Blues

Blues

Chuck Berry
Pôvod v štýlochAfroamerické spirituály a pracovné piesne
Kultúrne pozadieZápadoafrická černošská hudba, ktorú priniesli otroci na juh terajších Spojených štátov, špeciálne do delty rieky Mississippi.
Typické nástrojespev, gitara, harmonika, klavír, basová gitara, bicie, saxofón
Všeobecná popularitaVývoj bluesovej hudby je základom populárnej hudby od začiatku 20. storočia až dodnes.
Odvodené štýlyjazz, R&B, rock
Podštýly
Classic female blues - Country blues - Delta blues - Jazz blues - Jump blues - Piano blues - Boogie-woogie
Zmes štýlov
Blues-rock - Soul blues - Jazz blues

Blues je vokálno-inštrumentálna forma hudby, ktorá vznikla v afroamerických komunitách na juhu USA (najviac v okolí delty rieky Mississippi) zo spirituálov, náboženských piesní, pokrikov čiernych otrokov pracujúcich na poliach, rýmovaných anglických a škótskych národných balád a chválospevov. Blues má korene v spevoch kmeňov západoafrických krajín. Na rozdiel od spirituálov bol v pôvodnom blues dávaný hlavný dôraz na sólový spev. Najčastejšie bol používaný model zvolanie – odpoveď. Sólový hlas bol neskôr sprevádzaný hudobným nástrojom, veľmi často gitarou a harmonikou.

Blues je na vrchole rodokmeňa vývoja americkej a západnej populárnej hudby. Je základom pre vznik moderných žánrov ako sú ragtime, džez, bluegrass, R&B, rock, hip hop a populárne piesne.

I’m blue“ by mohlo v angličtine znamenať „Som modrý“, skutočný význam tohto slovného spojenia ale znamená „smútim“. Slovo „blues“ odkazuje na to, že človek je pod vplyvom démonov smútku (blue devils), teda je bez nálady a v depresii. Prvá zmienka o démonoch smútku sa objavila v divadelnej fraške Georga Colmana Blue Devils z roku 1798. V afroamerickej hudbe je prvýkrát slovo blues oficiálne registrované roku 1912 v skladbe „Dallas Blues“ od Harta Wanda. V texte tejto piesne sa týmto slovom opisuje depresívny stav.

Štýlový a kultúrny pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko má tento žáner svoj zrejmý tvar, pozostávajúci z určitých zvláštností svojho prejavu, dá sa v ňom nájsť niekoľko charakteristických znakov, ktoré boli známe pred vznikom moderného blues.

Ranou formou prejavov podobným blues boli pokriky v štýle zvolania a odpovede, ktoré boli funkčným prejavom, štýlom ktorý nesprevádzala snaha o harmonicky hudobne ohraničenú štruktúru. Tvar tohto praotca blues vznikol z pokrikov čiernych otrokov na poliach, ktoré sa postupne rozvinuli do jednoduchých sólových, citovo podfarbených, popevkov.

V súčasnom blues môžeme nájsť prvky európskej harmonickej štruktúry spojené so spevom štrukturálne rozdelenom do častí pokriku a odpovede, (ktoré boli typické v tradičných spevoch západoafrických kmeňov) transformovanej do súhry spevákovho hlasu a gitarovej hudby. Tónové kolísanie (vlnenie hlasu) v speve a nosová intonácia sú tiež spoločným znakom bluesovú hudbu a stredo až západoafrickú hudobnú kultúru. Etnomuzikológ Gerhard Kubik dokonca tvrdí, že pôvod niektorých znakov blues (vrátane používania strunových nástrojov) je v islamskej hudbe západnej a strednej Afriky.

Hudobná forma

[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšou a základnou formou blues je dvanásťtaktová stále dokola opakovaná harmonická slučka:

Takt Harmonická funkcia
1. – 4. Tonika
5. – 6. Subdominanta
7. – 8. Tonika
9. Dominanta
10. Subdominanta
11. Tonika
12. Dominanta

Príkladom jednoduchého bluesového hudobného sprievodu je nasledujúca postupnosť akordových značiek:

Melodika vychádza z bluesovej pentatoniky, ktorá je obvykle rozširovaná do niektorej z viacstupňových bluesových stupníc. Typická je nevyhranenosť medzi durovým a molovým charakterom skladby – použitie veľkej aj malej tercie a veľkej aj malej septimy (veľmi častý je durový sprievod v kombinácii s molovou melodickou linkou). Ďalším charakteristickým tónom (pochádzajúcim z tzv. „blue notes“) je zmenšená kvinta.

Pre blues je typické štvorštvrťové členenie taktu, kde je každá štvrť ďalej členená na trioly – ide o triolový rytmus s odľahčenou (alebo úplne vynechanou) druhou triolou v každej štvrťovej note. Vzniká tým charakteristický „kolísavý rytmus“.

V melódii sa s obľubou využívajú synkopy a (úmyselne) nepresné frázovanie, ktoré vypadáva zo základného rytmu – tým sa dosahuje okrem harmonického aj rytmické napätie medzi sprievodnou a sólovou (spevnou) líniou skladby.

Texty piesní

[upraviť | upraviť zdroj]

Pravdepodobne bol pôvodný bluesový spev jedným veršom, ktorý sa zopakoval trikrát. Neskôr sa tretie opakovanie verša nahradilo jedným ktorý slohu uzatváral.

Rané blues bolo najčastejšie formou voľného rozprávania príbehu. Spevák hovoril o svojom osobnom utrpení v trpkej realite života: stratenej láske, krutosti policajných úradníkov, útlaku pod nadvládou bielych osadníkov, a ťažkých časoch. Väčšina textov najstarších bluesových skladieb je v príkrom kontraste s textami súdobej populárnej hudby.

Blues umelci

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blues