Lukáčovce

Lukáčovce
obec
Rímsko-katolícky kostol v Lukáčovciach
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nitra
Nadmorská výška	168 m n. m.
Súradnice	48°23′41″S 17°56′19″V / 48,394722°S 17,938611°V / 48.394722; 17.938611
Rozloha	16,84 km² (1 684 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 164 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	69,12 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1264
Starosta	Jozefína Pokrývková[3] (nezávislá)
PSČ	951 23
ŠÚJ	500488
EČV (do r. 2022)	NR
Tel. predvoľba	+421-37
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lukáčovce
Webová stránka: lukacovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lukáčovce sú obec na juhozápadnom Slovensku, v okrese Nitra. Je to dedina nížinného (presnejšie pahorkatinného) charakteru, ktorou preteká potok Blatina. Prvá písomná zmienka o Lukáčovciach pochádza z roku 1264. V 18. storočí pôsobil v obci ako kňaz známy osvietenec, člen bernolákovského hnutia a šíriteľ osvety Juraj Fándly. Najdôležitejšími historickými pamiatkami v obci sú kaštieľ z 15. storočia, kostol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému postavený v 18. storočí, budova fary z 18. storočia a mohylovitý útvar – hrádok – pri cintoríne, ktorý je zvyškom obrannej stavby a ktorého počiatky siahajú prinajmenšom do 13. storočia. V Lukáčovciach sa však nachádzajú aj iné pamätihodnosti. Na západnom okraji obce sa nachádzajú dva rybníky, pričom prvý doklad o existencii rybníka pochádza z roku 1498. K Lukáčovciam patrí aj farmárska osada Tŕnie.

Lukáčovce sa nachádzajú uprostred zvlnenej krajiny Nitrianskej pahorkatiny, v priehlbine tvorenej potokom Blatina. Mapa udáva nadmorskú výšku 183 m n. m., ale keďže obec leží na pahorkatine (čiže nie čisto rovnom teréne), v skutočnosti sa táto výška pohybuje v rozpätí 149 m n. m. až 234 m n. m. Smerom na severozápad sa krajina mierne zdvíha, až za Pastuchovom prechádza do predhoria Považského Inovca. Na východe až juhovýchode možno z obce voľným okom pomerne dobre rozoznať pohorie Tribeč so zreteľnou siluetou vrchu Zobor, týčiaceho sa nad mestom Nitra. Okolitú krajinu po väčšine tvoria polia a neveľké plochy tvorené listnatými lesmi. Takéto prostredie je domovom rôznych druhov lesnej i poľnej zveri – a práve tento fakt predurčil Lukáčovce k rozvoju poľovníctva.

Z územnosprávneho hľadiska patrí obec do okresu Nitra, ktorý je súčasťou Nitrianskeho kraja. Ale neďaleko obce, na ceste medzi Lukáčovcami a Pastuchovom prechádza hranica okresu i kraja. Za touto hranicou sa už nachádza okres Hlohovec - do ktorého Lukáčovce administratívne patrili do roku 1960 - patriaci do Trnavského kraja. Od Nitry sa obec nachádza približne 15 km, od Hlohovca je vzdialená približne 11 km (v obidvoch prípadoch sú uvedené vzdušné vzdialenosti).

Z obce vedú dve štátne cesty – jedna do Alekšiniec, ktorou sa ďalej možno dostať do okresných miest Nitra a Hlohovec a druhá do Pastuchova, s napojením na Hlohovec, Topoľčany a Piešťany. Tieto sú logicky najpoužívanejšími prístupovými cestami do dediny, premáva po nich autobusová doprava.

Okrem týchto dvoch štátnych ciest vedie z obce ešte jedna spevnená cesta do obce Andač cez osadu Tŕnie a popod železničnú trať pri Andači. Táto je však úplne neudržiavaná a pre vozidlá bez terénnej úpravy veľmi ťažko zjazdná. Poľná cesta vedie taktiež do obce Nové Sady, ktoré od Lukáčoviec začínajú miestnou časťou Sila.

Lukáčovce sú s okolitým svetom spojené hlavne prostredníctvom autobusovej dopravy – autobusy sú jediné prostriedky hromadnej dopravy, ktoré do Lukáčoviec premávajú.

Obec je autobusovou dopravou pravidelne spojená s okresným mestom Nitra i blízkym mestom Hlohovec. Tento spôsob dopravy do obce je asi zo všetkých najvyužívanejší (ak nerátame individuálnu dopravu autom, bicyklom, motocyklom alebo na vlastných nohách).

Napriek tomu, že v súčasnosti cez Lukáčovce neprechádza žiadna železničná dráha, jednou z alternatív dopravy to tejto obce je práve železnica. Železničná stanica v Alekšinciach a zastávka v Andači, ktoré sa obe nachádzajú na železničnej trati Leopoldov – Lužianky, sú totiž od Lukáčoviec v znesiteľnej vzdialenosti pre pešiu dopravu (cca 1 hodina bežnej chôdze z Alekšiniec do Lukáčoviec po štátnej ceste). Železničná zastávka Andač bola zhruba do polovice 20.stor. obyvateľmi Lukáčoviec hojne využívaná. Treba však podotknúť, že tento spôsob dopravy v poslednej dobe pomerne upadá, pretože vlakov stojacich v Alekšinciach prípadne na Andači je čoraz menej, čo má za následok, že stále viac ľudí preferuje autobusovú, prípadne individuálnu, dopravu.

V Lukáčovciach sa nachádza 11 podstatných ulíc, ktorých oficiálne pomenovanie obec zaviedla v roku 2000 a ktoré vychádza z historických súvislostí. V abecednom poradí sú to: Argentínska, Farská, Hlavná, J. Fándlyho, Na Tŕnie, Osada, Stanovište, Svätomartinská, Športová, Uličky a Za humnami. Aj keď sa v Lukáčovciach používa delenie na ulice, číslovanie domov nie je klasického mestského typu. V obci totiž neexistujú dva domy s rovnakým súpisným číslom (hoci stoja v rôznych uliciach), každé je unikátne vzhľadom na obec, nie vzhľadom na ulicu. Takže ak by sme do adresy na liste zabudli napísať názov ulice a za názvom obce (Lukáčovce) by priamo nasledovalo súpisné číslo, doručovateľ by pravdepodobne doručil zásielku správne. Ale na Slovensku toto nie je až taká kuriozita. Mnohé obce totiž ani názvy ulíc nepoužívajú a do adresy sa píše len názov obce a za ním hneď popisné číslo, ktoré je v celej obci unikátne. Názvy ulíc však podstatne zlepšujú orientáciu hlavne pre osoby, ktoré v obci nežijú.

Ako napovedá názov jednej zo spomínaných ulíc, pod správu obce patrí aj osada Tŕnie, ktorá sa nachádza pri už spomínanej neudržiavanej spevnenej ceste medzi Lukáčovcami a Andačom. Obyvatelia tejto osady sa živia prevažne farmárstvom.

Väčšinu budov v Lukáčovciach tvoria rodinné domy, ktoré sa v približne rovnakej miere nachádzajú na oboch brehoch potoka Blatina. Ale priamo na brehu potoka sa nachádza len málo stavieb, väčšina z nich je trochu ďalej, v miestach, kde už je medzi domom a potokom predsa len nejaký výškový rozdiel. Tento fakt poukazuje na neobyčajnú prezieravosť a dlhodobé myslenie starších obyvateľov Lukáčoviec, ktorí zrejme počítali s potenciálnou možnosťou záplav. Táto obava sa viackrát ukázala ako opodstatnená, pretože aj keď v súčasnosti je potok v suchších obdobiach roka len ťažko rozoznateľný, v období silnejších a vytrvalejších dažďov sa hladina vody často zdvíha veľmi vysoko.

Ale nie sú to len rodinné domy, ktoré obyvateľom Lukáčoviec poskytujú pohodlie domova. V roku 2002 obec pristúpila k výstavbe dvoch bytových domov s 38 nájomnými bytmi, pričom 50% nákladov na výstavbu pokryla nenávratná štátna dotácia, ktorú sa starostovi podarilo pre obec získať. Cieľom tejto výstavby bolo udržať, resp. prilákať hlavne mladé rodiny do Lukáčoviec. Tento prezieravý zámer sa stretol s veľkou odozvou, na základe čoho obec v tom období postavila najviac bytov spomedzi všetkých obcí okresu Nitra.

