Jakub Bogdan
| Jakub Bogdan | |
| slovenský maliar | |
| Narodenie | 6. máj 1658 Prešov, Uhorsko (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 11. november 1724 (66 rokov) Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie (dnes Spojené kráľovstvo) |
| Odkazy | |
| Commons |  Jakub Bogdan |
Jakub Bogdan[1] (* 6. máj 1658, Prešov – † 11. november 1724, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol pôvodom slovenský barokový maliar tvoriaci prevažne v Anglicku.
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho meno sa vyskytuje aj v iných podobách. Napríklad: Jacob Bogdani, Jakub James Bogdani, ale aj Jakub Bohdan. Jakub Bogdan sa podľa prešovskej evanjelickej matriky narodil 6. mája 1658.[2] Niektoré slovenské historické pramene mylne uvádzajú, že Bogdan sa narodil v roku 1660.[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Bogdan sa narodil a vyrastal v Prešove. Je považovaný za Slováka, čomu nasvedčuje aj jeho rodinné meno (Bogdan-Bohom daný). Rodný dom Bogdana stále stojí na Hlavnej ulici č. 5 v Prešove.[4] Jakub Bogdan patril medzi prvých študentov Kolégia hornouhorských evanjelických stavov v Prešove. Do školy chodil aj vo Viedni. V roku 1684 odišiel do Amsterdamu, kde pôsobil ako maliar zátiší a zvieracích žánrov až do roku 1688, kedy sa presťahoval do Londýna. Od roku 1694 pracoval pre kráľovnú Máriu.[5] Bol maliarom aj na dvore kráľovnej Anny. Bogdan si vzal za manželku Elizabeth Hemmings, s ktorou mal dve deti, Williama, z ktorého sa stal prominentný britský štátny úradník, a dcéru Elizabeth. Bogdan zomrel 11. februára 1724 vo Finchley v Londýne.
Jeho umelecké dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Bol špecialistom na kvetinové a ovocné zátišia, ako aj na výjavy s drobnou, najmä operenou zverinou. V raných fázach tvorivého vývinu na jeho štýl pôsobili holandské maliarske vzory A. van Beyeren, W. van Aelst a M. de Hondecoeter. Neskoršie zdôrazňoval dekoratívnu stránku koloritu a bohatosť arabesky kompozícií.[5]
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Z jeho tvorby sa nachádzajú na území Slovenska diela ako Zátišie s akváriom a krajinným pozadím (z raného obdobia) (Bratislava v súkromnej zbierke). Slovenská národná galéria má kolekciu jeho diel Kvetinové zátišie, Zátišie s kyticou a ovocím, Zápas kohútov a Mačky medzi kohútmi. Východoslovenská galéria v Košiciach vlastní jeho plátno Kvetinové zátišie s červenými a bielymi klinčekmi.[5]
Zahraničie
[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1684 pracoval ako maliar zátiší v Amsterdame. Do 1. júna 1688 žil v Londýne a usadil sa na Tower Street vo farnosti St. Giles in the Fields. V roku 1694 namaľoval kvetinové dekorácie pre zrkadlovú sálu Márie II. vo vodnej galérii v Hampton Court. Patronovali ho popredné šľachtické rodiny, vrátane Williama Cavendisha, prvého vojvodu z Devonshire v Chatsworth House. Od roku 1703 sa jeho záujem o maľovanie vtákov výrazne zvýšil, pretože mal prístup k voliére admirála Georga Churchilla. Bogdaniho diela ukazujú súbory hospodárskych, divých a exotických vtákov, často s pozadím klasickej architektúry, a stal sa popredným predstaviteľom tohto žánru v Anglicku, o ktorý je veľký záujem. Kráľovná Anne „bola jeho vystúpeniami potešená a veľmi ho povzbudzovala“. Jeho plodný výstup a presné opakovania jeho úspešnejších obrázkov naznačujú spoliehanie sa na náčrty a použitie asistentov. Blahobyt mu umožnil získať majetky a stal sa z neho pán Hitchinovho panstva Herts.
Vo svojej dobe bol veľmi dobré známy najmä pre svoje obrazy zátiší a exotických vtákov. Niektoré z nich sa stali súčasťou kráľovskej zbierky. Medzi jeho klientov patrili špičkoví členovia vtedajšej anglickej aristokracie. Jedným z jeho hlavných patrónov bol admirál George Churchill, brat vojvodu z Marlborough, ktorý mal slávnu voliéru vo Windsor Parku, odkiaľ Bogdan mohol čerpať námety pre niektoré zo svojich obrazov. Objednávky dostával aj z Holandska a Dánska.
Na svojich obrazoch veľmi rád maľoval rôzne druhy exotických vtákov ako sú kakadu a ara, ktoré boli pravdepodobne v tej dobe prvýkrát dovezené do Európy. S obľubou maľoval obrazy, na ktorých dominovala farba vtáčieho peria červená, modrá ale aj zelená. Niektoré z jeho obrazov sú uložené ako základný zbierkový fond napríklad v mestách ako: Budapešť (Maďarská národná galéria), Chatsworth House, Londýn (The Victoria and Albert Museum, The Royal Collection), Nottingham Castle Museum.[6]
Obrazy v kráľovskej zbierke Alžbety II.
[upraviť | upraviť zdroj]-
The Royal Collection -
The Royal Collection -
The Royal Collection -
The Royal Collection -
The Royal Collection -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOGDAN, Jakub. In: Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 476.
- ↑ KÓNYA, P.: Jakub Bogdani - maliar anglického kráľovského dvora. In: KLIMEKOVÁ, A. - AUGUSTÍNOVÁ, E. (eds.): Ján Jessenius : Slováci na panovníckych dvoroch (Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 13. - 14. septembra 2011 v Martine). Martin : Slovenská národná knižnica 2012, s. 238.
- ↑ Napr.: ŠVORC, P. a kol.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 24.
- ↑ ŠVORC, Peter a kol.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 52.
- ↑ a b c Bogdan, Jakub. In: Encyklopédia Slovenska I A-D. 2. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 1985. 719 s. S. 214-215.
- ↑ ELPHICK, Jonathan. Birds:The Art of Ornithology. London : Natural History Museum, 2004. ISBN 1-902686-39-X. S. 24.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Encyklopédia Slovenska I. Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977, 624 s.
- KÓNYA, Peter: Jakub Bogdani - maliar anglického kráľovského dvora. In: KLIMEKOVÁ, Agáta - AUGUSTÍNOVÁ, Eva (eds.): Ján Jessenius : Slováci na panovníckych dvoroch (Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 13. - 14. septembra 2011 v Martine). Martin : Slovenská národná knižnica 2012, s. 237 - 249. ISBN 978-80-89301-93-5
- Elphick, Jonathan (2004). Birds: The Art of Ornithology. London: Natural History Museum. pp. 24. ISBN 0847827062
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub Bogdan
