Dimităr Berbatov

Dimităr Berbatov
Osobné údaje
Celé meno	Dimitar Berbatov
Dátum narodenia	30.1.198130. január 1981 (43 rokov)
Miesto narodenia	Blagoevgrad, Bulharsko
Výška	189 cm
Pozícia	Útočník
Klubové informácie
Súčasný klub	Man. United
Číslo	9
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
1999 – 2001 2001 – 2006 2006 – 2008 2008	CSKA Sofia Bayer Leverkusen Tottenham Hotspur Manchester United		50 (35) 154 (99) 70 (47) 102 (70)
Národné mužstvo2
1999-	Bulharsko		68 (41)
1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 26. jún 2009 (UTC). 2 Zápasy a góly v reprezentácii k 7. jún 2009 (UTC).  Futbalový portál  Biografický portál

Dimităr Berbatov (bulh. Димитър Бербатов; * 30. január 1981, Blagoevgrad, Bulharsko) je bulharský futbalista, ktorý hrá ako útočník v klube Premier League Manchester United. Je kapitánom bulharskej futbalovej reprezentácie. Stal sa päťkrát najlepším hráčom Bulharska, čím vyrovnal rekord Christa Stoičkova.

Dimitarov otec bol profesionálny futbalista v miestnom klube Pirin Blagoevgrad a jeho matka profesionálna hádzanárka. Ako dieťa bol fanúšikom futbalového klubu AC Miláno a jeho hráča Marco van Bastena. Po EURO 96 sa jeho idolom stal útočník Newcastlu Alan Shearer. Okrem futbalu sa venoval i kresleniu a basketbalu.

Berbatov je sponzorom detskej charity v Bulharsku a má v pláne vo svojom rodisku otvoriť futbalovú akadémiu.

Jeho kariéra začala v klube Pirin Blagoevgrad, kde hrával až do svojich 17-tich rokov, kedy o jeho talent prejavil záujem tréner Dimitar Penev.

Ako 17-ročný prestúpil do klubu CSKA Sofia, kde v minulosti hrával na pravom krídle a neskôr v obrane i jeho otec. Za CSKA Sofia hral od roku 1998 do januára 2001. V sezóne 1999 – 2000 strelil 14 gólov v 27 ligových zápasoch a vyhral s klubom Bulharský pohár.

V júni 2000 bol pred podpisom zmluvy s talianskym klubom Serie A US Lecce. Bývalý riaditeľ US Lecce Pantaleo Corvino neskôr v rozhovore povedal, že Bulhar podstúpil lekársku prehliadku, ale pred podpisom z prestupu zišlo, pravdepodobne pre jeho ďalšie ďalšie požiadavky.^{[chýba zdroj]}

Dimitar Berbatov v januári 2001 prestúpil do klubu Bayer Leverkusen. Mal pomalší rozjazd, keď v 67 zápasoch strelil iba 16 gólov. Počas prvej sezóny hral dôležitú úlohu v Lige majstrov, keď strelil dôležitý gól v zápase proti Olympique Lyonnais. V štvrťfinále tiež strelil gól, tentoraz do siete FC Liverpool. Hral tiež časť finále proti Realu Madrid keď v 38. minúte vystriedal Thomasa Brdariča.

V sezóne 2001 – 02 skončil Bayer Leverkusen v Nemeckej lige aj v pohári na druhom mieste. Počas sezóny 2002 – 03 sa Berbatov definitívne stal základom útoku Leverkusenu. V sezóne 2003 – 04 vsietil 16 gólov v 24 zápasoch a i nasledujúce 2 sezóny ho zastihli vo výbornej forme, keď strelil 46 gólov vrátane piatich v Lige majstrov 2004 – 05, čo neuniklo pozornosti klubov z celej Európy.

Špekulácie ohľadom jeho prestupu začali v roku 2004, ale reálne kontúry nabrali až v máji 2006, keď Berbatov prestúpil za 16 miliónov € do klubu Tottenham Hotspur, čo z neho spravilo najdrahšieho bulharského hráča v histórii. ^{[chýba zdroj]} Berbatov sa pripojil ku klubu 1. júla 2006 a vo svojom prvom zápase proti Birminghamu City strelil 2 góly za 2 minúty.

Prvý súťažný gól strelil po dvoch minútach v ligovej premiére proti Sheffieldu United na štadióne White Hart Lane. V Pohári UEFA vytvoril silnú útočnú dvojicu s Robbiem Keanom, až pokiaľ Tottenham nenarazil v štvrťfinále na FC Sevilla. Aj napriek rotovaniu útočníkov bol Berbatov prvou voľbou do útoku. Strelil 5 gólov v 4 zápasoch v základnej skupine Pohára UEFA a získal dvakrát ocenenie Muž zápasu – proti Besiktasu a Club Bruggy.

Napriek jeho dobrej forme v Európskych pohároch sa mu v Premier League spočiatku strelecky nedarilo. Stratenú streleckú potenciu získal až v zápase proti Wiganu, keď jeden gól strelil a ďalšie 2 pripravil. Tottenham Hotspur zvíťazil 3:1. V FA Cupe proti Fulhamu nastúpil do druhého polčasu a strelil prvýkrát 2 góly v súťažnom zápase. Svoj prvý gól na súperovom ihrisku strelil v Goodison Parku proti Evertonu z voleja po centri Aarona Lennona, kedy Tottenam zvíťazil 2:1.

