Emeritný
Emeritný (lat. emeritus (m), emerita (f)) je prívlastok najčastejšie k titulu profesora, alebo všeobecne vysokoškolského alebo cirkevného hodnostára, ktorý je vzhľadom na dosiahnutý vek pozbavený pracovných povinností (vedenie úradu, prednášanie a pod.), ale ponecháva si čestné výsady súvisiace s intelektuálnym výkonom (napr. pracovňa, možnosť viesť diplomantov alebo doktorantov, účasť v odborných komisiách, vyhotovovanie posudkov a pod.).
Pochádza z latinských koreňov e- (ex-): „z, zo“ + merēre: „zaslúžiť sa, zaslúžiť si“, s významom zaslúžiť si právo alebo výsadu.
V prenesenom, zastaranom význame môže emeritúra znamenať všeobecne výslužbu alebo penziu.
Emeritný biskup
[upraviť | upraviť zdroj]Emeritný biskup je v rímskokatolíckej cirkvi biskup, ktorý sa z dôvodu stanoveného veku, alebo iných vážnych dôvodov zriekol svojho úradu a pápež prijal jeho rezignáciu. Kódex kánonického práva pojednáva o emeritných biskupoch v kánone 401 a 402:
| „ | Kán. 401 - § 1. Od diecézneho biskupa, ktorý dovŕšil sedemdesiaty piaty rok života, sa žiada, aby predložil zrieknutie sa úradu Najvyššiemu veľkňazovi, ktorý po zvážení všetkých okolností rozhodne. § 2. Od diecézneho biskupa, ktorý sa pre narušené zdravie alebo iný vážny dôvod stal menej schopným zastávať svoj úrad, sa naliehavo žiada, aby predložil zrieknutie sa úradu. Kán. 402 - § 1. Biskup, ktorého zrieknutie sa úradu bolo prijaté, ponecháva si titul emeritného biskupa svojej diecézy, a ak si to želá, môže si podržať miesto pobytu v samej diecéze, ak v niektorých prípadoch pre zvláštne okolnosti Apoštolská stolica nerozhodne ináč. | “ |
| – Kódex kanonického práva[1] | ||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kódex kánonického práva [online]. [Cit. 2012-11-21]. Dostupné online. (slov.)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovník cudzích slov. SPN. 1997. ISBN 80-08-02673-1