Mozog

O románe Robina Cooka pozri Mozog (román).

Mozog (lat. encephalon ← z gr. enkefalon, en- v, kefalos hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervovej sústavy všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce, ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné. Nachádza sa v hlave, zvyčajne blízko primárnych zmyslových orgánov. Mozog je najkomplexnejším orgánom tela stavovcov. U priemerného človeka sa mozgová kôra (najväčšia časť) skladá z 15 – 33 miliárd neurónov,^[1] pričom každý z nich komunikuje pomocou synapsií s ďalšími niekoľkými tisícmi neurónov. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1450 g

Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka.

Skladá sa z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Jeho nižšie oddiely sa súborne nazývajú mozgový kmeň.

Prostredné závity na mozgovej spodine v koncovom mozgu patria k čuchovému mozgu, ktorý je výrazne vyvinutý u niektorých cicavcov.

Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.

Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí:

• predný mozog v širšom zmysle (veľký mozog v širšom zmysle; lat. prosencephalon):
  • koncový mozog (predný mozog v užšom zmysle; veľký mozog v užšom zmysle; lat. telencephalon) : rozdelený na dve hemisféry
  • medzimozog (lat. diencephalon),
• stredný mozog (lat. mesencephalon)
• zadný mozog v širšom zmysle:
  • zadný mozog v užšom zmysle:
    • mozoček (malý mozog; lat. cerebellum),
    • Varolov most (lat. pons Varoli) a
  • predