Kiss (skupina)

KISS
@ Hellfest 2013
Základné informácie
Pôvod	New York, USA
Žáner(-re)	Rock, Hard rock, Glam rock, Heavy Metal
Pôsobenie	1973 - 2023
Vydavateľstvá	Casablanca, Mercury, Sanctuary, Kiss Records
Webstránka	www.kissonline.com
Členovia skupiny
Gene Simmons Paul Stanley Eric Singer Tommy Thayer
Bývalí členovia
Peter Criss Ace Frehley Eric Carr (zomrel) Vinnie Vincent Mark St. John (zomrel), Bruce Kulick
Hudobný portál

Kiss bola americká glam rocková skupina, ktorá vznikla v New Yorku roku 1973. Členovia skupiny boli ľahko identifikovateľní svojimi pomaľovanými tvárami, kostýmami a vizuálnym stvárnením vystúpení. Na vystúpeniach vydychovali oheň, pľuli krv, dymilo sa im z gitár a používali pyrotechniku. Ich oblečenie a make-up mali charakter strašidelne ladených komiksových postáv.

Ich snaha skĺbiť vizuálne stvárnenie prezentácie pritvrdenej glam rockovej hudby zapôsobila na široké masy publika natoľko, že sa stali celosvetovo jednou z najznámejších a komerčne najúspešnejších amerických rockových skupín hlavne v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia. Kiss doteraz získali od RIAA 22 zlatých albumov a majú potvrdený predaj 19 miliónov nahrávok v USA. Na celom svete majú predaných viac ako 80 miliónov albumov.

29. mája 2010 sa legendárna skupina KISS predstavila aj pred slovenským publikom na koncerte na Pasienkoch v Bratislave.

Maska démona
Mačací muž
Líščia maska
Space Ace
Hviezdne dieťa
Ankh Warrior

Skupina Kiss má svoje korene v rokenrolovej skupine Wicked Lester. Túto skupinu z New Yorku viedli Gene Simmons (vlastným menom Chaim Witz, narodený v Haife v Izraeli 25. augusta 1949) a Paul Stanley (vlastným menom Stanley Harvey Eisen, narodený v Queense 20. januára 1952). Skupina Wicked Lester nedosiahla so svojou tvorbou žiadny výrazný úspech.

Koncom roku 1972 prijali medzi seba veterána hudobnej klubovej scény z New Yorku Petra Crissa (vlastným menom Peter Criscuola, narodeného 20. decembra 1945 v Brooklyne).

Oproti začiatkom skupiny Wicked Lester v tomto čase začali pritvrdzovať muziku a podľa vzoru skupiny New York Dolls začali skúšať experimentovať so svojím výzorom, používať mejkap, vlasy upravené trvalou... V januári 1973 sa ku skupine pripojil sólový gitarista, excentrik Paul „Ace“ Frehley (narodený 27. apríla 1951 v Bronxe). Pár týždňov po jeho príchode si skupina zmenila názov na Kiss. Stanley tento názov prebral zo skladby Looking for a Kiss od skupiny New York Dolls. Frehley dostal vtedy nápad, že by písmená „SS“ na konci názvu mohli byť vytvorené z dvoch bleskov (nemecké edície albumov skupiny museli mať tento text upravený ako dve opačné „ZZ“, nakoľko blesky silne pripomínali nacistický vojnový znak komanda smrti - SS).

Prvý album skupina začala nahrávať 10. októbra 1973 v Bell Sound Studios v New Yorku. Prvé oficiálne vystúpenie skupiny bolo na Academy of Music (NY) ako predkapela Blue Öyster Cult. Na tomto koncerte sa stalo, že pri vydychovaní plameňov vzplanuli nalakované vlasy Geneho Simmonsa.

Dňa 5. februára 1974 v kanadskom Edmontone na Northem Alberta Jubilee Auditorium skupina naštartovala svoje koncertné turné. Album s jednoduchým názvom Kiss bol vydaný 18. februára. Dňa 19. februára v televízii ABC v programe Dicka Clarka In Concert bolo prvé televízne vystúpenie skupiny Kiss so skladbami Nothin‘ to Lose, Firehouse a Black Diamond. Dňa 29. apríla skupina vystúpila v programe The Mike Douglas Show so skladbou Firehouse. Po tomto vystúpení bolo Douglasove interview so Simmonsom, v ktorom sa zamaskovaný Gene vyjadril, že je zosobnením zla, čím zaujal, pobavil a zároveň uvoľnil atmosféru v zmätenom hľadisku.

Napriek publicite a koncertnému turné bol predaj albumu iba 75 000 nosičov. Skupina Kiss spolu s vydavateľstvom Casablanca Records, ktoré produkovalo album, rýchlo strácali svoje investície. Rozhodli sa preto skúsiť nahrať druhý album. Členovia skupiny odleteli do Los Angeles do nahrávacieho štúdia.

Album Hotter Than Hell vyšiel 22. októbra, 1974. Dostal sa iba na stú priečku rebríčkov a iba skladba Let Me Go, Rock 'n' Roll sa hrala v hitparádach. Keďže tento album rýchlo vypadol z rebríčkov, rozhodla sa skupina Kiss pre zrušenie prebiehajúceho koncertného turné a začatie nahrávania tretieho albumu.

Vedenie produkcie tohto albumu zobral do svojich rúk sám riaditeľ vydavateľstva Casablanca Neil Bogart. Pokúsil sa o zmenu skresleného zvuku oproti albumu Hotter Than Hell na čistejšiu, trochu viac popovejšiu verziu nových skladieb. Nový album Dressed to Kill mal mierne lepší komerčný úspech. Na tomto albume bola jedna z neskorších klasických skladieb skupiny Kiss Rock and Roll All Nite.

I keď albumy skupiny Kiss nedosahovali očakávaný predaj, skupina bola obľúbená vďaka svojim originálnym show na živých vystúpeniach. Diali sa tam také veci ako bolo Simmonsove vypľúvanie krvi (zmes jogurtu a potravinárskej farby), vydychovanie plameňov (cez horiacu fakľu), Frehleyova gitara sa počas sóla vznietila (efekt svetiel a dymovníc, skrytých v gitare), počas Crissovho bubnovania lietali iskry, rytmus Stanleyovej gitary bol zvýraznený pyrotechnikou.

Na konci roku 1975 bolo vydavateľstvo Casablanca blízko krachu a skupina Kiss bola v nebezpečenstve prepadnutia nahrávacej zmluvy s týmto vydavateľstvom. Obidve strany mohol zachrániť iba komerčný úspech.

Prekvapením bolo, že komerčný úspech prišiel po vydaní dvojalbumu Alive! zo živých vystúpení. Na tomto ich prvom živom albume mienila skupina predviesť to vzrušenie, ktoré sprevádzalo ich koncerty, chcela vydať zvukovú verziu, ktorú nebolo možné v štúdiu nahrať. Album vyšiel 10. septembra, 1975, získal štvornásobnú platinu a živá verzia singlu Rock and Roll All Nite s gitarovým sólom sa stala prvým singlom, ktorý sa dostal do Top 40.

Táto situácia zachránila pred finančným krachom skupinu Kiss a zároveň aj štúdio Casablanca. Po tomto úspechu došlo ku spojeniu s producentom Bobom Ezrinom, ktorý predtým spolupracoval s inou hviezdou glam rocku Alice Cooperom. Výsledkom tejto spolupráce bol zvukovo aj hudobne najlepšie spracovaný album skupiny Kiss nazvaný Destroyer, ktorý vyšiel 15. marca, 1976. Na produkcii albumu boli využité orchestrálne party, zbor a množstvo páskových efektov. Singel Beth z tohto albumu sa dostal na siedmu priečku rebríčkov a album sa stal koncom roku 1976 platinový.

Platinovými sa stali aj nasledujúce albumy: Rock and Roll Over, Love Gun ako aj ďalšia „živá“ platňa Alive II.

V priebehu rokov 1976 až 1978 skupina Kiss zarobila na nahrávkach a živých vystúpeniach 17,7 milióna dolárov. Vydavateľstvom Marvel Comics bol vydaný komiks s postavami super hrdinov zo skupiny Kiss. Gallupov ústav pre výskum verejnej mienky zistil, že skupina Kiss je najpopulárnejšia skupina Ameriky. V japonskom Budokan Hall v centre Tokia usporiadala skupina Kiss päť vypredaných koncertov, čím o jeden koncert prekonala dovtedajší rekord skupiny The Beatles. Vyšla remixovaná kompilácia ich hitov, dvojalbum Double Platinum.

V tomto čase sa na trh dostal tovar, ktorý nemal s hudbou nič spoločné. Okrem zmieneného komiksu to bol atrament s „prímesou pravej krvi“, bábiky skupiny Kiss, v štýle skupiny graficky spracovaný pinball, „Kiss Your Face Makeup“ - šminkové sety, kissácke masky na Halloween, stolné hry s postavičkami skupiny a mnoho ďalších „pozoruhodných suvenírov“. Medzi rokmi 1977 až 1979 sa na tomto tovare predávanom v obchodoch a počas koncertov podarilo podľa odhadu zarobiť asi 100 miliónov dolárov.

Skupina Kiss sa v roku 1978 dostávala na svoj vrchol komerčnej úspešnosti. V priebehu dvoch rokov mala štyri platinové albumy, priemerná návštevnosť koncertov bola 13 350 ľudí, hrubý príjem skupiny za rok 1977 bol 10,2 milióna dolárov. Členovia skupiny spolu s kreatívnym manažérom Billom Aucoinom hľadali cestu ako sa dostať na ďalšiu úroveň popularity. Na rok 1978 Bill určil dva spôsoby ako situáciu využiť.

Prvým bol nápad simultánne vydať štyri sólové albumy členov skupiny súčasne. Aj keď na výrobe týchto albumov navzájom nespolupracovali, boli vydané ako albumy skupiny Kiss s podobným dizajnom obalov. Albumy vyšli naraz v jeden deň. Bola to šanca pre členov skupiny prezentovať svoje individuálne hudobné predstavy v spolupráci s inými hudobníkmi. Na Simmonsovom albume hrá člen skupiny Aerosmith Joe Perry, spieva disko diva Donna Summer a jeho vtedajšia priateľka Cher. Albumy, ktoré nahrali Stanley a Frehley sú viac hardrockové a Crissov album je ladený viac baladicky v štýle R&B. Na trh bolo daných päť miliónov nosičov, všetky štyri albumy sa dostali do prvej päťdesiatky rebríčka Billboardu.

Druhým cieľom Aucoinsovho plánu bolo dostať členov skupiny na filmové plátna tak, aby ich postavy upevnili mienku o ich hrdinstve. Filmovanie sa uskutočnilo na jar 1978. I keď mal projekt ambície stvoriť niečo medzi Hard Day’s Night od skupiny The Beatles a Hviezdnymi vojnami, výsledok nebol s týmito ambíciami v zhode. Scenár sa viackrát prepisoval a členovia skupiny, hlavne Criss a Frehley boli veľmi znechutení priebehom nakrúcania. Criss sa odmietol zúčastniť post-produkcie a nakoniec boli jeho dialógy nadabované iným hercom. Televízny film Kiss Meets the Phantom of the Park, produkovaný spoločnosťou Hanna-Barbera bol vysielaný televíziou NBC 28. októbra, 1978. Napriek pohŕdavým odozvám to bol televízny program s jedným z najvyšších ratingov v tomto roku. Namiesto hrdinov ale tento film predviedol členov skupiny skôr ako šašovské, komické postavy. Umelecký prepad tohto projektu podnietil skupinu k tomu aby rozviazala vzťahy s Billom Aucoinom.

Po dvoch rokoch 23. mája 1979 vyšiel ďalší spoločný album skupiny nazvaný Dynasty, ktorý sa tiež stal platinovým. Na tomto albume je najväčší svetový hit histórie skupiny Kiss, ktorý je kombináciou štýlov hard rock a disko: I Was Made For Lovin' You.

Bicie na tomto albume nahrával Anton Fig, nakoľko producent albumu Vini Poncia dospel k názoru, že Crissova technická úroveň nie je adekvátna tomu, čo si skladby albumu vyžadujú. Jediná Crissova skladba (ktorú aj naspieval) na albume je Dirty Livin‘ a aj tá prešla pred zaradením do albumu výraznými zmenami, s ktorými Criss nebol veľmi spokojný. Nasledujúca koncertná šnúra k tomuto albumu mala názov The Return of Kiss. Táto šnúra bola poznamenaná poklesom návštevnosti koncertov, pretože Kiss stratili v USA nemalú časť fanúšikov. Dôvodom bolo použitie prvkov disko. Crissova technická úroveň bola naozaj slabšia, niekedy dochádzalo ku spomaleniu tempa skladieb na koncertoch. Posledný koncert tejto šnúry zo dňa 16. decembra, 1979 bol zároveň aj posledným Crissovým vystúpením so skupinou Kiss.

Nasledujúci album Unmasked, ktorý vyšiel 20. mája 1980, bol nahrávaný so štúdiovým bubeníkom Antonom Figom. Tento album má viac popový charakter a bol prvým od albumu Dressed to Kill, ktorý nedosiahol platinový predaj. K piesni Shandi skupina nahrala posledný videoklip s Crissom. Criss mal so skupinou koncertovať aj na turné, ale bol zo skupiny vyhodený pre neschopnosť hrať na bicie za čo mohla v značnej miere aj drogová závislosť. Gene Simmons vo svojej knihe uviedol, že pred médiami skupina Crissov odchod zdôvodnila nezhodami v tvorbe a sólovou kariérou. Crissa na koncertoch vystriedal Eric Carr (vl. menom Paul Caravello, nar. 12. júla 1950 v Brooklyne). Debutoval 25. júla 1980 v dnes už neexistujúcom Palladium Theatre. Tento koncert k albumu Unmasked bol jediným vystúpením v USA, skupina potom absolvovala tour na Novom Zélande a v Austrálii. Toto turné bolo jedno z najväčších zahraničných a hlavne zo strany médií bolo vnímané pozitívne. Zatiaľ čo v týchto krajinách ľudia zapĺňali koncerty v USA už verejnosť nejavila taký záujem o skupinu.

Na nahrávanie ďalšieho albumu sa skupina rozhodla prizvať producenta Boba Ezrina, ktorý sa osvedčil pri úspešnom albume Destroyer. Prvé tlačové správy hovorili o tom, že skupina sa vracia k hardrockovému štýlu. Nový album má názov Music from „The Elder“ (1981). Je to konceptuálny album, v ktorom hrajú aj stredoveké dychové nástroje, sláčiky, harfy a syntetizátory. Album bol prezentovaný ako soundtrack k filmu, ktorý nebol nikdy nakrútený. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je jednoduché pochopiť koncepciu jeho dejovej línie. Komerčne nebol tento projekt úspešný a ani nenasledovalo po jeho vydaní väčšie koncertné turné.

V tomto období začal byť vzniknutou situáciou frustrovaný aj Ace Frehley. Začal častejšie piť a bol zatknutý za jazdu pod vplyvom alkoholu. Pri jednej jazde sa vážne zranil a pol roka sa liečil. S ostatnými členmi skupiny stále menej komunikoval a na jednom vystúpení sa ani neukázal. V lete roku 1982 sa rozhodol od skupiny odísť a svoj odchod odôvodnil tým že sa jeho talent v skupine nerozvíjal a nemal žiadne slovo pri nahrávaní albumov. Napriek tomu, že už na výrobe nespolupracoval, je Frehley zobrazený na obaloch nasledujúcich albumov z roku 1982 Killers a Creatures of the Night.

Album Creatures of the Night sa dostal na 45. miesto rebríčkov popularity. Gitarové party na tomto albume nahrávalo viacero hudobníkov vrátane Vinnieho Vincenta (vl. menom Vincent John Cusano, nar. 6. augusta 1952). Vincent oficiálne nahradil Frehleya v decembri 1982 počas koncertného turné pri desiatom výročí vzniku skupiny. Vincentova identita/maska bola vo forme egyptského bojovníka. Toto turné nebolo v USA komerčne najúspešnejšie, ale skupina mala aj koncerty na ktorých bolo najviac divákov v ich histórii vrátane 137 000 fanúšikov v Riu de Janeiro v Brazílii 18. júna 1983.

Dňa 25. júna 1983 sa uskutočnil v São Paulo posledný koncert (až do r. 1996), na ktorom skupina Kiss vystupovala v maskách.

Album Lick It Up (1983), ktorý pomohol znovu oživiť kariéru skupiny Kiss bol zároveň ich prvým po demaskovaní.

Ukončenie používania masiek a kostýmov malo zdôrazniť zmenu. Prvýkrát sa na verejnosti bez masiek objavili pri prezentácii albumu 18. septembra 1983 v televízii MTV. Album Lick It Up bol po troch rokoch prvým, ktorý hneď získal zlato, no návštevnosť na tour bola slabšia ako pri predošlom projekte. Počas tohto koncertného turné vznikali tlaky medzi Vincentom a zvyškom skupiny, ktoré skončili v marci, 1984 Vincentovým vyhodením.

Nahradil ho bývalý štúdiový hráč a učiteľ hry na gitaru Mark St. John (vl. menom Mark Norton, narodený 7. februára 1956 v Hollywoode, Kalifornia). S týmto gitaristom skupina nahrala v septembri 1984 najlepšie predávaný album skupiny Kiss osemdesiatych rokov nazvaný Animalize. I keď úspech skupiny nebol porovnateľný s ich zlatou érou sedemdesiatych rokov došlo v tomto období k výraznému zlepšeniu jej postavenia na hudobnom trhu. St. John mal zdravotné problémy s reaktívnou artritídou. Choroba ho obmedzovala na vystúpeniach, preto došlo k štvrtej výmene počas troch rokov na pozícii sólového gitaristu, keď na tento post v skupine Kiss nastúpil v decembri, 1984 Bruce Kullick (nar. 12. decembra 1953 v Brookline).

Zostava Stanley, Simmons, Carr a Kullick sa stala najstabilnejšou od doby originálnej zostavy sedemdesiatych rokov. Od polovice osemdesiatych rokov vydali sériu platinových albumov: Asylum (1985), Crazy Nights (1987) a kompiláciu ich najväčších hitov Smashes, Trashes & Hits (1988).

Album Crazy Nights bol na svete jeden z najúspešnejších albumov nahraných skupinou Kiss. Singel Crazy, Crazy Nights dosiahol štvrtú priečku vo Veľkej Británii.

Posledný album osemdesiatych rokov Hot in the Shade síce nedosiahol platinu, ale singel Forever, ktorý bol skomponovaný v spolupráci s Michaelom Boltonom, dosiahol v rebríčkoch ôsmu priečku, bolo to najvyššie umiestnenie od čias singlu I Was Made to Lovin‘ You. Tento singel bol posledným singlom, ktorý sa v rebríčkoch dostal do prvej desiatky.

Po odmaskovaní skupiny stratil Kiss svoj démonický imidž. Simmons, ktorý bol dovtedy vedúcou osobnosťou strácal na svojej atraktívnosti pre fanúšikov, prominentom skupiny sa stal Stanley.

Produkciou prvého albumu deväťdesiatych rokov bol znovu poverený Bob Ezrin.V marci 1991, skôr ako sa stihla skupina pustiť do nahrávania, zistili lekári u Erica Carra nádor na srdci, ktorý mu bol v apríli úspešne odstránený. Po operácii sa u neho objavili nádory na pľúcach, proti ktorým podstúpil chemoterapiu. V júli vyhlásili, že liečba bola úspešná a Eric nad rakovinou zvíťazil. Z nemocnice na čas odišiel aby nahral s ostatnými členmi videoklip k piesni God gave rock 'n' roll to you, ktorá bola zložená ako soundtrack k filmu Bill and Ted's Bogus Journey. V septembri bol Eric prvýkrát hospitalizovaný s prvým z dvoch krvácaní do mozgu. Zomrel 24. novembra, 1991 vo veku 41 rokov, v ten istý deň ako spevák skupiny Queen, Freddie Mercury.

Tragédiou zničení členovia skupiny Kiss sa rozhodli pokračovať spolu s novým hráčom na bicie Ericom Singerom (vl. menom Eric Mensinger, nar. 12. mája 1958 v Clevelande, Ohio). Eric Singer, ktorý predtým spolupracoval s Black Sabbath, Garym Moorom, Litou Ford a Alice Cooperom, bol v skupine známy lebo hral na klubových akciách Paula Stanleya v roku 1989.

18. mája, 1992 vydala skupina album Revenge, ktorý bol viac ladený v hardrockovom štýle. Z tohto albumu je najznámejší singel Unholy. Prekvapujúca bola podpora z tantiém na skladby pre bývalého (vyhodeného) člena skupiny Vinnieho Vincenta. Album debutoval v prvej desiatke rebríčka hitparád a stal sa zlatým. Nahrávky z koncertného turné Revenge Tour boli vydané na živom albume Alive III.

