Kliment Jefremovič Vorošilov

Kliment Jefremovič Vorošilov
maršal ZSSR a politický činiteľ
maršal ZSSR a politický činiteľ
Narodenie4. február 1881
Verchneje, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Úmrtie2. december 1969 (88 rokov)
Moskva, ZSSR, dnes Rusko
PodpisKliment Jefremovič Vorošilov, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Kliment Jefremovič Vorošilov

Kliment Jefremovič Vorošilov (rus. Климент Ефремович Ворошилов; * 4. február 1881, Verchneje, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 2. december 1969, Moskva) bol maršal Sovietskeho zväzu a politický činiteľ.

Mladosť a raná kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 4. februára 1881 v dedinke Verchneje v Jekatеrinoslavskej gubernii (dnes Luhanská oblasť, Ukrajina) v rodine železničiara.

Stalin a Vorošilov v decembri 1935

Už v roku 1903 sa priklonil k ruskému boľševizmu a v období pred revolúciou (1917) sa aktívne podieľal na revolučnej činnosti. Niekoľkokrát bol väznený a poslaný do vyhnanstva. Účastnil sa na činnosti komunistickej strany v Baku, Petrohrade a Caricyne.

Občianska vojna a vzostup

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas občianskej vojny bol v rokoch 1918-1920 významným veliteľom Červenej armády v oblasti Caricynu a spoločne s F.E. Dzeržinským bol spoluzakladateľom tajnej politickej polície Čeka. Po skončení občianskej vojny sa ako Stalinov blízky spolupracovník dostal do významných politických funkcií. Roku 1921 pomáhal tiež potlačiť povstanie námorníkov v Kronštadte. V rokoch 1925 – 1940 pôsobil ako komisár pre obranu ZSSR, od roku 1926 člen Politbyra, od roku 1937 Najvyššieho sovietu. Zásluhy z občianskej vojny, dobré vzťahy so Stalinom a politická angažovanosť mu roku 1935 vyniesli hodnosť maršala ZSSR.

Podpis Vorošilova na jednom z dokumentov schvaľujúcich likvidáciu poľských dôstojníkov a zajatcov držaných v táboroch NKVD.

Pred druhou svetovou vojnou sa podieľal na reorganizácii armády. Tie spočívali v zmenách v generálnom štábe, mechanizácii pechoty či budovaniu leteckých síl, čo ale nechával za seba robiť svojich zástupcov. V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 19361938. Jeho podpis sa tiež nachádza na rozkazoch prikazujúcich popravy poľských dôstojníkov v Katyni.

Druhá svetová vojna

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vojny s Fínskom v 1939 – 1940 sa po prvýkrát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovove nekompetentné vedenie armády. Pôvodnou prípravou plánu na vpád do Fínska bol poverený B. M. Šapošnikov. Jeho plán bol však národným komisariátom obrany zhodnotený ako pesimistický a vypracovaním nového plánu boli poverení Vorošilov a K. A. Mereckov. Plán útoku bol síce následne schválený, ale sovietsky postup za zbytočne krvavých strát stroskotal. Za čo bol Vorošilov z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom aj v týchto funkciách si neviedol dobre. Koncom októbra 1942 bol členom Hlavného stanu povereným organizáciou nových jednotiek. Presne o rok neskôr bol na čele partizánskeho hnutia a v máji 1943 bol menovaný predsedom Trofejného výboru, ktorého úlohou bolo riadenie a ekonomické využitie získanej koristi z území nepriateľa.

Povojnové obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne sa stal predsedom spojeneckej komisie v Maďarsku. Od roku 1953 rezignoval na vojenských postoch a až do smrti zostal už len v štátnych (tým vlastne v straníckych) funkciách.

Rodinný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (18871959). Národnosťou bola Židovka, pred svadbou sa však dala pokrstiť a prijala pravoslávie, zmenila si tiež krstné meno na Jekaterina. Ich manželstvo bolo bezdetné, vychovávali však siroty (syna a dcéru) M.V. Frunzeho Timura a Tatianu, adoptovali tiež syna Piotra (19141969).

Obrana ZSSR (1937) – viac než 700 strán úvah a pojednaní o Červenej armáde. Okrem niekoľkých málo častí knihy, ktoré namiesto neho napísali iní autori, ide z vojenského hľadiska o nie príliš hodnotné dielo.

Vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]