Kvark t

Kvark t, nazývaný i kvark top alebo vrchný kvark (po angl. top quark), je kvark tretej generácie. Bol objavený v roku 1995 v kolíznom detektore Fermilab a experimentami CDF^[1] a DØ^[2] a je to najťažšia zo všetkých známych elementárnych častíc.

Podobne ako všetky ostatné kvarky, vrchný kvark je fermión so spinom ½ a účastní sa všetkých štyroch základných interakcií: gravitácie, elektromagnetizmu, slabej interakcie a silnej interakcie. Jeho elektrický náboj je +⅔ e. Hmotnosť vrchného kvarku je 172,76 ± 0,3 GeV,^[3] čo je približne rovnaká hodnota ako hmotnosť jadra atómu rénia.^[4]

Vrchný kvark interaguje primárne silnou interakciou, ale rozložiť sa môže iba pomocou slabej interakcie. Takmer výlučne sa rozkladá na bozón W a kvark b. Štandardný model predpovedá jeho životnosť na približne 1×10⁻²⁵ sekúnd, čo je asi 20× kratšia doba ako čas trvania silných interakcií a preto nehadrónizuje, čím umožňuje fyzikom jedinečnú príležitosť študovať „čistý“ kvark.^{[chýba zdroj]}

Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.