Na počesť skupiny Kiss bol v roku 1994 vydaný album Kiss My Ass: Classic Kiss Regrooved, ktorý bol kompiláciou ich známych hitov v interpretácii vtedajších hviezd ako napríklad Lenny Kravitz, Stevie Wonder, Garth Brooks (so skupinou Kiss), Anthrax, Gin Blossoms, Toad the Wet Sprocket, Shandi's Addiction, Dinosaur Jr, Extreme, The Lemonheads, The Mighty Mighty Bosstones, Yoshiki a Die Ärzte. Tento album dosiahol 19 priečku v rebríčku Billboardu a od RIAA získal zlato.

Roku 1995 vydala skupina knihu Kisstory, v ktorej bola detailná história skupiny. V tom istom roku sa skupina objavila na unikátnej a pozitívne vnímanej celosvetovej Worldwide Kiss Convention Tour, kde prezentovala svoje hudobné nástroje, kostýmy, spomienky z vystúpení, robili besedy s fanúšikmi, podpisové akcie, hrali dvojhodinové akustické koncerty, na ktorých hrali skladby podľa spontánnych požiadaviek publika. Na prvom koncerte v USA spieval prvýkrát po šetnástich rokoch so skupinou Kiss skladby Hard Luck Woman a Nothin' to Lose bývalý člen skupiny Peter Criss.

9. augusta 1994 sa znovu spojili so skupinou Criss a Frehley aby si spolu zahrali v programe MTV Unplugged. Táto akcia spustila vlnu špekulácií o tom, že sa znovu spojí pôvodná zostava skupiny Kiss.

Pár týždňov po Unplugged sa skupina (Simmons, Stanley, Kullick a Singer) stretla v nahrávacom štúdiu aby nahrala po troch rokoch album Carnival of Souls: The Final Sessions, ktorý bol hotový vo februári 1996, ale jeho vydanie sa oneskorilo takmer o dva roky.

28. februára, 1996 počas 36. udeľovania cien Grammy sa v plnej zbroji s maskami a v kostýmoch z éry Love Gun za obrovských ovácií objavila na pódiu originálna zostava skupiny Kiss. 16. apríla na tlačovej konferencii v New Yorku oznámili, že sa rozhodli v tejto pôvodnej zostave rozbehnúť koncertnú šnúru s podporou svojho nového manažéra, ktorým sa stal Doc McGhee. Konferencia moderovaná Conanom O’Brienom bola simultánne vysielaná do 58 štátov. 20. apríla bolo daných do predaja 40 000 lístkov na prvý koncert, ktoré boli vypredané za 47 minút.

Prvé verejné vystúpenie bola asi jednu hodinu dlhá show, ktorá sa konala 15. júna pre výročný KROQ Weenie Roast v Irvine v Kalifornii. Turné Alive/Worldwide Tour sa začalo vystúpením pred 39 867 divákmi 28. júna na Tiger Stadium v Detroite v štáte Michigan a skončilo po 192 koncertoch počas 11 mesiacov. Koncerty zarobili 43,6 miliónov dolárov a priemerná účasť na jeden koncert bola 13 737 ľudí.

Prvýkrát od roku 1977 skupina vydala v septembri 1998 spoločný album Psycho Circus. Hráčsky sa Frehley a Criss na nahrávaní tohto albumu podieľali minimálne. Sólové gitary nahrával Bruce Kullick a budúci člen skupiny Tommy Thayer. Väčšinu bicích sekcií nahral štúdiový hudobník Kevin Valentine. Napriek týmto rozporom album dosiahol v rebríčkoch tretiu a tým aj najvyššiu pozíciu v histórii albumov skupiny Kiss. Titulná skladba albumu získala cenu Grammy za najlepšiu hardrockovú skladbu. Turné Psycho Circus Tour začalo na Dodger Stadium v Los Angeles v noci na sviatok Halloween roku 1998. Koncert bol simultánne vysielaný cez FM rádia v celých Spojených Štátoch.

Od 11. augusta, 1999 má skupina Kiss svoju hviezdu na Hollywood Walk of Fame v kategórii hudobného priemyslu.

