Dominát
Dominát je etapa rímskeho cisárstva, ktorá nasledovala po principáte, štátna forma Rímskej ríše od 3. stor. do 5. stor. utvorená Diokleciánovými reformami, ktoré zavŕšil Konštantín I. Veľký.
Význam dominátu[upraviť | upraviť zdroj]
Cisár (dominus et deus = pán a boh) sa stal neobmedzeným vládcom. Jeho moc neobmedzovala žiadna inštitúcia, dokonca ani senát, preto Rím prestal byť hlavným sídelným mestom cisárov. Panovník bol najvyšším veliteľom vojska, jediným zákonodarcom a najvyšším sudcom. Cisárovu neobmedzenú moc a jeho odstup od ostatných ľudí v ríši reprezentoval nový ceremoniál na dvore, keď si museli všetci pred cisárom pokľaknúť. Dominát sa začína nástupom Diokleciána, ktorý uskutočnil veľký počet reforiem.
Koniec dominátu[upraviť | upraviť zdroj]
Od 4. storočia útočili na Rímsku ríšu rôzne barbarské kmene, ktoré spôsobili jej definitívny pád. Roku 395 sa ríša rozdelila na Východorímsku ríšu a Západorímsku ríšu, ktoré mali v nasledujúcich obdobiach rozdielny vývoj. Koniec dominátu sa spája so zánikom Západorímskej ríše roku 476.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- BUDAJ, M. 2013. Dejiny sveta od A po Z. Príroda Bratislava 2013. ISBN 978-80-07-02138-9
 | Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |