Chlorid kademnatý

Chlorid kademnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	CdCl2 CdCl2 • 5½ H2O
Vzhľad	biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	183,3 u (bezvodný) 288,6 u (hemipentahydrát)
Molárna hmotnosť	183,32 g/mol (bezvodný) 228,35 g/mol (hemipentahydrát)
Teplota topenia	568 °C
Teplota varu	964 °C
Hustota	4,048 g/cm³ 3,327 g/cm³ (hemipentahydrát)
Rozpustnosť	vo vode: Bezvodný 89,8 g/100 ml (0 °C) 101,2 g/100 ml (10 °C) 114,1 g/100 ml (20 °C) 120,7 g/100 ml (25 °C) 128,3 g/100 ml (30 °C) 134,7 g/100 ml (40 °C) 136,4 g/100 ml (60 °C) 140,4 g/100 ml (80 °C) 146,9 g/100 ml (100 °C) 264,0 g/100 ml (200 °C) Hemipentahydrát 168,40 g/100 ml (0 °C) 170,20 g/100 ml (20 °C) 178,60 g/100 ml (60 °C) 188,68 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol 1,70 g/100 ml (15 °C) Etanol 1,52 g/100 ml (15 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	173,2 J/g
Entropia varu	659,5 J/g
Entropia rozpúšťania	-102 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−390,8 kJ/mol (bezvodný) −1 130 kJ/mol (18 °C, hemipentahydrát)
Štandardná entropia	115,27 J K−1 mol−1 (bezvodný) 232,8 J K−1 mol−1 (hemipentahydrát)
Štandardná Gibbsová energia	−343,2 kJ/mol (bezvodný) −944 kJ/mol (hemipentahydrát)
Merná tepelná kapacita	0,418 J K−1 g−1
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H301, H330, H340, H350, H360FD, H372, H410 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P201, P260, P273, P284, P301+310 Európska klasifikácia látok Hrozby Veľmi jedovatá (T+) Škodlivá látka (Xn) Nebezpečná pre životné prostredie (N) Vety R R26, R45, R46, R48/23/25, R50/53 Vety S S45, S53, S60, S61 NFPA 704 1 3 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	10108-64-2
Číslo UN	2570
EINECS číslo	233-296-7
Číslo RTECS	EV0175000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Chlorid kademnatý (CdCl₂) je anorganická zlúčenina chlóru a kadmia. Za bežných podmienok ide o bielu hygroskopickú kryštalickú látku, veľmi dobre rozpustnú vo vode a mierne rozpustnú v etanole. Hoci sa považuje za iónovú zlúčeninu, jeho väzby majú výrazne kovalentný charakter. Kryštálová štruktúra chloridu kademnatého, zložená z dvojrozmerných vrstiev iónov, je referenčná pre popis iných kryštálových štruktúr. Chlorid kademnatý sa vyskytuje aj vo forme dihydrátu (CdCl₂ • 2 H₂O) a hemipentahydrátu (CdCl₂ • 5½ H₂O).^[1]

Chlorid kademnatý tvorí kryštály s romboedrálnou symetriou. Veľmi podobnú kryštálovú štruktúru má i jodid kademnatý. Jednotlivé vrstvy v týchto dvoch štruktúrach sú identické, ale v chloride kademnatom sú chloridové ióny rozmiestnené v tesne usporiadanej kubickej mriežke (CCP), zatiaľ čo jodid kademnatý je usporiadaný v tesnej šestorečnej mriežke (HCP).^[2][3]

Chlorid kademnatý sa dobre rozpúšťa vo vode a ďalších polárnych rozpúšťadlách. Vo vode je vysoká rozpustnosť daná čiastočne tvorbou komplexných iónov, napríklad [CdCl₄]^2-. Vďaka tomuto správaniu je chlorid kademnatý slabou Lewisovu kyselinou.^[2]

CdCl₂ + 2 Cl^- → [CdCl₄]^2-

Pomocou veľkých katiónov možno izolovať trojuholníkový bipyramidálny ión [CdCl₅]^3-.^[4]

Bezvodý chlorid kademnatý sa môže pripraviť pôsobením bezvodého chlóru alebo chlorovodíka na zahriate kovové kadmium:

Cd + 2 HCl → CdCl₂ + H₂

Pomocou kyseliny chlorovodíkovej možno získať hydratovaný chlorid kademnatý, a to z kadmia alebo oxidu či uhličitanu kademnatého.

Chlorid kademnatý možno využiť na prípravu sulfidu kademnatého, používaného ako kadmiová žlť, čo je ostro žltý stabilný anorganický pigment:

CdCl₂ + H₂S → CdS + 2 HCl

V laboratóriu sa bezvodý chlorid kademnatý používa na prípravu organokademnatých zlúčenín typu R₂Cd, kde R je aryl alebo primárny alkyl. Predtým sa takto syntetizovali ketóny z acylchloridov:^[5]

CdCl₂ + 2 RMgX → R₂Cd + MgCl₂ + MgX₂

R₂Cd + R'COCl → R'COR + CdCl₂

Takáto regenerácia bola väčšinou vytlačená organickými zlúčeninami medi, ktoré sú oveľa menej toxické.

Chlorid kademnatý sa používa aj pri fotokopírovaní, farbení a galvanickom pokovovaní.

Chlorid kademnatý je veľmi toxický, karcinogénny, mutagénny a teratogénny. IARC ho radí do skupiny 1, teda „preukázaný karcinogén pre človeka“.

• Bromid kademnatý
• Fluorid kademnatý
• Jodid kademnatý
• Chlorid ortutnatý
• Chlorid vápenatý
• Chlorid zinočnatý

1. ↑ Lide, David R. (1998), (87 ed.), Boca Raton, FL: CRC Press, pp. 4-67; 1363, ISBN 0-8493-0594-2
2. ↑ ^{a b} Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4
3. ↑ AF Wells, „Structural Inorganic Chemistry“, 5th ed., Oxford University Press, Oxford, UK, 1984.
4. ↑ D. Nicholls, Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.
5. ↑ J. March, Advanced Organic Chemistry, 4th ed., p 723, Wiley, New York, 1992.

• VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

• International Chemical Safety Card 0116
• IARC Monograph „Cadmium and Cadmium Compounds“ Archivované 2005-10-15 na Wayback Machine
• National Pollutant Inventory - Cadmium and compounds

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid kademnatý na českej Wikipédii.