Fotosféra
Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Inými slovami, je to oblasť, v ktorom objekt, napríklad hviezda, prestáva byť priehľadný. Pretože hviezdy sú plynné gule, nemajú pevný povrch, ale existuje hĺbka, v ktorej plyn prestáva byť priehľadný pre fotóny a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy.
Najlepšie preskúmaná je slnečná fotosféra. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy. Tento jav sa nazýva granulácia.
Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km, je to teda, v porovnaní s inými časťami Slnka, veľmi tenká vrstva. Hneď pod ňou sa nachádza konvektívna zóna a nad ňou chromosféra. Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá, v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 Kelvinov, čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. V oblastiach slnečných škvŕn to môže byť len 4 000 Kelvinov. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj supergranuly, obrie cely a fakuly. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% vodíka, 8% hélia, 2% pripadajú na iné prvky, najmä kyslík, uhlík, dusík, horčík, kremík a železo.
Názov fotosféra pochádza z gréckeho photos, čo znamená svetlo. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. Jej spektrum je spojité a nachádzajú sa v ňom tmavé čiary – Fraunhoferove čiary.
Oscilácie
[upraviť | upraviť zdroj]Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 sekúnd. Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený, pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa, predpokladá sa, že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku Dopplerovho javu, alebo pri meraní intenzity žiarenia.
