Lipa malolistá
| Lipa malolistá | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Tilia cordata Mill. | |
| Synonymá | |
| Tilia parvifolia, Tilia ulmifolia[1] | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Lipa malolistá alebo lipa srdcovitá (lat. Tilia cordata) je listnatý strom z čeľade slezovité (Malvaceae).
Považuje sa za symbol Slovanov.[2]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Rastie v Európe na východe až po západ Sibíri a v pohorí Kaukaz. Obľubuje tienisté lokality s výživnou pôdou.[2] Môže sa dožiť 600 rokov.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Dorastá do výšky 30 metrov, korunu má nepravidelnú, rozložitú, s nízkymi konármi, väčšinou kónického alebo pyramídového tvaru. Listy sú dlhé 5 centimetrov. Kôra je v mladosti hladká a sivá. Staršie stromy majú kôru pokrytú plytkými brázdami a je viac hnedosivá.[2][4]
Listy sú striedavé. Majú oválny tvar, jemný ozubený okraj. Vrchná strana listu je tmavozelená, spodná je sivozelená. Ich tvar pripomína srdce (srdcovolistá). Na spodnej strane listov majú na žilkách biele až hrdzavé ochlpenie.[2]
Kvety majú farbu žltobielu a sú obojpohlavné. 5 až 10 ich je združených vo vrcholíku. Plody sú malé guľaté nažky s listeňom na stopke.[2] Kvitne približne dva týždne v júni – júli.[3]
Od lipy veľkolistej (Tilia platyphyllos) sa dá rozlíšiť menšími listami, väčším počtom kvetov (veľkolistá ich má 2 až 6).[4]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Pestuje sa ako parkový strom. Je výnosnou medonosnou rastlinou[1] (100 rokov starý strom vyprodukuje 10 kg medu[3]). Z kvetov sa vyrába bylinný čaj.[2] Drevo sa často používa na výrobu hudobných nástrojov, ale aj na nábytok. Drevo je mäkké a málo trvanlivé.[5]
Kvety obsahujú sliz, triesloviny, flavonoidy (hesperidín, vercitrín a i.), glykozidy. Užíva sa pri zápaloch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach, podporuje chuť do jedla a uvoľňuje kŕče.[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Lipa malolistá (Tilia cordata). -
700-ročná lipa malolistá v Slovinsku. -
Kmeň lipy malolistej. -
Nažky.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BOJNANSKÝ, Vít; FARGAŠOVÁ, Agáta. Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora (The Carpathian Mountains Region). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 1046 s. ISBN 978-1-4020-5362-7. S. 373.
- ↑ a b c d e f RUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef & NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín [CD]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. dostupné online PDF (53 MB)
- ↑ a b c d KRESÁNEK ML., Jaroslav; JAROSLAV, Kresánek st.. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin : Osveta, 2008. ISBN 9788080632922. S. 162 – 163.
- ↑ a b NELSON, Gil; EARLE, Christopher J.; SPELLENBERG, Richard. Trees of Eastern North America. Princeton : Princeton University Press, 2014. 720 s. ISBN 978-0-691-14590-7. S. 400.
- ↑ Lipa [online]. uluv.sk, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lipa malolistá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lipa malolistá
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda.