Euro

O iných významoch výrazu Euro pozri Euro (rozlišovacia stránka).

Euro (ISO 4217 kód EUR; numerický kód 978; obvyklá značka €) je mena a menová jednotka. Je oficiálnou menou v 20 z 27 krajín Európskej únie (takzvanej eurozóne) a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších štyroch krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru. Je to po americkom dolári druhá najdôležitejšia mena v medzinárodnom menovom systéme. Menovú politiku tvorí Európska centrálna banka sídliaca vo Frankfurte nad Mohanom. Od 1. januára 2009 je euro oficiálnou menou Slovenska. Koruny sa zaň začali vymieňať 8. júla 2008 v konverznom kurze 30,1260 Sk/€.

Prípravy na euro sa začali viac než desaťročie od začiatku jeho uvedenia do obehu. Príprava na Európsku menovú úniu sa dá rozdeliť na tri etapy. V prvej od 1. júla 1990 do konca roka 1993 sa odstraňovali prekážky cezhraničného pohybu kapitálu v krajinách Európskeho spoločenstva. Zároveň sa upevňovala spolupráca centrálnych bánk. Počas rokov 1994 a 1998 sa vytvorili a schválili konvergenčné kritériá a v máji 1998 bolo odsúhlasené samotné euro. Vznik Európskej menovej únie 1. januára 1999 začal tretiu fázu, používania eura v bezhotovostnom styku, voči doterajším menám začal platiť pevný kurz. K tomuto dňu tiež začala činnosť Európska centrálna banka ako tvorca menovej politiky.^[1]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zavedenie eura

Bližšie informácie v hlavnom článku: Deň zavedenia eura

Bližšie informácie v hlavnom článku: Eurozóna

Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru
Mena	Skrat­ka	Prepo­čítací koefi­cient k euru	Koeficient stanovený dňa	Zave­denie eura (1. jan.)	Euro­zóna
Rakúsky šiling	ATS	13,7603	31.12.1998	1999	Rakúsko
Belgický frank	BEF	40,3399	31.12.1998	1999	Belgicko
Cyperská libra	CYP	0,585274	10.07.2007	2008	Cyprus
Nemecká marka	DEM	1,95583	31.12.1998	1999	Nemecko
Španielska peseta	ESP	166,386	31.12.1998	1999	Španielsko
Estónska koruna	EEK	15,6466	13.07.2010	2011	Estónsko
Fínska marka	FIM	5,94573	31.12.1998	1999	Fínsko
Francúzsky frank	FRF	6,55957	31.12.1998	1999	Francúzsko
Grécka drachma	GRD	340,750	19.06.2000	2001	Grécko
Chorvátska kuna	HRK	7.53450	12.07.2022	2023	Chorvátsko
Írska libra	IEP	0,787564	31.12.1998	1999	Írsko
Talianska líra	ITL	1936,27	31.12.1998	1999	Taliansko
Litovský litas	LTL	3.45280	23.07.2014	2015	Litva
Lotyšský lats	LVL	0,702804	09.07.2013	2014	Lotyšsko
Luxemburský frank	LUF	40,3399	31.12.1998	1999	Luxem­bursko
Maltská líra	MTL	0,429300	10.07.2007	2008	Malta
Holandský gulden	NLG	2,20371	31.12.1998	1999	Holandsko
Portugalské escudo	PTE	200,482	31.12.1998	1999	Portugalsko
Slovinský toliar	SIT	239,640	11.07.2006	2007	Slovinsko
Slovenská koruna	SKK	30,1260	08.07.2008	2009	Slovensko

Štáty, ktoré mali menovú úniu s členmi eurozóny (Francúzskom a Talianskom), a ktoré takisto zaviedli euro ako zákonnú menu:

• Monako
• San Maríno
• Vatikán
• Andorra

Jednostranne bez dohody s EÚ euro zaviedli

• Čierna Hora a
• Kosovo.

Nemajú právo raziť mince.

