Jozef Gabčík

Jozef Gabčík
vojak, účastník atentátu na Heydricha
Narodenie	8. apríl 1912 Poluvsie, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	18. jún 1942 (30 rokov) Praha, Protektorát Čechy a Morava
Rodičia	Ferdinand Gabčík, Mária Baránková
Podpis
Odkazy
Commons	Jozef Gabčík
Biografický portál

Genmjr. in memoriam Jozef Gabčík (* 8. apríl 1912, Poluvsie (Rajecké Teplice) – † 18. jún 1942, Praha) bol slovenský vojak pôsobiaci v exilovej česko-slovenskej armáde, ktorý bol účastníkom operácie Antropoid – atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.^[1]

Vo filme Atentát (1964) ho stvárnil Ladislav Mrkvička a vo filme Anthropoid (2016) Cillian Murphy.

Narodil sa 8. apríla 1912 v Poluvsí (dnes mestská časť Rajeckých Teplíc). Otec Ferdinand^[2] bol robotník, ktorý cestoval za prácou do USA a Argentíny, matka Mária, rodená Beránková^[3] bola Češka a ženou v domácnosti. Mal dvoch bratov a sestru.

Po absolvovaní obecnej a meštianskej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel asi ako 15-ročný do Čiech. Žil v Kostelci Nad Vltavou v rodine miestneho kováča J. Kunikeho, kde sa pred rokom 1932 vyučil za kováča a zámočníka. Podľa školských záznamov z roku 1927 absolvoval v neďalekej obci Kovářov dva roky pokračovacej obchodnej školy.

Na základnú vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1932 do pechotného pluku 14 v Košiciach. Absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove s veľmi dobrým prospechom. Dosiahol hodnosť desiatnika a po skončení prezenčnej služby v roku 1934 pokračoval na vlastnú žiadosť ako ďalejslúžiaci poddôstojník a bol povýšený na čatára. V roku 1937 dokončil svoj vojenský záväzok a nastúpil ako civilný zamestnanec do vojenskej továrne (Hungaria – Považské chemické závody) na výrobu bojových plynov v Žiline. Po nehode, keď sa nadýchal bojových plynov, bol preložený do skladu bojových látok v Skalke nad Váhom.^[4]

Podľa správy Heinza Pannwitza, ktorý bol hlavný nacistický vyšetrovateľ atentátu na Heydricha, Gabčík ukradol zo skladu v Skalke pištoľ so 60-tisíc nábojmi a aby sa vyhol zatykaču počas vyšetrovania vraj ušiel do Poľska. Pravda bola iná. V Skalke vybuchla jeho pričinením časť skladu.^[4] Pred prevzatím skladu bojových látok nemeckou armádou poškodil prepravné zásobníky. Pred hroziacim zatknutím za sabotáž 4. až 6. júna 1939 odišiel ilegálne do Poľska.

V Krakove vstúpil do česko-slovenského vojska. Tu sa zoznámil s Janom Kubišom. Spoločne s ním odplával v júli 1939 do Francúzska, kde sa zaviazali slúžiť v Cudzineckej légii. Nastúpili k 1. pluku v Sidi bel Abbès a 26. septembra 1939 v Agde sa zaradili do vznikajúcej československej zahraničnej armády vo Francúzsku. Gabčík bol zaradený ako zástupca veliteľa guľometnej čaty 1. pešieho pluku. 29. decembra 1939 bol povýšený na čatára a zúčastnil sa bojov o Francúzsko. Po porážke Francúzska bol 12. júla 1940 evakuovaný do Spojeného kráľovstva, kde požiadal o preradenie k letectvu. Od 2. do 22. februára 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov a bol povýšený na rotmajstra. Na základe odporúčania pplk. Barovského bol zaradený do výcviku pre plnenie úloh zvláštneho určenia a stal sa jedným z prvých ôsmich absolventov kurzu útočného boja v Škótsku a to už pravdepodobne ako člen jednotky špeciálnych operácií, ktorá mala predovšetkým vykonávať špionáž a sabotáže na nepriateľskom území^[5].