13. augusta bola premiéra filmu s témou skupiny Kiss, ktorý mal názov Detroit Rock City o štyroch tínedžeroch z roku 1978, ktorí sú schopní urobiť čokoľvek, aby sa dostali na koncert skupiny Kiss v Detroite.

Nasledujúci mesiac skupina spolupracovala so zápasníkom World Championship Wrestling, ktorý bol známy ako The Kiss Demon. Tvár mal nafarbenú ako Gene Simons. Na jeho uvedení počas WCW Thursday Night Thunder skupina naživo zahrala skladbu God of Thunder. Táto zápasnícka postava nemala dlhú životnosť. Všetky väzby boli ukončené keď WCW už v septembri toho roku rozviazalo pracovný pomer so šéfom Ericom Bishofom.

• Gene Simmons - basová gitara a spev – maska démona
• Paul Stanley – rytmická gitara a spev – maska hviezdneho dieťaťa
• Ace Frehley – sólová gitara a spev – maska Space Ace
• Peter Criss – bicie a spev – maska mačacieho muža

• Gene Simmons – basová gitara, spev (od r. 1973)
• Paul Stanley – rytmická gitara, spev (od r. 1973)
• Eric Singer – bicie (1991-1996, 2001–2002, potom od r. 2004)
• Tommy Thayer – sólová gitara (od r. 2002)

• Peter Criss – bicie, spev (1973–1980, 1996–2001, 2002–2004)
• Ace Frehley – sólová gitara, spev (1973–1982, 1996–2002)
• Eric Carr – bicie, spev (1980–1991)
• Vinnie Vincent – sólová gitara (1982–1984)
• Mark St. John – sólová gitara (1984)
• Bruce Kulick – sólová gitara (1984–1996)

• 21. júl, 1976 - The Originals
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #36 USA
• 2. apríl, 1978 - Double Platina
  • RIAA certifikácia– Platina
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #22 USA
• 10. máj, 1982 - Killers
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #6 Nórsko, #21 Austrália, #27 Japonsko, #41 Švédsko, #42 Anglicko
• 16. november, 1988 - Smashes, Thrashes & Hits
  • RIAA certifikácia– 2x Platina
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #21 USA
• 25. jún, 1996 - You Wanted the Best, You Got the Best!!
  • RIAA certifikácia– Zlato
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #17 USA
• 8. apríl, 1997 - Greatest Kiss
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #77 USA
• 20. november, 2001 - The Box Set (5 CD diskov)
  • RIAA certifikácia– Zlato
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #132 USA
• 27. august, 2002 - The Very Best of Kiss
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #52 USA
• 5. august, 2003 - The Best of Kiss: The Millennium Collection
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – #132 USA
• 15. jún, 2004 - The Best of Kiss, Volume 2: The Millennium Collection
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – neurčená
• 2005 - Gold (2005)
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – neurčená
• 21. jún, 2005 - Kiss Chronicles: 3 Classic Albums – spoločné vydanie albumov Kiss, Hotter Than Hell a Dressed to Kill
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – neurčená
• 21. november, 2006 - The Best of Kiss, Volume 3: The Millennium Collection
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – neurčená
• 21. november, 2006 - Kiss Alive! 1975-2000 – spoločné vydanie albumov Alive!, Alive II a Alive III, spolu so štvrtým diskom The Millennium Concert, na ktorom sú predtým nepublikované nahrávky z Vancouver show z roku 2000.
  • RIAA certifikácia– nie je
  • Najvyššia pozícia v rebríčkoch – neurčená

• 1991 - "God Gave Rock 'N' Roll To You II" – film Bill & Ted's Bogus Journey
• 1981 - "I Was Made For Lovin' You" – film Endless Love
• 1993 - "Rock and Roll All Nite" – film Dazed and Confused
• 1999 - "Detroit Rock City" a "Nothing Can Keep Me from You" – film Detroit Rock City
• 2006 - " Strutter"- Grand Theft Auto San Andreas
• 2009 - " Rock and Roll All Nite"- Film Guliverové cesty
• 2009 - " Detroit Rock City"- Film Mall Cop

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kiss (skupina)

• Oficiálne stránky
  • Kiss
  • Peter Criss
  • Bruce Kulick Archivované 2008-01-31 na Wayback Machine
  • Gene Simmons
  • Paul Stanley
  • Eric Singer Archivované 2008-01-02 na Wayback Machine
  • Tommy Thayer