Berbatov s Robbie Keanom vyhrali cenu pre hráča mesiaca apríl v Premier League a stali sa tak prvou dvojicou, ktorá si túto cenu podelila od čias Dennisa Bergkampa a Edua z FC Arsenalu, ktorí ju získali vo februári 2004. 7. mája 2007 strelil stý gól Tottenhamu v sezóne 2006 – 07 pri výhre 2:0 nad Charltonom Athletic.

Berbatov je tiež jedným z mála hráčov, ktorý mali naraz 2 góly v súťaži o gól mesiaca televízie BBC, keď mal na zozname góly proti Wiganu a Middlesbrough FC. Berbatov ukončil sezónu 2006 – 07 s 12 gólmi a 11 asistenciami v 33 zápasoch v Premier League.

Vďaka týmto skvelým ukazovateľom, hlavne v druhej polovici sezóny, získal ocenenie pre najlepšieho hráča klubu v sezóne 2006 – 07. 21. apríla 2007 sa tiež dostal do All-Star tímu sezóny podľa FA, keď bol iba jedným z troch hráčov z iného klubu ako Manchester United (ďalší boli Steven Gerrard a Didier Drogba).

Svoj prvý hetrik v drese Tottenhamu strelil 29. decembra 2007, keď vsietil štyri góly Readingu pri víťazstve 6:4.

Berbatov hral svoje prvé finále za Tottenham 24. februára 2008 v Ligovom pohári vo Wembley proti Chelsea, v ktorom z penalty vyrovnával na 1:1. Tottenham zvíťazil 2:1 po predĺžení a Berbatov tak získal prvú trofej v Anglicku.

9. marca skóroval hlavou pri vysokom víťazstve 4:0 nad West Hamom. Tento gól bol 12-ty v sezóne čím vyrovnal svoj počet gólov zo sezóny 2007. Ukončil ju s 15 ligovými gólmi. Celkovo mal na konte 23 gólov a 11 asistencií vo všetkých súťažiach. Opäť strelil stý gól Tottenhamu v sezóne pri remíze 1:1 19. apríla proti Wiganu.

Sezóne 2008 – 09 dominovali pretrvávajúce zvesti o ponuke Manchestru United. Berbatov, napriek tomu, že s Tottenhamom trénoval, bol vynechaný zo zostavy v zápasoch so Sunderlandom a Chelsea FC.

Po mnohých špekuláciách Berbatov skompletizoval svoj prestup do klubu Manchester United 1. septembra 2008 za sumu 30,75 milióna libier. Tottenham okrem toho získal na ročné hosťovanie útočníka Fraizera Campbella. Berbatov podpísal štvorročnú zmluvu a dostal dres s číslom 9, ktorý pred ním nosil Louis Saha.

Svoj debut začal prihrávkou na gól Carlosa Téveza proti Liverpoolu, v zápase, ktorý nakoniec klub prehral 1:2. Svoje prvé 2 góly strelil 30. septembra 2008 pri výhre 3:0 v základnej skupine Ligy majstrov proti Aalborg BK. Strelil tiež tretí gól svojho tímu a zároveň svoj prvý v Premier League, pri výhre 4:0 proti WBA. 29. októbra 2008 prihral na gól Cristianovi Ronaldovi v domácom zápase proti West Hamu potom, čo si poradil s obrancom Jamesom Collinsom. 17. januára 2009 strelil víťazný gól v posledných minútach zápasu s Bolton Wanderers a pomohol tak Manchesteru United prvýkrát v sezóne na prvé miesto v tabuľke. Alex Ferguson bránil Bulhara po nepremenenej penalte v semifinále FA Cupu proti Evertonu, keď Manchester vypadol po rozstrele. Berbatov strelil piaty gól Manchestru pri výhre 5:2 proti jeho bývalému klubu Tottenham Hotspur aj napriek tomu, že Manchester prehral prvý polčas 0:2.
Manchester vyhral Premier League 16. mája 2009 po bezgólovej remíze s Arsenalom. Berbatov sa tak stal prvým Bulharom, ktorý vyhral túto súťaž. V tejto sezóne zaznamenal v Premier League 10 gólových asistencií, čo mu vynieslo delené druhé miesto spolu s F. Fabregasom, S. Gerrardom a L. Lampardom. Prvý skončil Robin van Persie s 11 asistenciami. Podľa jeho slov sa o titule v ročníku 2009/10 rozhodne medzi Manchester United FC a Chelsea FC.^[1]

Zápasy odohraté k 29. decembru 2010

CSKA Sofia

• Bulharský pohár: 1999

Tottenham Hotspur

• Ligový pohár: 2007 – 08

Manchester United

• Premier League: 2008 – 09
• MS Klubov FIFA: 2008

• Bulharský futbalista roka: 2002, 2004, 2005, 2007, 2008, 2009
• Hráč mesiaca v Premier League: Apríl 2007
• PFA Team of the Year: 2006 – 07

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dimitar Berbatov na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

1. ↑ O titule sa rozhodne medzi ManU a Chelsea, tvrdí Berbatov Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine profutbal.sk

• Profil Dimitara Berbatova na BBC sport Archivované 2007-09-08 na Wayback Machine
• Oficiálna stránka
• Kto je kto v Leverkusene