Bouvetov ostrov

Bouvetov ostrov (po nórsky Bouvetøya) je neobývaný ostrov, nachádzajúci sa v južnej časti Atlantického oceánu (resp. v Južnom oceáne) a patriaci Nórsku. Najbližšia pevnina je vzdialená asi 1 600 km. Viac ako 95 % územia ostrova je pokrytých ľadom.

Bouvetov ostrov sa nachádza na 54°26′ južnej šírky 3°24′ východnej dĺžky, jeho rozloha je 58,5 km². 93 % plochy ostrova pokrývajú ľadovce, ktoré padajú z útesov priamo do mora, prípadne aj na pláže tvorené tmavým pieskom vulkanického pôvodu. Pobrežie má dĺžku 29,6 km a často ho obklopujú ľadové kryhy. Ostrov je veľmi ťažko prístupný, nemá žiaden prístav, zakotviť sa dá iba pri pobreží. Najvyšší bod ostrova sa volá Olavtoppen, vrchol je 780 metrov nad morom. Ostrov je sopečného pôvodu, praktický celý je tvorený štítovým vulkánom Wilhelmplatået.

Bouvetov ostrov môže byť kandidátom na jeden z najodľahlejších ostrovov sveta. Najbližšia pevnina je až Zem kráľovnej Maud v Antarktíde, ktorá je vzdialená 1 600 kilometrov južne a je takisto neobývaná.

Bouvetov ostrov objavil 1. januára 1739 Jean-Baptiste Charles Bouvet de Lozier, ktorý velil dvom francúzskym lodiam Aige a Marie. Pozíciu ostrova sa mu nepodarilo presne určiť. Bouvet svoj objav neoboplával a pretože bolo zlé počasie, nebolo ani isté, či ide o ostrov alebo inú pevninu.

Až v roku 1808 sa k ostrovu dostal kapitán veľrybárskej lode Swan Lindsay. Loď patrila spoločnosti Enderby Compeny. Ani Lindsay na ostrove nepristál, ale už správne zmeral jeho pozíciu.

Prvý sa na ostrov úspešne dostal v decembri 1811 kapitán inej veľrybárskej lode Wasp, Benjamin Morrell, ktorý tu so svojou posádkou lovil tulene. 10. decembra 1825 kapitán Norris vodca veľrybárskych lodí Sprightly a Lively vlastnených opäť spoločnosťou Enderby Company, pristál na ostrove a pomenoval ho Liverpool Island, ostrov potom vyhlásil za územie patriace Britskej korune.

V roku 1898 bola pri ostrove nemecká expedícia Valdivia Carla Chuna, ale na ostrove nepristála.

Prvý naozaj dlhší čas na ostrove v roku 1927 strávila nórska posádka výskumnej lode Norvegia. Zostala tu mesiac; vďaka tomu mohlo vzniesť nárok na tento ostrov Nórsko, ktoré pomenovalo ostrov Bouvetøya (po nórsky: Bouvetov ostrov). Dekrét nórskeho kráľa z 23. januára 1928 vyhlasuje Bouvetov ostrov za nórske územie. Spojené kráľovstvo sa vzdalo svojich nárokov v prospech Nórska hneď v nasledujúcom roku.

V roku 1964 sa tu našiel opustený záchranný čln s niekoľko vecami, ale žiaden pasažier na lodi. V roku 1971 bol Bouvetov ostrov a jeho teritoriálne vody vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Ostrov zostáva neobývaný. Roku 1977 tu nórski vedci umiestnili automatickú meteorologickú stanicu.

Dňa 22. septembra 1979 americká družica Vela zaznamenala veľký záblesk (prisudzuje sa vďaka intenzite výbuchu menšej jadrovej bombe alebo dopadu veľkého meteoru) v páse južného Indického oceána medzi Bouvetovým ostrovom a ostrovom Princa Eduarda. Rádioaktívny spád dopadol na veľmi rozsiahlu oblasť a zaznamenali ho vedci v Austrálskom antarktickom teritóriu. Žiadna krajina nepriznala svoju zodpovednosť za test, ale podozrenie padlo na Juhoafrickú republiku, Izrael a Taiwan.

Panoramatická fotografia Bouvetovho ostrova

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bouvetov ostrov.

• Bouvetov ostrov [online]. [Cit. 2006-07-31]. Dostupné online. Archivované 2012-07-22 z originálu. (po anglicky)