Byzantský obrad

Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov. Používajú ho východné pravoslávne cirkvi a gréckokatolícke cirkvi.

Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom ikonostas. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.

Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov. Ďalšie sú: arménsky, východosýrsky, etiópsky, koptský, maronitský a západosýrsky.

Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom.^{[1] [2]}

Eucharistické bohoslužby (liturgie):

• Liturgia sv. Jána Zlatoústeho
• Liturgia sv. Bazila Veľkého
• Liturgia vopredposvätených darov
• Liturgia sv. Jakuba, Pánovho brata

Denný okruh bohoslužieb (časoslov):

• Večiereň
• Povečerie
• Polnočnica
• Utiereň
• Prvá hodinka
• Tretia hodinka
• Šiesta hodinka
• Deviata hodinka
• Obednica

Ďalšie bohoslužby:

• Treby (obrady vysluhovania krstu, sobáša, spovede a pod.; pohreb, panychída; svätenie rôznych predmetov, modlitby k udalostiam v roku a pod.)
• Akatisty, molebeny atd.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Byzantský ritus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• niektoré informácie sú z článku Časoslov

• Gréckokatolícka cirkev
• Pravoslávna cirkev
• Gréckokatolícka cirkev na Slovensku
• Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku