Chicagski chlapci

Chicagski chlapci (z angl. Chicago Boys) bola skupina juhoamerických (najmä čilských) neoliberálnych ekonómov prominentných okolo 70. a 80. rokov 20. storočia, z ktorých väčšina študovala na Katedre ekonómie Chicagskej univerzity pod vedením Miltona Friedmana a Arnolda Harbergera, alebo na jej partnerskej škole na oddelení ekonómie na Pápežskej katolíckej univerzite v Čile (Pontificia Universidad Católica de Chile). Po návrate do Latinskej Ameriky prijali pozície v mnohých juhoamerických vládach vrátane vojenskej diktatúry v Čile (1973 – 1990). Mnohí z nich ako ekonomickí poradcovia dosiahli vysoké pozície v rámci týchto vlád.^[1] Kým Heritage Foundation, známy pravicový think-tank, im pripisuje zásluhy za premenu Čile na najvýkonnejšiu ekonomiku Latinskej Ameriky s jednou s najpriateľskejších krajín k podnikaniu na svete, kritici poukazujú na drastický nárast nezamestnanosti, ktorý možno pripísať protiinflačnej politike implementovanej počas ich pôsobenia.^[2]

Nasledujúci zoznam obsahuje niektorých členov skupiny nazývanej Chicagski chlapci.

• José Piñera – autor čilskej dôchodkovej reformy, minister práce a sociálneho zabezpečenia Čile (1979 – 1980)
• Sergio de Castro – minister financií (1974 – 1982)
• Pablo Baraona – minister hospodárstva (1976 – 1979)
• Álvaro Bardón – minister hospodárstva (1982 – 1983)
• Hernán Büchi – minister hospodárstva (1979 – 1980), minister financií (1985 – 1989)
• Robert Kelly – minister hospodárstva (1978 – 1979)
• Fernando Léniz – minister hospodárstva (1973 – 1975)
• Emilio Sanfuentes – ekonomický poradca v centrálnej banke
• Juan Villarzú – riaditeľ rozpočtového úradu
• Jorge Cauas – minister súkromného vlastníctva (1975 – 1977)
• Francisco Soza
• Juan Carlos Méndez
• Rolf Lüders

• Čilský zázrak