Počet obyvateľov obce do konca 19.storočia nepresiahol 1000 osôb, v 20. storočí začal stúpať až do roku 1970, kedy sa pohyboval okolo 1500 osôb, následne však postupne dochádzalo k značnému poklesu, pričom koncom 20. storočia sa počet dostal na úroveň zhruba 1000 osôb. Od roku 2004 však tento počet stúpol zhruba na 1100 osôb. Tak, ako v iných slovenských obciach, aj v Lukáčovciach väčšinu obyvateľov historicky tvorili spravidla roľníci a robotníci. Samozrejme v súčasnosti, aj vzhľadom na čoraz lepšie možnosti dopravy do miest a rozmach iných pracovných možností, je tento údaj naozaj iba historický. Tesnú nadpolovičnú väčšinu obyvateľov tvoria ľudia v produktívnom veku, počet detí je nižší ako počet dôchodcov – je to dôsledok nepriaznivého vývoja demografickej krivky v posledných desaťročiach 20. storočia, kedy veľa mladých ľudí odchádzalo do miest za prácou a bývaním. Tento negatívny trend sa vedeniu obce podarilo zastaviť a zmeniť v rokoch 2002 - 2004 vďaka výstavbe obecných nájomných bytov, kedy v Lukáčovciach, ako v jednej z mála slovenských obcí, prestal klesať počet obyvateľov a odvtedy iba stúpa. K udržovaniu stabilného počtu obyvateľov v súčasnosti napomáha aj postupný rozmach záujmu o bývanie na dedinách, ku ktorému dochádza v posledných rokoch.

Čo sa týka genderového zloženia obyvateľstva, v Lukáčovciach prevládajú ženy, ale rozdiel medzi počtom žien a mužov nie je veľmi veľký.

Reprezentantom každej väčšej obce v rámci stredovekého a novovekého Uhorska bol richtár. Všeobecne bolo richtárstvo postom požívajúcim vysokú prestíž, čo súviselo s jeho právami a povinnosťami zakotvenými v obecných štatútoch. Richtár obyčajne pochádzal z majetnejšej, váženej rodiny.

Po vzniku Československa vznikla v roku 1923 obecná samospráva s voleným starostom. Za Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny to bol vládny komisár. Po 2.svetovej vojne vznikol Národný výbor, na čele ktorého stál predseda a po nástupe komunistov vo februári 1948 bol zriadený Miestny národný výbor s predsedom.

Po nastolení demokracie bola v roku 1990 opätovne vytvorená inštitúcia obecnej samosprávy, na čele ktorej stojí starosta zvolený v priamych voľbách.

• 1923 – 1927: Henrich Rolfes
• 1927 – 1934: Michal Gajdoš
• 1934 – 1938: Alexej Hurta
• 1938 – 1938: Štefan Mečár
• 1938 – 1940: Albert Slugeň
• 1940 – 1945: Štefan Babulic
• 1946 – 1948: Štefan Cok
• 1948 – 1953: Michal Mošat
• 1953 – 1958: Michal Čápek
• 1958 – 1964: Jozef Hanák
• 1964 – 1976: Peter Gajarský
• 1976 – 1981: František Kucko
• 1981 – 1998: Dominik Mucha
• 1998 – 2006: Marián Lukáčik
• 2006 – 2022: Igor Cok
• 2022 – : Jozefína Pokrývková

• Michal Hraška (17. júl 1932, Lukáčovce – 16. máj 2002, Bratislava), slovenský herec, bábkoherec
• Jozef Hrebík (28. október 1928, Lukáčovce – 26. marec 2017, Trenčín), slovenský generál, generálplukovník

• ThDr. Jozef Bača (24. február 1912, Košice – 6. november 1982, Nitra, pochovaný Lukáčovce), slovenský rímskokatolícky kňaz, dekan, asesor
• Juraj Fándly (21. október 1750, Častá – 7. marec 1811, Ompitál), slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ – včelár

Lukáčovce majú veľmi bohatú históriu a tá sa začína už v praveku. Archeologické výskumy dokladajú osídlenie územia, na ktorom sa dnes rozkladajú Lukáčovce, už v mladšej dobe kamennej – neolite. V tomto období, pravdepodobne v 5. tisícročí pred naším letopočtom, tu podľa hypotéz archeológov žili ľudia zaoberajúci sa roľníctvom. Nálezy archeológov dokazujú osídlenie lukáčovského chotára aj v neskorších dobách – v eneolite a dobe bronzovej.

