Ernest Denis

	Ernest Denis
	francúzsky slavista, historik, univerzitný profesor
Narodenie	3. január 1849; Nîmes, Francúzsko
Úmrtie	5. január 1921 (72 rokov); Paríž, Francúzsko
Alma mater	École normale supérieure
Rodičia	Anton Denis (? – 1890), Zuzana, rod. Durieuxová (1827 – 1911)
Príbuzní	Charles Friedel (svokor), Václav Dostal (zať)
Manželka	Margita, rod. Friedelová
Deti	5 dcér, 5 synov
Odkazy
Commons	Ernest Denis
	Biografický portál

Ernest Denis (* 3. január 1849, Nîmes, Francúzsko – † 5. január 1925, Paríž) bol francúzsky slavista, historik a univerzitný profesor. Podporoval snahy o vyslobodenie Čechov a Slovákov z Rakúsko-Uhorska a vznik ich spoločného štátu.^[1]^[2]

Štúdium

Vyštudoval zemepis a dejepis na pedagogickom École normale supérieure v Paríži (1867 – 1870). Zúčastnil a prusko-francúzskej vojny a obrany Paríža. V rokoch 1872 – 1875 absolvoval študijný pobyt v Prahe (češtinu ho učil Jaroslav Vrchlický). Zo slovanských jazykov ovládal ešte bulharčinu, ruštinu a poľštinu. Docentúru získal v roku 1878, profesúru v roku 1905 (profesor najnovších a súčasných dejín na Sorbonne).^[3]

Vedecké pôsobenie

Jeho pôsobenie ako historika a slavistu začínalo bohemistikou. V duchu Palackého sa venoval českým dejinám po roku 1526, J. Husovi (Hus et la guerre des hussites). Viacero prác venoval predbhielohorskému a pobielohorskému obdobiu pričom objasňoval príčiny zániku českej štátnosti. Pri slovakistických prácach čerpal z českých pramenov, čo jeho pozície približovalo k čechoslovakizmu. Venoval sa dejinám južných Slovanov a Rusov. V roku 1920 založil doteraz existujúci slavistický ústav Institut d'études slaves. V šesťzväzkovom kolektívnom diele L’Histoire générale du IVe siècle à nos jours písal kapitoly o dejinách slovanských národov (od najstarších čias po 16. storočie), pričom využíval výsledky bádania slovanských vzdelancov.^[3]

Druhá oblasť jeho vedeckého záujmu boli dejiny Nemecka a francúzsko-nemeckých vzťahov. Vycházal pritom z francúzskych národných záujmov, hoci sa usiloval o mravné hodnotenie, psychologizáciu a biografický záber.^[3]

Bol konzultantom Heleny Turcerovej-Devečkovej pri jej dizertačnej práci o Ľudovítovi Štúrovi.

Vzťah k Čechom, Slovákom a vznik Česko-Slovenska

Denis (spolu s inými francúzskymi vedcami ako Louis Léger a Louis Eisenmann^[4]) už pred prvou svetovou vojnou informoval západnú verejnosť o situácii Rakúsko-Uhorsku.^[5]^:31 Počas prvej svetovej vojny podporoval publicistickými príspevkami rozbitie Rakúsko-Uhorska a vznik česko-slovenského štátu (napr. v roku 1916 napísal: „Otázka Slovenska má tudiž význam evropský a zachránění slovenského kmene jest jednou z podmínek slobody světa, jedině jejich spojení s Čechy dovolí utvoření státu dosti silného, aby mohli zatarasiti cestu pangermánským choutkám.“^[6]^:182).^[1] V roku 1915 svojimi kontaktami pomohol Edvardovi Benešovi k nadviazaniu stykov s členmi francúzskej vlády.^[5]^:59 Založil a niekoľko rokov editoval časopisy La Nation Tchèque a Le Monde Slave. Zúčastňoval sa diskusií o vymedzení hraníc budúceho Česko-Slovenska.^[6]^:149-150

Ocenenia

V roku 1903 sa stal rytierom Čestnej légie, v roku 1904 mu udelili zlatú záslužnú medailu Prahy.^[3]

Zdroje

↑ ^a ^b Denis, Ernest. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1985. 624 s. S. 498.
↑ Denis, Ernest. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 292.
↑ ^a ^b ^c ^d DENIS, Ernest. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 232 – 233.
↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok IV : (od od konca 19. stor. do roku 1918). Bratislava : Veda, 1986. 536 s. S. 281.
↑ ^a ^b DEJMEK, Jindřich, a kol. Československo : dějiny státu. 1. vyd. Praha : Libri, 2018. 951 s. ISBN 978-80-7277-572-9.
↑ ^a ^b HRONSKÝ, Marián. Trianon : vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918 – 1920). 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 685 s. ISBN 978-80-224-1183-7.

Ďalšia literatúra

CHROBÁK, Tomáš; OLŠÁKOVÁ, Doubravka. Ernest Denis. [Praha] : Eva - Milan Nevole, [2003?]. 197 s.
FERENČUHOVÁ, Bohumila. Francúzsko a slovenská otázka 1789 – 1989. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2008. 492 s. ISBN 978-80-224-1038-0.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernest Denis

Externé odkazy

Slovenská akadémia vied si pripomína 100 rokov od smrti Ernesta Denisa

[ES-1] Denis, Ernest. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1985. 624 s. S. 498.

[EB-2] Denis, Ernest. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 292.

[BLS-3] DENIS, Ernest. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 232 – 233.

[DS-4] Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok IV : (od od konca 19. stor. do roku 1918). Bratislava : Veda, 1986. 536 s. S. 281.

[ČSd-5] DEJMEK, Jindřich, a kol. Československo : dějiny státu. 1. vyd. Praha : Libri, 2018. 951 s. ISBN 978-80-7277-572-9.

[H-6] HRONSKÝ, Marián. Trianon : vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918 – 1920). 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 685 s. ISBN 978-80-224-1183-7.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]