Diorit
| Diorit | |
 Diorit | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | plagioklas, amfibol, biotit, pyroxén, kremeň, olivín, mikroklín |
| Akcesórie | zirkón, magnetit, ilmenit, apatit, sulfidy |
| Vlastnosti | |
| Textúra | stredne zrnitá až jemnozrnná, zriedkavo porfyrická |
| Farba | sivá, sivozelená |
Diorit je sivá intermediárna hlbinná vyvretá hornina, obsahujúca hlavne plagioklas (najmä andezín) a Fe-Mg minerály, najčastejšie amfibol, biotit alebo augit. Je hlbinným ekvivalentom andezitu. Často je ho makroskopicky ťažké odlíšiť od gabra.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Diorit je z geochemického hľadiska alkalicko-vápenatá intermediárna hornina s obsahom SiO2 približne 65%[1]. Mineralogicky obsahuje asi 50% Ca-Na živcov, z ktorých je väčšina plagioklasového radu[2]. Dominujúci andezín, v malom množstve sa vyskytuje i mikroklín. Asi 5% obsahu môže tvoriť kremeň. Asi štvrtinu objemu tvorí amfibol hlavne hornblend a v menšej miere tmavá sľuda biotit. Môže obsahovať aj minerály skupiny pyroxénu, najmä augit. Z tmavých minerálov tu možno zriedkavo nájsť i olivín alebo granát. Akcesorické sú hlavne zirkón, apatit, magnetit, ilmenit a sulfidické minerály. Je často sivej, tmavej sivej až sivo-zelenej farby. Zelený odtieň je obyvkle spôsobený chloritizáciou. Diorit patrí medzi prechodné typy vyvretých hornín, ktoré sa často prestupujú s horninami podobného zloženia[3]. Variety chudobné na tmavé minerály sa označujú leukodiorit. Ak je prítomný olivín a na železo bohatý augit, hornina prechádza do melanodioritu, ktorý je veľmi blízky gabru. Podobne v prípade, že je v hornine zvýšený obsah kremeňa, možno hovoriť o kremennnom diorite alebo ak je kremeňa viac než 20%, označuje sa hornina ako tonalit. Ak je vo významnejšom množstve prítomný okrem kremeňa aj ortoklas (draselný živec) hornina sa označuje monzodiorit alebo granodiorit.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik dioritu je často spojený s väčšími granitoidnými alebo gabrovými intrúziami. Diority tiež vznikajú pri parciálnom tavení mafických hornín nad subdukčnými zónami. Často vzniká a tvorí batolity vo vulkanických oblúkoch, pohoriach kordiliérového typu ako sú napríklad Andy. Jeho výlevná forma je podstatne častejšia a označuje sa ako andezit.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]
Diorit je veľmi pevná hornina. V starovekom Egypte boli dioritové nástroje používané na opracovávanie granitu. Používal sa tiež po vyleštení na trvácne predmety. Známa je najmä stéla z tmavého dioritu s vytesaným Chammu-rabiho zákonníkom, ktorá sa dnes nachádza v Louvri. Diorit bol na podobné účely používany po celom Blízkom východe v starovekom Egypte, Babylonii, Asýrii a Sumer. Sargon Akkadský, kvôli ložiskám dioritu viedol niekoľko vojen.
Dnes sa diorit používa ako stavebný a obkladový kameň, pre svoju tvrdosť a odolnosť. Ako drvina je vhodný do betónov.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Diorit je pomerne vzácny, jeho najvýznamnejší výskyt vo svete je v okolí mesta Sondrio v Taliansku; Durínsku a Sasku v Nemecko. Tiež vo Fínsku, Rumunsku, severovýchodnom Turecku, strednom Švédsku, Škótsku, ostrove Guernsey v Lamanšskom prielive, pohorí Darrans range na Novom Zélande a v Andách. V USA sa nachádza v provincií Basin and Range, v štáte Minnesota a Montana. Na Korzike sa vyskytujúca orbikulárna varieta sa označuje napoleonit alebo korzit.
V Česku sú typické v Sliezsku, v dyjskom masíve pri Znojme, alebo pri Nasavrkoch, Mutěníne a v kdyňskom komplexe[4].
Na Slovensku sa vyskytujú len v malej miere v Nízkych a Vysokých Tatrách, Malých Karpatoch, v Štiavnických vrchoch. Na niektorých miestach vo veporiku a v Spišsko-gemerskom rudohorí[2].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D. Veda, Bratislava, 617 s.
- ↑ a b http://www.mineraly.sk prístup 9.7.2008
- ↑ http://www.geology.cz prístup 9.7.2008
- ↑ http://petrol.sci.muni.cz prístup 9.7.2008
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diorit
