvorstupňová, sekundárny prevod reťazou |
| Brzdy | Bubnové |
| Rázvor | 1350 mm |
| Rozmery | D 2130 mm Š 650mm V 1036 mm |
| Výška sedadla | 730 mm |
| Kapacita palivovej nádrže | 13 l |
| Spotreba paliva | 3,3 - 3,5 l/100 km |
Projektovým manažérom bol Ing. Dimitar Damjanov. Prvý prototyp motocykla s názvom Balkan M1 bol predstavený na 17. medzinárodnom veľtrhu v Plovdive v roku 1956 a bol vo veľkej miere založený na DKW RT 250. Výroba sa začala v roku 1957. Zrejmé technické a konštrukčné podobnosti s nemeckým motocyklom však čoskoro viedli k protestom zo strany DKW a bulharskí inžinieri boli nútení zmeniť vzhľad M1.[1]
V roku 1959 sa začal vyrábať model M2 (S). Počas modernizácie motocykla bol pridaný chrómovaný bočný kryt nádrže, v ktorom bol nový znak Balkan. Vylepšenia pokračovali novým motorom s označením MD 250, ktorý mal objem 247,3 cm³, zvýšený výkon z 12 k na 12,5 k pri 4800 ot./min., spotrebu 3,3 - 3,5 l na 100 km a štyri prevody[2]. Traja inžinieri boli poslaní na školenie do závodov Jawa-ČZ[3], preto bol vzhľadovo podobný Jawe 250/559 „Panelka“.
Ďalším bulharským motocyklom v rade bol Balkan 250 S2 (šport), ktorý mal rovnaký motor ako jeho predchodca. Rozdiely boli v tachometri, ktorého horný limit bol zvýšený zo 140 km/h na 160 km/h, celé dvojmiestne sedlo miesto dvoch menších za sebou. Maximálna rýchlosť všetkých modelov sa pohybovala okolo 110 km/h. Cena tohoto motocykla bola 288 Bulharských levov v 1962. Posledné kusy v roku 1971 boli vybavené smerovými svetlami.
Na základe modelu Balkan 250 bola vyvinutá aj nákladná trojkolka. Bola vybavená motorom Vitosha 250 a mohla dosiahnuť maximálnu rýchlosť 70 km/h, mala nosnosť až 400 kg a bola schopná odviezť dve osoby. Predná vidlica bola typu Earles. Riadenie sa robilo klasickými riadidlami motocykla, zatiaľ čo štartovací pedál bol nahradený pákou. Vodiča a spolujazdca chránila plechová kabína so skleneným predným sklom. V prípade nepriaznivého počasia by mohol byť náklad zakrytý plachtou.
V zime roku 1959 bolo vyrobených prvých 10 kusov[4] motocyklov Balkan 250 K, špeciálne navrhnutých pre preteky. Oproti sériovým modelom sa líšili zdvihnutým predným blatníkom a výfukom, menšou prednou maskou, tachometrom umiestneným naľavo od palivovej zátky v nádrži, hliníkovým valcom so zväčšeným rebrovaním a bočným stojanom, miesto centrálneho. Dosahovali výkon až 18 k. V roku 1960 sa Dimitar Vassilev a Dimitar Džongov zúčastnili na dvoch z týchto strojov na medzinárodnej motokrosovej súťaži v Erfurte - Vassiliev skončil zlatý a Džongov strieborný.
Na motokrosové účely boli vyrobené prototypy motocyklov Balkan 350 (350 cm³) a Balkan M 175 (175 cm³, podobný k M 75), o týchto modeloch sa však vie len málo.
