Húsenica
_Fausses_pattes.jpg)
Húsenica alebo larva motýľa je nedospelé vývojové štádium motýľov, ktoré nemá vonkajšie znaky imága. Posledný instar húsenice sa premieňa u motýľa po poslednom zvlečení kutikuly na kuklu.
Vzhľad húsenice
[upraviť | upraviť zdroj]Telo húsenice je podlhovastého, valcovitého tvaru. Na svojom povrchu je pokryté pokožkou, ktorá je zvyčajne mäkká. Skladá sa z hlavy (caput) a zo štrnástich článkov, ktoré majú zvyčajne rôzny tvar. Prvé tri články sú pomerne malé a označujeme ich ako hrudné články. Ďalšie články, ktorých je zvyčajne 11, označujeme ako brušné články. Hlava húsenice je tvrdá, zvyčajne guľovitého tvaru. Sú na nej umiestnené jednoduché oči, ústne ústroje a malé tykadlá. Vzhľadom na jednoduché oči je zrak húseníc slabý. Ústne ústroje sú hryzavé a pomerne mohutne vyvinuté, lebo majú pre húsenicu obrovský význam. Ústne ústrojenstvo húsenice sa skladá z hornej pery, pod ktorou sú dve silné, rohovité hryzadlá, ktoré majú zvyčajne pilovitý tvar. Pohybujú sa oproti sebe, ako čeľuste klieští. Pod hryzadlami sa nachádza dolná pera, ktorá býva zvyčajne zrastená s dolnými čeľusťami. Na konci dolnej pery vyúsťujú žľazy, ktoré vytvárajú vlákno, ktoré húsenica potrebuje pri svojom pohybe a presúvaní sa pri hľadaní potravy, ale hlavne v období, kedy sa zakukľuje. Húsenica vytvára z tohto vlákna rôzne pevný zámotok, ktorá máva rôzny tvar. Niekedy je to iba niekoľko vláken, ktoré vytvárajú minimálnu fixáciu kukly, inokedy je to pevný viacvrstvový zámotok (kokón), kde môže byť toto vlákno dlhé až niekoľko kilometrov (pozri napr. priadka morušová (Bombyx mori), alebo niektoré okáne z čeľade Ataciidae, Saturnidae).
Jednotlivé články tela sú u väčšiny húseníc mäkkej konzistencie. Na celom tele typickej húsenice sa nachádza celkove 16 končatín (= 8 párov). U piadiviek (čeľaď Geometriidae) je iba 10 nôh (= 5 párov). Na troch hrudných článkoch sa nachádza celkove 6 nôh, ktoré majú článkovaný charakter a sú zakončené pazúrikmi. Na brušných článkoch sa nachádzajú 4 páry panôžok, ktoré nie sú článkované a majú charakter prísaviek. Zvyčajne na trinástom telovom článku býva posledný pár nôh, ktoré slúžia na posúvanie húsenice, preto ich označujeme aj ako "posuvky".
Podobne ako i motýle aj húsenice bývajú často veľmi pestro sfarbené. Farbivo (pigment) sa zvyčajne nachádza v pokožke húsenice, ale môže sa nachádzať i pod ňou. Okrem sfarbenia bývajú na tele väčšiny druhov húseníc prítomné rôzne výrastky, výčnelky, chĺpky, bradavičky a pod., ktoré im dodávajú ich typický a niekedy i značne bizarný tvar a vzhľad. Napr. húsenice väčšiny druhov lišajov majú na predposlednom článku zvrchu prítomný rohovitý výrastok, ktorý má rôzny tvar. Vidlochvostovité motýle majú za hlavou zvláštny útvar, tzv. osmeterium, ktoré vylučuje pach a slúži ako ochrana húseniciam, na odstrašenie prípadného nepriateľa.
