Kokava nad Rimavicou

Kokava nad Rimavicou
obec
Námestie 1. mája
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Poltár
Región	Malohont
Vodný tok	Rimavica
Nadmorská výška	329 m n. m.
Súradnice	48°34′13″S 19°50′29″V / 48,5703°S 19,8415°V / 48.5703; 19.8415
Rozloha	66,27 km² (6 627 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 737 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	41,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1481
Starosta	Ján Chromek[3] (HLAS-SD)
PSČ	985 05
ŠÚJ	511498
EČV (do r. 2022)	PT
Tel. predvoľba	+421-47
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kokava nad Rimavicou
Webová stránka: kokava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kokava nad Rimavicou (v minulosti Kokava, Rimavská Kokava, maď. Rimakokova, nem. Kochseifen, Kockau, Kockenau)^[4][5] je obec na strednom Slovensku v okrese Poltár.

Kokava nad Rimavicou leží v Slovenskom rudohorí v Stolických vrchoch, pod Klenovským Veprom (1 338,2 m n. m.), na sútoku Rimavice s Kokavkou. Je prirodzeným centrom rozsiahlej horskej oblasti severného Novohradu. Kataster obce sa nachádza v okrese Poltár, do ktorého obec administratívne patrí. Pôvodný historický kataster obce bol podstatne väčší a rozprestieral sa na rozhraní troch regiónov: stolice Gemersko – Malohontskej (časť súčasného okresu Rimavská Sobota), stolice Novohradskej (Lučenec) a stolice Zvolenskej.

Kokava nad Rimavicou je križovatkou dvoch dopravných trás. Východo–západnej (cesta II. triedy č. 526) a severo–južnej (cesta II. triedy č. 595 a železničná trať č. 162). Z toho vyplýva aj relatívne dobrá poloha obce a ľahká dostupnosť všetkých významnejších centier spoločenského a obchodného života. Na východ je to obec Klenovec a mesto Hnúšťa, z ktorých je spojenie ďalej severne na Tisovec, Muráň, Slovenský raj či Poprad, alebo južne na Rimavskú Sobotu. Na západ sú to Hriňová, Detva, Zvolen a Banská Bystrica. Severne sú to obce Utekáč, Čierny Balog a mesto Brezno, odkiaľ je spojenie západne na Banskú Bystricu, východne na Slovenský raj a severne do Nízkych Tatier, horským priesmykom Čertovica do oblasti Vysokých Tatier. Južným cestným i železničným ťahom je spojenie na Zlatno, Poltár, Lučenec, odkiaľ je možnosť prechodu do Maďarska.

• 1773 – Kokova
• 1786 – Kokawa
• 1808 – Kokova, Kokawa
• 1863 – 1907 – Kokova
• 1907 – 1920 – Rimakokova
• 1920 – 1927 – Kokava, Rimavská Kokava
• od 1927 – Kokava nad Rimavicou

Na území obce sa nachádzajú štyri lokality chránené sprísneným režimom kategórie C. Na teritóriu obce je zaznamenaných 10 chránených druhov cicavcov, 65 druhov vtákov, 3 druhy plazov, 3 druhy obojživelníkov a 38 botanických druhov. Širší región do ktorého Kokava patrí, plní funkciu prirodzenej zásobárne pitnej vody pre tri okresy a z toho dôvodu sa vzťahujú na ňu prísne opatrenia na ochranu prírody.

• Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1566. Nachádza sa na vyvýšenej polohe nad centrom obce, ktorej je dominantou. Pôvodne bol obkolesený obranným múrom. Kostol prešiel mnohými stavebnými úpravami a tak sa z gotickej stavby dochovali len fragmenty, ako spodná úroveň veže s gotickým portálom. Písomný doklad o príchode reformácie pochádza už z roku 1596, keď sa stal miestny cirkevný zbor evanjelickým. Z roku 1669 pochádza hmota predstavanej veže. Do roku 1773 sa nachádzal okolo kostola starý cintorín. Ďalšie úpravy nasledovali v roku 1829, keď došlo k nadstavbe veže a v roku 1877. V roku 1911 postihol kostol aj dedinu celkovo katastrofálny požiar, po ktorom musel byť kostol z veľkej časti vybudovaný znova. V rokoch 1912–1913 prebiehala obnova zničeného kostola do dnešnej eklektickej podoby aj na základe milodarov z okolitých zborov i zahraničia. V interiéri bol v roku 1912 osadený oltár s obrazom od známeho štutgartského maliara Rudolfa Yelina.^[6] Fasády kostola sú členené bosovanými lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Priečelie je lemované párom nárožných veží s cibuľovými helmicami. Korunná rímsa je dekorovaná zuborezom. Predstavaná veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• Rímskokatolícky kostol sv. Petra a sv. Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1807–1820. K obnoveniu katolíckej farnosti došlo v roku 1803. Na sté výročie obnovenia farnosti prebehla v roku 1903 obnova chrámu a prístavba novej veže. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu oltárny obraz od Jozefa Hanulu.^[7] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Forgáčovský kaštieľ, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 19. storočia. Kaštieľ bol pôvodným majiteľom Novekovcom, spolumajiteľom sklární v Zlatne, znárodnený v roku 1950 a o dva roky necitlivo prestavaný. Počas socialistického režimu v kaštieli sídlil internát Poľnohospodárskej školy. V súčasnosti je kaštieľ zdevastovaný a chátra.^[8] Miestnosti kaštieľa sú plochostropé. Fasáde dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Pred rizalit je predstavaný dvojosový portikus s balkónom. Okná kaštieľa majú šabrány a nadokenné rímsy nesené konzolami.

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, neskoroklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1847. Interiér je zaklenutý českou plackou. Fasády kaplnky sú členené polkruhovo ukončenými oknami.^[9]

• Židovská synagóga, historizujúca stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1890. Ide o sieňový priestor s rovným stropom a s emporami (ženské galérie) z troch strán. Interiér je dochovaný vo svojej pôvodnej podobe. V súčasnosti sa priestor synagógy využíva ako koncertný a výstavný priestor.^[10] Fasády synagógy sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené výraznou nikou s kruhovým oknom, po ktorej stranách sa nachádzajú dve polkruhovo ukončené okná s dekoratívnymi suprafenestrami. Nárožia majú osemuholníkové vežice, na štíte sú umiestnené tabule desatora.

• 
  Evanjelický kostol
• 
  Miestna synagóga
• 

Kokava nad Rimavicou má dlhú a bohatú históriu. Prvé písomné záznamy o zemi, ktorú vtedy nazývali „KOKOV“ (Kochou) pochádzajú z roku 1279, kedy si bratia Etruch a Mikuláš delili rodové majetky ozdínskeho panstva, ku ktorým „terra Kochou“ patrila. Od spomínanej udalosti prešlo veľa rokov a ľudia, ktorí obývali osadu rozloženú na sútoku riečky Rimavica a Kokavka, vystriedali mnohých zemepánov a mnohokrát sa obmieňal i samotný názov osady. Pôvodní obyvatelia Kokavy boli pastieri, baníci, roľníci, lesní robotníci a remeselníci. Neskôr k nim pribudli sklári. Dnes je už sociálne rozvrstvenie obyvateľstva odlišné, ale stále živými a dominantnými tradíciami sú tradície dreva, skla, baníctva a kolešní. A spájajúcim motívom všetkých je folklór a láska k prírode.

Drevo sa v Kokave ťažilo a spracovávalo od samotného vzniku osady. Bolo dôležitým stavebným materiálom, vyrábali sa z neho šindle, drevené nádoby a iné úžitkové predmety dennej potreby. Lesy bohaté na drevo boli rozhodujúcim faktorom pre vznik sklárskych hutí, papierní a píl. V 17. a 18. storočí pracovali na území obce štyri papierne. Najväčšia bola na Chorepe. Túto dal postaviť gróf Anton Forgáč a vyrábala veľmi kvalitné papiere. V tom čase to bola druhá najväčšia papiereň na Slovensku. Dnes existuje v obci niekoľko drevospracujúcich výrob. Ide nielen o prvotné spracovanie guľatiny na stavebné a konštrukčné účely, ale tiež o stavebné stolárstvo, výrobu nábytku, doplnkov a ľudového nábytku. Ak môžeme k drevovýrobe pridať aj výrobu píšťaliek a fujár, ako i niektorých tradičných ľudových predmetov, tak obraz o tom, čo pre Kokavu znamená drevo, je takmer dokonalý. A k dokonalosti chýba už len vôňa ihličia a čerstvo narezaného dreva. Význam dreva v živote miestnych obyvateľov sa odrazil aj v obecnom erbe. Obec ich má až dva a v o obidvoch je motív dreva dominantný.

Sklárne na území obce a v jej blízkom i vzdialenom okolí začali vznikať až na prelome 18. – 19. storočia. Väčšina z nich zanikla, ale výroba skla v tomto regióne zaznamenala trvalý prínos do kultúrneho i hospodárskeho života jej obyvateľov. Na plošne malom území sa tu nachádzajú a dodnes vyrábajú najstaršie sklárske huty na Slovensku. Dnes si možno prezrieť ešte stále zachovanú pôvodnú technológiu ručnej výroby skla. Mimoriadne cenné sú niektoré unikátne výrobky historického dobového skla, uchované zväčša v súkromných depozitároch zberateľov. Množstvo prekrásnych výtvorov neznámych majstrov zdobí nejedno európske múzeum, galériu, či súkromnú zbierku. V súčasnosti sa takéto sklo už nevyrába. V neďalekej sklárni v Zlatne sa však stále vyrába známa kalíškovina – Zlatá Zuzana. Od roku 1956 sa podľa pôvodných postupov nepretržite vyrába a predáva do celého sveta.

Na území Kokavy sa neťažilo iba drevo. Zrod osady je spätý tiež s prvými ťažbami kovov. Ťažilo sa železo a meď, ale najväčším lákadlom bolo zlato. Na dlhý čas bola ťažba zlata zastavená a obnovená bola až v roku 1594, ale nie nadlho. Obec v roku 1599 prepadli hordy Krymských Tatárov a to bolo pre Kokavu jedno z najhorších období počas celej jej histórie. Obnovenie ťažby nastalo koncom 18. storočia. Povrchové i podpovrchové náleziská sa nachádzali v hojnom počte na úbočí vrchu Sinec (916 m n. m.). Ryžovalo sa v riečke Rimavica i v jej prítoku, ktorý má prameň pod vrchom Sinca. Ťažba bola definitívne ukončená v roku 1810 pre neustále sa zvyšujúce náklady.

Výraz kolešňa je miestny ľudový názov, ktorý Kokavčania používali na označenie svojich hospodárstiev vzdialených od obce po vrchoch, kde mimo sezónnych prác býval obyčajne len jeden člen rodiny, ktorý sa staral o dobytok. Takéto zvláštne laznícke hospodárenie bolo v minulosti rozšírené v dvoch veľkých chotároch Kokavy nad Rimavicou a Klenovca. Nikde na Slovensku sa takéto osídlenie nenachádza. Popri kolešniach boli po vrchoch i laznícke hospodárstva, líšiac sa od kolešní tým, že na nich trvale bývali celé rodiny. Takéto osídlenie je už typické pre mnohé ďalšie regióny Slovenska. Roľnícky a pastiersky spôsob života vytvoril svojskú kultúru neveľkej komunity ľudí, ktorá bola charakteristická osobitnými návykmi, výrazovými prostriedkami, obliekaním, spevom, tancom a ľudovým umením.

Pôsobí tu futbalový klub FK Štart Kokava nad Rimavicou.

• Darina Bancíková (* 1922 – † 1999), evanjelická farárka, prvá žena v ECAV ordinovaná k duchovnej službe.
• Vladimír Babnič (* 1926 – † 2011), prozaik, publicista
• Richard Blech (* 1930 – † 2017), filmový kritik a historik, encyklopedista, vysokoškolský učiteľ
• Viera Handzová (* 1931 – † 1997), spisovateľka, publicistka a prekladateľka
• Igor Kovačovič (* 1938), choreograf a kultúrno-osvetový pracovník

• Michal Miloslav Bakulíny (* 1819 – † 1892), úradník, národne-kultúrny pracovník, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej
• Ctibor Ján Handzo (* 1906 – † 1972), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a cirkevný historik

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kokava nad Rimavicou

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci