Jan Kubelík

Jan Kubelík
český huslista a skladateľ
Narodenie	5. júl 1880 Michle, Česko
Úmrtie	5. december 1940 (60 rokov) Praha, Česko
Profesia	huslista, hudobný skladateľ
Rodičia	Josef Matěj Kubelík Barbora, rod. Lohová[1]
Manželka	Mariana Csáky-Széllová (1903 – 1940)
Deti	Anita, Mary, Jana, Klára, Tatiana, Rafael Kubelík, Kristián, Jan Gracián
Podpis
Odkazy
Commons	Jan Kubelík
Biografický portál

Jan Evangelista Kubelík (* 5. júl 1880, Michle - † 5. december 1940, Praha) bol významný český huslista a skladateľ.

Narodil sa v Michli ako syn krajčíra. Na konzervatórium bol prijatý Otakarom Ševčíkom skôr, ako to dovoľoval školský poriadok.^[2] Jeho profesor na ňom aplikoval svoju novú metódu a za šesť rokov z neho urobil dokonalého umelca. Pri absolventskom koncerte v roku 1898 v Prahe vyvolala úžas jeho interpretácia Paganiniho husľového koncertu G dur. Po koncertoch vo Viedni o ňom hudobní kritici písali, že by ho v stredoveku „upálili ako čarodejníka“.^[3]

Kubelík postupne navštívil mnohé európske mestá. V Anglicku ho prijala kráľovná Viktória, v Rumunsku dostal najvyšší rad od kráľovnej Carmen Sylvy, v Ríme bol hosťom kráľovskej rodiny a pápež Lev XIII. mu prepožičal vyznamenanie Gregora Veľkého. Londýnska Filharmonická spoločnosť ho menovala za čestného člena, rodisko Paganiniho Janov mu udelilo zlatú medailu. Podobných vyznamenaní prijal mnoho.

Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch zatienil všetkých žijúcich huslistov vrátane Kreislera, Sarasateho, Hubaya, Wilhelmja, Joachima aj krajana Ondříčka. Ovládal brilantnú techniku, svoju hru dokázal stupňovať až k démonickosti. Vzdušnosť a ľahkosť výrazu dosahoval váhou silno napnutého sláčika. Hral na svetoznámych Stradivariho husliach „Emperor“ z roku 1715, ktorých cenu nie je možné peniazmi vyjadriť.^[4]

V roku 1901 sa vydal do USA, kde absolvoval 78 koncertov s klavírnym sprievodom svetoznámeho operetného skladateľa českého pôvodu Rudolfa Frimla. Jeho vystúpenia vraj vyvolávali „besnenie“, jeho hra bola „plná diabolských prekážok“. Jeho vianočný koncert v San Franciscu na námestí počúvalo 100 tisíc poslucháčov.^[5] Z obrovských honorárov si v roku 1904 kúpil zámok Býchory^[6] pri Kolíne, kde si vytvoril domov s pôvabnou kontesou Marianou Csáky-Széllovou. Mali spolu osem detí. Ameriku navštívil desaťkrát. Skvelé úspechy však dosiahol aj v Argentíne, Uruguaji, Čile a Brazílii. Hral niekoľkokrát aj v Austrálii, na Novom Zélande absolvoval 40 koncertov, koncertoval v Turecku, Palestíne, Indii, Číne, Japonsku, na Filipínach, Ceylóne, hral vo všetkých štátoch severnej Afriky atď. Neskôr, v roku 1928, ako prvý český umelec vôbec koncertoval aj v sovietskom Rusku.

Ďalšie sídlo si Kubelík zriadil v Orlovom^[7], na Slovensku, potom kúpil vilu v Opatii blízko mora, kam sa rád vracal z koncertných ciest. Zakúpenie zámku Rotenturm v rakúskej obci Rotenturm an der Pinka v roku 1930 ho priviedlo do finančnej katastrofy. Prišiel o všetok majetok.^[5] Znovu bojoval o priazeň sveta, ale doba romantického uctievania virtuózov už bola preč.

Celý život neúnavne propagoval českú hudbu a pomáhal českým umelcom - nielen váhou svojej autority, ale značné príjmy mu dovoľovali poskytovať aj finančnú podporu dokonca takému telesu, akým bola Česká filharmónia.

Svojim postojom a vynikajúcim majstrovstvom sa stal Kubelík vzorom ďalším generáciám českých hudobných umelcov.

Domov sa vrátil natrvalo v roku 1938. Počas okupácie pripravil s Českou filharmóniou desať koncertov s päťdesiatimi dielami svetovej hudby, ktoré hral naspamäť, na dôkaz svojho nestarnúceho umenia. 11. mája 1940 mal koncert v sále sokolovne v Neveklove, v milovanom kraji svojich predkov. Ten, ktorý precestoval najväčšie a najslávnejšie sály celého sveta, nevedel, že je toto jeho verejné vystúpenie už posledné. Zomrel po operácii rakoviny pečene. Miestom jeho posledného odpočinku sa stal Slavín na Vyšehradskom cintoríne.^[8]

V rodinnej tradícii pokračoval slávny dirigent a skladateľ - prvý syn Jána, ktorý sa narodil po šiestich dcérach - Rafael Kubelík.

Prvá svetová vojna ho pripútala k domovu. Čas bez náročných ciest využil na skladateľskú činnosť. Štýlovo vyrastajú jeho skladby z tradičného romantického a postromantického zázemia. V popredí stojí 6 husľových koncertov z rokov 1916 až 1924. Kompozične najzávažnejším dielom je Symfónia a mol komponovaná v roku 1937 za pobytu v Spojených štátoch. Okrem toho skomponoval veľa drobných skladieb (Tanec oktáv, Burleska, Nokturno, Pierrette, Tenerezza, Stará pieseň ai.), v ktorých často uplatnil virtuózne prvky. K mnohým koncertom veľkých majstrov si vytvoril vlastné kadencie. Niektoré úpravy skladieb iných autorov - Fibichovej Poémy, Dvořákovej Humoresky - spopulárneli.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému skladateľ Jan Kubelík.

• Velký český houslista a skladatel Jan Kubelík
• Jan Kubelík Archivované 2020-07-05 na Wayback Machine na stránkach Českého hudobného slovníka
• Anna Schirlbauer: Jan Kubelík zámockým pánom na Slovensku?^{[nefunkčný odkaz]}

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Kubelík na českej Wikipédii.