Hrebeň Belianskych Tatier

Hrebeň Belianskych Tatier sa ťahá v dĺžke 14 km v smere východ – západ. V úseku Ždiarske sedlo – Havran – Hlúpy – Kopské sedlo, ktorý sa najčastejšie pridával k prechodu hrebeňa Vysokých Tatier, má 7 km a sumárne prevýšenie 2250 m. Spolu s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier vytvára „T,“ v uzlovom bode je Hlúpy (po starom aj Šialený). Dnes sú Belianske Tatry rezerváciou a jediné turisticky prístupné miesto v ich hrebeni je Široké sedlo.

Treba upozorniť na komplikácie s topografiou a názvoslovím v úseku Jatky – Košiare. Moderné mapy sa im vyhýbajú tým, že sa často obmedzia na trojicu Zadné Jatky – Predné Jatky - Košiare (pozri napr. [2] Archivované 2011-11-24 na Wayback Machine). K. Domin analogicky uvádza: Zadné Jatky - Predné Jatky (s niekoľkými menej význačnými vrcholmi) – Košiare (dva rovnako vysoké vrcholy). E. Hochberger tvrdí, že Košiare a Predné Jatky označujú ten istý dvojvrchol a opisuje diskutabilný úsek takto: Zadné Jatky - Veľký Košiar – sedlo Veľkého Košiara - Prostredné Jatky – Malý Košiar - Sedlo Malého Košiara - Predné Jatky (= Košiare). J. Hlaváček podobne vo svojej mape uvádza: Zadné Jatky - Veľký Košiar – Malý Košiar – štyri nepomenované vrcholky – Predné Jatky.

V zákonne záväznom zozname názvov slovenských vrchov ÚGK vrchy Predné Jatky, Prostredné Jatky ani Košiare (s touto polohou) nie sú uvedené, uvedené sú len Zadné Jatky, z čoho vyplýva (za predpokladu, že v zozname nedošlo k omylu), že podľa ÚGK sú zrejme Predné Jatky, Prostredné Jatky aj Košiare súčasťou vrchu Zadné jatky ^[1].

Štíty sú uvedené od západu na východ, ako aj viaceré sedlá medzi nimi – tie sú kurzívou. Nadmorské výšky sú v zátvorke. V spornom úseku Jatky – Košiare zoznam vychádza z údajov na SummitPost.org.:

Tatranská Javorina - Rogová (1166) - Kôň (1356) - Muránske sedlo (1378) - Muráň (1889,6) - Nové sedlo (1825) - Nový (1999) - Havranie sedlo (1932) - Havran (2151,5) - Tristárske sedlo (1969) - Ždiarska vidla (2141,6) - Široké sedlo (1825,5) - Hlúpy (2060,8) - Šialené sedlo (1936) - Zadné Jatky (2019,8) - Prostredné Jatky (1984) - Predné Jatky (1950,4) - Košiare (2012,4) - Holica (1981) - Bujačie sedlo (1903) - Apoštoli - Bujačí vrch (1946,9) - Skalné vráta (1691,8) - Faixovo sedlo (1480) - Faixová skala (alebo len Faixová, 1488,5) - Kobylie sedlo (1090) - Kobylí vrch (1108,8) - Tatranská Kotlina.

• 1934 J. Staszel a P. Vogel: Muráň – Hlúpy – Kopské sedlo a ďalej hlavným hrebeňom Vysokých Tatier po Rysy (nedokončené).
• 1952 J. Andráši, K. Király, J. Lazor, I. Lehotský, M. Mereš, J. Parák, J. Psotka, A. Puškáš, V. Šimo, G. Takáč, L. Tóth a Z. Zibrín: Tatranská Javorina – Rogová – Kobylí vrch – Tatranská Kotlina (v zime; prvý úplný prechod hrebeňa).
• 1978 P. Pochylý po prechode Západných a Vysokých Tatier z Kopského sedla zostúpil do Zadných Meďodolov a cez Nový šiel hrebeň Belianok po Bujačí vrch.

Potom boli Belianske Tatry pre verejnosť uzavreté z dôvodov ochrany prírody.

1. ↑ [1]

• K. Domin, Tatranské obrazy, Praha 1926.
• E. Hochberger, Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei, 1992.
• J. Hlaváček, Podrobný plán Vysokých Tater, Praha 1984.
• A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, X. diel.

• Mapa východnej časti Archivované 2011-11-24 na Wayback Machine
• Mapa so západnou časťou Archivované 2013-05-10 na Wayback Machine
• Ďalšia mapa
• Na SummitPost.org