V katastrálnom území obce sa však nevykopali len nálezy z epôch pred naším letopočtom, ale napríklad aj z obdobia medzi 2. až 4. storočím nášho letopočtu, keď sa tu podľa archeológov nachádzalo germánske sídlisko. A keďže v tých časoch územie dnešného Slovenska priamo susedilo s Rímskou ríšou, pri vykopávkach sa našlo aj nezanedbateľné množstvo starých rímskych mincí.

Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie chotára obce aj v skoršom stredoveku – napr. nádoba z obdobia Veľkej Moravy. Dôležitým historickým dokladom z obdobia stredoveku sú pozostatky hrádku na kopci pri cintoríne. Podľa archeológov hrádok vznikol najneskôr v 13. storočí a bol zrejme sídlom nižšej šľachty. Zanikol asi v 15. storočí, čo môže súvisieť s výstavbou kaštieľa, kam sa mohli obyvatelia hrádku presťahovať – tejto hypotéze napomáhajú aj niektoré informačné zdroje, ktoré uvádzajú, že kaštieľ bol pôvodne šľachtickou kúriou.

Prvá písomná zmienka o Lukáčovciach pochádza z roku 1264 v listine, ktorá okrem iného podrobne opisuje chotárne hranice obcí a v ktorej sa spomína cesta vedúca "de villa Lakach" (z dediny Lukáčovce). Ďalšia zmienka o Lukáčovciach je z roku 1309, kedy bola vydaná listina súvisiaca s prechodom Lukáčoviec do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho, nazývaného tiež Pán Váhu a Tatier.

Aj keď Juraj Fándly v Lukáčovciach dlhú dobu nepobudol, jeho prítomnosť v obci v pozícii kňaza je zvlášť významná. V tej dobe bol totiž Fándly jedným z najvýznamnejších slovenských intelektuálov – bol popredný bernolákovec, národný buditeľ, osvietenský mysliteľ, jeden z najvyšších predstaviteľov Slovenského učeného tovarišstva a šíriteľ osvety. V obci sa zdržal od 26. júna 1780 do 25. septembra 1780. Jeho prítomnosť dnes pripomína mramorová tabuľa umiestnená na budove fary a taktiež miestopisné názvy – ulica J. Fándlyho a park J. Fándlyho, ktorý sa pôvodne nachádzal pred obecným úradom, ale kvôli výstavbe bytov ho museli presťahovať do areálu kostola.

Pre život každej obce sú dôležitými míľnikmi v jej dejinách roky, keď do nej boli zavedené rôzne technické vymoženosti. Po tejto stránke nie sú Lukáčovce žiadnou výnimkou. Koniec koncov, nie je to vôbec nepochopiteľné, veď každý technický výdobytok so sebou často prináša zlepšenie životnej úrovne a sociálnej situácie, prináša do prostredia obce kus civilizácie. V niektorých prípadoch to síce môže byť na škodu, pretože kvôli modernej technike často odchádza tradičný spôsob života, ale pokiaľ sa tak deje v rozumnej miere, miera uľahčenia života miestnych obyvateľov vysoko prevyšuje mieru poškodenia ľudových zvykov a pôvodného spôsobu prežívania. A navyše, Lukáčovce nikdy nepatrili medzi tzv. živé skanzeny (akým je napríklad Vlkolínec) s extrémne hodnotnými dokladmi o tradičnom spôsobe života, či s výnimočne zachovanou ľudovou architektúrou.