Dohody s EÚ o používaní eura majú uzatvorené aj francúzske územia Mayotte a Saint-Pierre a Miquelon, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie ani eurozóny. Tieto územia nemôžu vydávať euromince so svojou vlastnou rubovou stranou. Bez dohody s EÚ sa euro ako mena používa v dvoch neobývaných francúzskych zámorských územiach, v zámorskom teritóriu Francúzske južné a antarktické územie a v súkromnom vlastníctve Francúzska Clippertonov ostrov, ako aj na britských základniach Akrotíri a Dekéleia na Cypre.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Meny naviazané na euro

Dánsko a Bulharsko (od júla 2020)^[2]sú členmi európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Krajiny zapojené do ERM II musia kurzy svojich mien udržiavať v povolenom fluktuačnom pásme ± 15 % od stanoveného stredného kurzu, tzv. centrálnej parity k euru, Dánsko musí dodržiavať užšie fluktuačné pásmo ± 2,25 %. Minimálne dvojročné zotrvanie v ERM II, pri ktorom je dodržiavané povolené fluktuačné pásmo pohybu kurzu a nedôjde k devalvácii centrálnej parity, je pritom jednou z podmienok vstupu krajiny do eurozóny.

Bosna a Hercegovina má svoju menu konvertibilná marka naviazanú na euro od 22. júna 1999.

Kapverdy a Komory majú svoje meny kapverdské escudo a komorský frank pevne naviazané na euro od 1. januára 1999.

14 krajín strednej a západnej Afriky (Čad, Benin, Burkina Faso, Gabon, Guinea-Bissau, Kamerun, Kongo, Mali, Niger, Pobrežie Slonoviny, Rovníková Guinea, Senegal, Stredoafrická republika a Togo) používa CFA frank, ktorý bol predtým naviazaný v pevnom pomere na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFA frank pevne naviazaný na euro.

Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia a Wallis a Futuna sú územia Francúzska, ale nie sú súčasťou Európskej únie. Používajú CFP frank, ktorý bol rovnako ako CFA frank predtým v pevnom kurze naviazaný na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFP frank pevne naviazaný na euro.

• Maďarsko, Poľsko: termín prijatia meny zatiaľ neurčený
• Rumunsko, Bulharsko: prejavili záujem o vstup

Bližšie informácie v hlavnom článku: eurobankovky

Bližšie informácie v hlavnom článku: euromince

Od roku 2013 je do obehu uvádzaná nová séria eurobankoviek, nazvanej Európa. Do obehu vo všetkých 17 štátoch sa ako prvá dostala od 2. mája 2013 bankovka nominálnej hodnoty 5 €.^[3]

Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva aj štátne vklady.

Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z bankomatov.

Výmena národných mien za euro nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002.

Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.

Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:

• Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
• Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
• Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.

Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.

• Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
• Odstránenie kurzového rizika
• Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
• Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.

• 
  Priebeh kurzu eura voči americkému doláru od roku 1999 do januára 2015
• 
  Priebeh kurzu eura voči švajčiarskemu franku

Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.

Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jazykové verzie eura

Podľa európskych predpisov sa v nominatíve jednotného čísla vo všetkých úradných či štátnych jazykoch krajín EÚ má používať tvar "euro". V ostatných prípadoch používanie názvu "euro" úplne podlieha pravidlám úradných či štátnych jazykov členských štátov EÚ. Jazykové verzie eura. Podľa pravidiel slovenského jazyka (primárne z kodifikačných príručiek Krátky slovník slovenského jazyka, Príručka slovenského pravopisu a Morfológia slovenského jazyka) je euro slovo ohybné, stredného rodu, skloňované podľa štandardného vzoru mesto, vyslovuje sa ako tri slabiky: e-u-ro. Okrem toho má euro medzinárodnú skratku "EUR" podľa normy ISO, (nezáväznú) značku € a na Slovensku (nezáväznú) skratku Eur.

Názov meny Euro sa tiež dostal do slovenského slangu, kde Slováci používajú hovorovo alebo slangovo éčko, ečko, evri, euri, evry, efri, euráč, euroš, eurák, eurík, eurka, eurko, eurček, euráčik, ojro, očko, jurko, juráš, jurášik, jurík, juroš, juroška^[4][5])

• 
  Euromince a eurobankovky
• 
  Eurobankovky
• 
  Slovenská eurokalkulačka používaná počas prechodu na euro

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Euro

• Zákon o zavedení eura s komentárom, dôvodovou správou a vykonávacími vyhláškami^{[nefunkčný odkaz]}
• Euro v slovenčine^{[nefunkčný odkaz]}
• Európa a Slovensko - Euro
• Sledujte vaše eurobankovky
• Euro, euro kalkulačka, mena euro na Slovensku a aké hrozby a príležitosti skrýva Archivované 2009-01-16 na Wayback Machine
• Eurobankovky (po nemecky) (po anglicky)