Pannwitz (hlavný vyšetrovateľ atentátu) tiež tvrdil, že Gabčík aj jeho otec boli čechoslovakisti a Jozef sa dokonca podpisoval ako Josef, pričom aj poslednú vôľu pred odletom z Anglicka do Československa napísal v češtine. „Je pravda, že Jozef mal k Československu väčší vzťah ako k Slovensku. Myslím si, že samostatný štát skôr neprijal, mal aj konflikty s gardistami,” povedal Jaromír Hauer, manžel Gabčíkovej netere.^[4]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Atentát na Heydricha

Po špeciálnom výsadkárskom a spravodajskom výcviku bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 s členmi skupiny Silver A a Silver B (ktoré mali rôzne úlohy) lietadlom Royal Air Force Handley Page Halifax 138. perute o 22:00 vysadený 10 km od Prahy na území protektorátu Čechy a Morava. Jeho úlohou bolo vykonať operáciu Anthropoid – atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

27. mája 1942 o 10:30 sa Heydrich viezol zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Hradčany. Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici (dnešná Zenklova)^[6] pri zastávke električiek asi 250 metrov od nemocnice Bulovka (Praha 8-Libeň) smerom na Thomayerove sady. Valčík stál asi 100 metrov severne a mal ich upozorniť, keď sa auto priblíži.

Aby nedošlo k poškodeniu aktovky, ktorú Heydrich viezol a ktorá pravdepodobne obsahovala dôležité dokumenty, mal atentát uskutočniť Gabčík streľbou zo samopalu Sten. Heydrichov Mercedes-Benz 320 v zákrute spomalil a Gabčík sa mu postavil do cesty, avšak jeho samopal sa zasekol, čo potvrdzuje koncept policajnej správy z vyšetrovania, objavený až v roku 2015^[7], ktorý uvádza, že nájdený samopal mal vzpriečený prvý náboj. Najprv sa špekulovalo^[8], že Gabčík, ktorý ho skladal pod plášťom priamo na ulici pred atentátom, mohol pri jeho kompletizácii urobiť chybu, napriek tomu, že ho predtým starostlivo skontroloval. Podľa súčasného nemeckého zbrojného experta Ulricha Wegenera^[5] bola táto zbraň nevhodná na nasadenie špeciálnych jednotiek pre takýto účel. "Ak nebola presne nabitá, často sa zasekávala". K zaseknutiu dochádzalo, keď sa naplnil zásobník plným počtom nábojov, čo vtedy Gabčík ani nemohol vedieť a teraz sa potvrdilo, že išlo o technickú chybu.^[9] Heydrich prikázal svojmu šoférovi (Oberscharführer Johannes Klein), aby automobil zastavil. Mercedes s Heydrichom pritom zastavil priamo pred neďaleko stojacim Kubišom. Keď sa Heydrich postavil a chcel zblízka začať strieľať na Gabčíka z osobnej zbrane, hodil Jan Kubiš vlastnoručne upravený protitankový granát vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Napriek tomu, že granát neexplodoval v aute, jeho črepiny a časti čalúnenia auta Heydricha zranili. Črepinami však bol zasiahnutý na tvári aj Kubiš. Heydrich vystúpil z auta a začal prenasledovať Gabčíka. Avšak po niekoľkých krokoch v dôsledku vnútorných zranení skolaboval a spadol na zem.^[10]. Šoférovi, ktorý sa snažil prenasledovať Kubiša, prikázal, aby išiel za Gabčíkom. Gabčík avšak Kleina pri prestrelke trafil dvakrát z revolveru. Výsadkárom sa podarilo ujsť (Kubiš na bicykli) avšak v presvedčení, že atentát bol neúspešný.

Heydrich bol operovaný v nemocnici na Bulovke nemeckými doktormi. Operácia trvala hodinu a prebehla bez komplikácií. Pacient o sedem dní neskôr zomrel v nemocnici na infekciu. Ako odplatu za atentát Hitler považoval zabitie 10 000 Čechov a na parašutistov vypísali odmenu milión ríšskych mariek. Parašutistom sa podarilo ukryť sa vďaka dvom spriazneným rodinám. Celkovo bolo v súvislosti s atentátom uväznených 13 000 ľudí. Pri vyšetrovaní boli obvinení a neskôr vyvraždení ľudia z obcí Lidice a Ležáky.

Gabčík s ďalšími šiestimi parašutistami sa ukrýval v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda (Resslova 9a, Praha 2). Ich úkryt vypátralo Gestapo, po tom čo Karel Čurda – jeden z parašutistov, prezradil mená tých, ktorí parašutistom poskytovali pomoc (Čurda dostal odmenu 500 000 ríšskych mariek a v roku 1947 bol popravený za velezradu). 18. júna 1942 o 4:15 obkľúčilo Gestapo kostol. Dovedna siedmi výsadkári sa bránili presile 800 mužov, ak rátame aj úradníkov gestapa. Vydržali sedem hodín. Po priamom boji, v ktorom padli Adolf Opálka aj Josef Bublík, zostal Jan Kubiš ranený v bezvedomí na chóre chrámu (zomrel v sanitke pri prevoze). Nemeckí vojaci prenikli dovnútra a zatlačili ostatných parašutistov do krypty. Po niekoľkých neúspešných pokusoch obsadiť ju, s pomocou pražských hasičov začali do krypty vháňať vodu a dusivé plyny. Po tom čo parašutistom došla munícia, Jozef Gabčík spolu s Jaroslavom Švarcom, Janom Hrubým a Josefom Valčíkom spáchali v krypte chrámu samovraždu, aby sa vyhli zajatiu.

Tento čin znamenal veľký posun vo vnímaní udalostí svetovej vojny. Anglicko aj Francúzsko na základe preukázateľného odboja proti fašistom v protektoráte odvolalo podpisy pod predvojnovou Mníchovskou zmluvou, čo po vojne umožnilo vzniknúť Československej republike v pôvodných hraniciach. Zároveň tento hrdinský čin ukázal cestu odboja aj iným krajinám okupovanej Európy.^[11]

Je po ňom pomenovaná ulica v Prahe neďaleko miesta atentátu (50°07′06″S 14°27′53″V / 50,118333°S 14,464722°V / 50.118333; 14.464722Súradnice: 50°07′06″S 14°27′53″V / 50,118333°S 14,464722°V / 50.118333; 14.464722), na ktoré upozorňuje "Památník Operace Anthropoid" (Praha 8, 50.117908N, 14.465184E) a "Národní památník hrdinů Heydrichiády, Resslova 9" pri chráme sv. Cyrila a Metoda.

Mesto Gabčíkovo bolo v roku 1948 premenované na jeho počesť. Jeho meno nesie aj vodné dielo Gabčíkovo budované od roku 1977 v katastri mesta.

Vo svojom čestnom názve ho má aj slovenský 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. Pred jeho kasárňami stojí aj pamätník so sochou, ktorej autor je Štefan Pelikán. Na rodnom dome v Poluvsí je umiestená pamätná tabuľa a oproti rodnému domu je postavený pamätník s bustou Jozefa Gabčíka od sochára Petra Repku.

V Bratislave, Žiline a Rajeckých Tepliciach sú po ňom pomenované ulice.^{[12] [13][14][15][16]}

Na jeho počesť nesú meno Memoriál Jozefa Gabčíka bežecké preteky na 11 až 13 km po trase Žilina - Poluvsie organizované od roku 1995.^[17][18]

V máji 2015, pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny, povýšil prezident republiky Andrej Kiska Gabčíka do hodnosti brigádny generál (in memoriam)^[19] a 26. mája 2017 ho ďalej povýšil do hodnosti generálmajor (in memoriam).^[20]

• Plukovník in memoriam Jozef Gabčík Archivované 2014-02-19 na Wayback Machine
• Jozef Gabčík v encyklopédii SME
• Milan Varsik: Kto ste, Jozef Gabčík? Bratislava 1973