Jednou z prvých vymožeností modernej civilizácie, ktoré zavítali do obce bolo použitie škridieľ ako strešnej krytiny. Majiteľom domu bol Štefan Borovský a stalo sa tak v roku 1908, čiže ešte za Rakúsko-Uhorska. Prvý rozhlasový prijímač prišiel do dediny roku 1930 a vlastnil ho miestny farár, Augustín Petrášek. Telefón bol do obce zavedený roku 1937, kábel viedol z Dolného Trhovišťa a prechádzal aj cez Pastuchov. Elektrifikované boli Lukáčovce v roku 1940. Obecný rozhlas, cez ktorý sa obyvatelia obce pravidelne dozvedajú rôzne oznamy prvýkrát zaznel v éteri roku 1958. Lukáčovský poštový úrad bol otvorený v roku 1956, predtým Lukáčovce patrili pod poštu v Rišňovciach, neskôr v Alekšinciach. V súčasnosti má obec vlastný vodovod, je zavedený zemný plyn a v budúcnosti sa plánuje aj výstavba kanalizácie.

Od roku 2000 má obec svoju internetovú stránku. Zaujímavosťou je skutočnosť, že ju mala zriadenú ako prvá obec v okrese Nitra.

Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou v Lukáčovciach je stredoveký kaštieľ z 15. storočia, renesančne prestavaný v 17. storočí. Je zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Kaštieľ je príkladnou ukážkou menších pevnostných stavieb. Podľa miestnej legendy bol kaštieľ v 12.-14. storočí založený križiackym rádom templárov, avšak archeologický ani pamiatkový výskum pravdivosť tejto legendy nepotvrdil. Lukáčovce sa v roku 1496 dostali do vlastníctva nitrianskeho biskupstva. Už vtedy tu stála murovaná kúria, ktorá sa stala sídlom správy časti biskupských majetkov. Po účelových prístavbách prikročili k zásadnej stavbe opevneného hradného kaštieľa. Vytvorili obvyklý typ. Štvorcový, so štyrmi nárožnými baštami bastiónového tvaru, so strieľňami v obvodovom múre a stenách. Dôvodom bolo turecké nebezpečenstvo a podľa nálezu kamenného prekladu s datovaním vieme, že to bolo v roku 1571. Neskoršie barokové úpravy zmenili strechy a vnútorné priestory. Ešte v 18. storočí žila v kaštieli šľachtická rodina Sándorovcov, ktorá do Lukáčoviec prišla okolo roku 1620. Potom svoj majetkový podiel vlastníctva obce predala nitrianskemu biskupovi. Do kaštieľa vedú podzemné chodby, v ktorých sa v minulosti našlo staré víno a mince, ale v súčasnosti sú zavalené. Kaštieľ bol až do polovice 20. storočia súčasťou hospodárskej správy nitrianskeho biskupstva.

V roku 1947 sa kaštieľ dostal do správy Štátnych majetkov a počas celej druhej polovice 20. storočia dochádzalo k jeho postupnej devastácii. Zanikol aj park, ktorý bol kedysi súčasťou kaštieľa.

V roku 2000 sa myšlienky záchrany kaštieľa ujal vtedajší starosta obce Marián Lukáčik, ktorému sa podarilo získať kaštieľ do vlastníctva obce bezodplatne od Nitrianskeho biskupstva. Následne až do roku 2006, v úzkej spolupráci vedenia obce s občianskym združením Alexu a za podpory a pomoci rôznych subjektov, prebiehali značné snahy o revitalizáciu objektu. V tomto období sa uskutočnil archeologický a pamiatkový výskum a vykonalo sa množstvo čistiacich a udržiavacích prác. Spracovala sa projektová dokumentácia a získavali sa súhlasné stanoviská Pamiatkového úradu k jednotlivým fázam rekonštrukcie. Najdôležitejšími krokmi k záchrane hlavného traktu kaštieľa bolo osadenie nových stropov v roku 2003, realizácia nového krovu a položenie novej strešnej krytiny v roku 2004, osadenie nových okien a dverí začiatkom roka 2006, čím došlo k uzavretiu otvorov a k zastaveniu chátrania kaštieľa, ktoré trvalo desaťročia. Vďaka vynaloženému úsiliu v rokoch 2001 - 2006 kaštieľ teda ešte aj v súčasnosti existuje a nedošlo k jeho totálnej devastácii.

Od roku 2007 sa rekonštrukčné práce na kaštieli zastavili. V roku 2012 získal kaštieľ od obce nový majiteľ Pavol Cikatricis, avšak k ďalšiemu pokroku v rekonštrukcii zatiaľ nedošlo.

Ďalšou pamätihodnosťou Lukáčoviec, ktorá sa na rozdiel od kaštieľa dodnes aktívne využíva je barokový rímskokatolícky kostol svätého Jána Nepomuckého postavený v rokoch 1780 – 1792. Rozmery kostola sú nasledovné: dĺžka: 32 m, šírka: 12 m, výška: 28 m. Hlavný oltár kostola je zasvätený, rovnako ako celý kostol, sv. Jánovi Nepomuckému. Tento klasicistický oltár vznikol v roku 1858 a jeho autorom je Ján Weppery. Vedľajší oltár je zasvätený Panne Márii. Vzácna je neskororenesančná krstiteľnica, ktorá pochádza z prelomu 17. a 18. storočia. Kostol má štyri zvony. Zaujímavosťou sa taktiež štyri vitrážové okná z roku 1917. Pôvodne ich bolo šesť, ale počas 2.svetovej vojny boli dve na východnej strane poškodené a preto sú tieto v súčasnosti iba zasklené.

Kostol je ako dominanta umiestnený na kopci nad dedinou. V decembri 1999 došlo k inštalácii vonkajšieho nasvietenia kostola a veže, ktoré zrealizoval Obecný úrad za finančnej podpory nemenovaného rodáka, čím došlo k nočnému zviditeľneniu kostola zo širokého okolia. Neďaleko kostola sa nachádza fara a za kostolom je cintorín s Domom smútku. Kostol prešiel niekoľkými rekonštrukciami, najväčšie z nich boli v roku 1969, ďalej v roku 2006 a posledná väčšia obnova bola zrealizovaná v rokoch 2020 - 2022.

Farnosť v Lukáčovciach sa spomína od roku 1332, ale záznamy o farskej budove sa nezachovali. Až v roku 1770 bola postavená nová, do súčasnosti slúžiaca, jednoposchodová farská budova, ktorá je umiestnená neďaleko kostola. Na základe krátkeho pôsobenia Juraja Fándlyho bola fara zaradená do zoznamu národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. V súčasnosti patria do farnosti obce Lukáčovce, Alekšince a Andač.

Kaplnka stojí mimo obce neďaleko cesty do Alekšiniec, medzi štyrmi lipami. Postavili ju v roku 1880 na počesť sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi. Podľa zápisu z roku 1841 "pri ceste vedúcej do Rišňoviec, stojí drevený stĺp s vytesaným obrazom šaštínskej Sedembolestnej Panny Márie, zaobstaraný miestnym obyvateľom Adamom Gajdošom". Keď tento obyvateľ neskôr zomrel, pozemok, na ktorom stál stĺp, mal podľa zachovaného ústneho podania v prenájme žid Glázer. Aby mohol obrábať celý pozemok, drevený stĺp s obrazom vyhodil do neďalekej “Vlčej jamy”. Tým zneuctil miesto a obraz, za čo ho vraj postihol Boží trest, pretože sedem rokov trpel záhadnou chorobou a jeho život skončil vo veľkých bolestiach. Neskôr, keď v dedine zúrili požiare, ľud spolu s kňazom sa chodili na toto miesto modliť za odvrátenie nešťastia. V roku 1880 štyri rodiny Gajdošovcov, potomkovia Adama Gajdoša, z vďačnosti na tomto mieste postavili kaplnku zasvätenú sv. Floriánovi, ochrancovi pred požiarmi. V nasledujúcich časoch sa tu každoročne konali pobožnosti k úcte a k prosbe sv. Floriána. Rodiny Gajdošovcov sa o kaplnku starajú aj v súčasnosti.

V Lukáčovciach sa okrem kostola, kaštieľa a kaplnky nachádza aj niekoľko sôch s kresťanskými motívmi a ďalšie pamätihodnosti.

• socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1781, ktorá bola postavená z darov rodiny Kvássay. Stojí na križovatke pri škole. Na podstavci je vytesaný nápis "DIFFAMARE CAVE NAM REVOCARE GRAVE 1781", čo v preklade znamená "Chráň sa ohovárať, lebo ťažko je odvolávať".
• socha sv. Urbana, patróna vinohradníkov, postavená obcou v roku 1801 v lokalite vtedajších vinohradov
• socha Panny Márie Sedembolestnej, ktorú dala postaviť Eva Nagy v roku 1852, stojí na opačnej strane cesty oproti soche sv. Jána Nepomuckého
• socha Nepoškvrneného počatia postavená obcou v roku 1855 v priestoroch parku pri kostole
• vysoký kamenný kríž na cintoríne, ktorý dala postaviť Anna Höky v roku 1810. Na vrchole tohto pamätníka je umiestnený kríž s korpusom Krista, pod ním na piedestáli stoji tzv. Mater Dolorosa. Pamätník sa nachádza v miestach, kde pôvodne stál farský kostol sv. Martina, ktorý sa prvýkrát spomína už v 14. storočí a bol využívaný až do výstavby nového kostola sv. Jána Nepomuckého koncom 18. storočia. Išlo o jeden z najstarších kostolov v okolí.
• kamenný pamätník s menami 38 mužov, obyvateľov obce, ktorí padli na rôznych frontoch v 1.svetovej vojne, nachádza sa na cintoríne. V roku 2003 obec zabezpečila opravu pamätníka vrátane obnovy písma.
• hrádok - mohylovitý útvar oválneho pôdorysu, ktorý sa nachádza na vyvýšenine medzi kostolom, domom smútku a cintorínom. Je zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok. Nálezy počas archeologického výskumu určili jeho datovanie do 13. storočia. Podľa nájdených črepov však bolo nálezisko osídlené dokonca už v praveku.

Najobľúbenejším športom v Lukáčovciach je futbal. Prvý miestny futbalový klub vznikol už v 30-tych rokoch 20. storočia. V súčasnosti na miestnom futbalovom štadióne pôsobí klub ŠK Magnus Lukáčovce, v minulosti to boli kluby ŠK Lukáčovce a TJ Dynamo Lukáčovce. Za Lukáčovce hrávalo aj zopár vynikajúcich československých futbalistov – napríklad Jaroslav Ťažký, Rudolf Kramoliš a Peter Hnilica. Miestny futbalový štadión má kapacitu 1000 miest, z toho 300 na sedenie.

Ale futbal nie je jediným športom, ktorý sa v Lukáčovciach pestuje. V zimnom období, keď sú zamrznuté rybníky, hráva sa na nich ľadový hokej. Veľká časť populácie Lukáčoviec patrí medzi vyznávačov jazdy na bicykli, ktorý tu nie je len športovým náčiním, ale i obľúbeným dopravným prostriedkom – jazdia tu na ňom všetky generácie, od najmladšej, po tú najstaršiu. K dispozícii je aj multifunkčné ihrisko, ktoré je súčasťou areálu futbalového štadióna.

Medzi populárne spôsoby trávenia voľného času v Lukáčovciach patrí poľovníctvo, ktoré má v obci veľkú tradíciu. Okolie dediny poskytuje pre túto aktivitu priam ideálne podmienky – v katastrálnom území obce sa nachádzajú rozsiahle poľnohospodárske plochy, kde-tu zalesnené územia (listnaté lesy) a taktiež rybníky a potok. Pár kilometrov od obce už začínajú lesy Považského Inovca. To znamená, že v okolí Lukáčoviec sa stretáva niekoľko rôznych biotopov, a ako je známe, práve v takomto prostredí je biodiverzita druhov najvyššia. Ako typických zástupcov poľovnej zveri, vyskytujúcej sa pri Lukáčovciach, môžeme uviesť napríklad zajaca poľného, srnca lesného, kačicu divú, bažanta poľovného, kaňu močiarnu, či lasicu myšožravú.

• Blatina
• Nitrianska pahorkatina

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lukáčovce

• Oficiálna stránka obce
• Lukáčovce na stránkach e-obce Archivované 2008-02-26 na Wayback Machine