Kategória (filozofia)

Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska. Je výsledkom poznania najvšeobecnejších stránok reality a implikuje významový útvar transhorizontová realita.

Dôležitými druhmi kategórií sú najmä filozofické kategórie, všeobecnovedné kategórie a špeciálnovedné kategórie.

Treba odlišovať kategóriu a pojem kategórie. Pojem kategórie zaviedol do filozofie Aristoteles.

Kategória je základný rod bytia, trieda predikátov, ktoré sa dajú použiť na každý predmet. Existuje 10 kategórií: vec, kvantita, kvalita, vzťah, miesto, čas, poloha, manie, činnosť, trpenie. Na inom mieste Aristoteles vyčleňuje len tri kategórie: vec, vlastnosť, vzťah.

Kategória sú čisto formálne podmienky poznania, ktoré zabezpečujú jeho všeobecnosť a nevyhnutnosť. Kategórie sa nevzťahujú na poznávaný objekt, ale patria k rozumu ako schopnosti poznania. Kategórie sa odvodzujú od štyroch základných hľadísk, podľa ktorých sa delia všetky súdy (kvalita, kvantita, vzťah, modalita) a podľa troch možných druhov súdov v rámci každej zo štyroch skupín: kategórií je tak dvanásť, a síce:

• 1. kategórie kvantity: jednota, mnohosť, všetkosť
• 2. kategórie kvality:
• 3. kategórie relácie:

realita inherencia a subzistencia

negácia kauzalita a dependencia

limitácia komunita

• 4. kategórie modality:

možnosť -nemožnosť

existencia - neexistencia

nevyhnutnosť - náhodnosť

Podľa Černíka sú filozofické kategórie koncentrovaným vyjadrením materiálneho a duchovného zmocňovania sa sveta. Ich formovanie sa sprostredkuje celými dejinami ľudského myslenia a spoločenskej praxe. Vzhľadom na ich krajne všeobecný charakter je ich vývin relatívne pomalý a možnosť systematicky ich spracovať vzniká až na pomerne vysokom stupni vývinu praxe a poznania.

• Kategoriológia