Malé motocykle a mopedy
[upraviť | upraviť zdroj] .jpg) | |
| Výrobca | Závod Balkan |
|---|---|
| Produkcia | 1970-1975 |
| Predchodca | Balkan 50-2JU25 |
| Motor | Dvojtaktný, vzduchom chladený jednovalec s objemom 49 cm³ |
| Vŕtanie / Zdvih | 40 mm x 39 mm |
| Max. rýchlosť | 65 km/h |
| Výkon | 3,3 k (2,4 kW) pri 6500 ot./min. |
| Prevodovka | trojstupňová, sekundárny prevod reťazou |
| Brzdy | Bubnové |
| Rozmery | D 1860 mm Š 655 V 1015 mm |
| Spotreba paliva | 1,5 - 1,8 l/100 km |
V Loveči sa od 1961 vyrábali aj jednovalcové dvojtaktné mopedy a mokiky:
- Balkan 50 MP
Vyrábali sa dve série: MP1 (1961-1962) a MP2 (1962-1967), označovaný aj ako „Lyulin“. Prvá séria nemala teleskopickú prednú vidlicu a mala len dva rýchlostné stupne, na rozdiel od druhej, ktorá mala tri prevody. Oba mopedy mali rám z lisovaného plechu, ich motor s označením MD 50 mal objem 48 cm³ a výkon 2,35 k,[5] radenie otočnou rukoväťou na riadidlách[6] a štartovanie pomocou pedálov. V roku 1962 tento moped stál 118 Bulharských levov.
- Balkan MK 50 (MPS)
Vyrábaný bol v rokoch 1964 až 1967. Oproti MP 50 mal vylepšený rúrkový rám, nový motor MD 50M s objemom 49 cm³ bez pedálov, 3 rýchlosti, radenie nožnou pákou na ľavej strane a výfuk umiestnený vľavo.[6] Okrem toho sa zmenil aj vzhľad motocykla.
- Balkan MK 50-2 (MPM)
Tento model mal zmenený tvar nádrže a kryt predného svetla. Mal motor s výkonom 2,2 k, rovnaký ako predchodca a vyrábaný bol v rokoch 1967 až 1971.
- Balkan MK 50-2JU25
Išlo o prechodný „medzityp“, ktorý sa od MPM líšil chrómovaným bočným krytom nádrže a novým motorom MD 50S, ktorý bol neskôr použitý na MK 50-3
- Balkan MK 50-3
Nový motor MD 50S s objemom 49 cm³ ponúkal zvýšený výkon 3,3 k pri 4800 ot./min., pridaná bola skrinka na náradie pod sedlom a zadné olejové tlmiče miesto pružinových, tlmič výfuku bol umiestnený vpravo.[7] Bol považovaný za najúspešnejší a najkonkurencieschopnejší model tejto kategórie z Lovečského závodu.
Maximálna rýchlosť všetkých modelov sa pohybovala okolo 60 – 65 km/h, spotreba 1,5 – 1,8 l/100 km. Od roku 1971 (kvôli legislatívnym zmenám v Bulharsku) boli vybavené smerovkami. Výroba malých motocyklov do 50 cm³ sa skončila v roku 1975.
- Balkan M 75
Malý motocykel Balkan M 75 bol vyrábaný v rokoch 1971 až 1975. Objem motora mal 73 cm³ a dosahoval výkon až 6 k pri 6600 ot./min.,[8] vďaka čomu dosahoval maximálnu rýchlosť 85 km/h.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Balkan 250 S2 -
Mopedy Balkan M 75, Balkan MK 50 (MPS) a Balkan MP 50 „Lyulin“ -
Balkan 50 MP2 „Lyulin“
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Първия Български мотоциклет. - 22 December 2010 - Мотопеди и мотоциклети Балкан [online]. balkanmotors.ucoz.club, [cit. 2020-08-04]. Dostupné online.
- ↑ Jihočeské motocyklove museum [online]. motomuseum-hostalek.cz, [cit. 2020-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Първия Български мотоциклет. - 22 December 2010 - Мотопеди и мотоциклети Балкан [online]. balkanmotors.ucoz.club, [cit. 2020-08-04]. Dostupné online.
- ↑ Достъпът е забранен - Мотопеди и мотоциклети Балкан [online]. balkanmotors.ucoz.club, [cit. 2020-08-31]. Dostupné online.
- ↑ HTTPS://WWW.SANDACITE.BG. Мотопеди Балкан 50 – колко са моделите? [online]. SANDACITE BG, 2018-08-25, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online. (po bulharsky)
- ↑ a b Достъпът е забранен - Мотопеди и мотоциклети Балкан [online]. balkanmotors.ucoz.club, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
- ↑ Detailed specs review of 1970 Balkan MK 50-3 offered since 1970 [online]. www.motorbikecatalog.com, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
- ↑ Detailed specs review of 1972 Balkan M 75 offered up to 1972 [online]. www.motorbikecatalog.com, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.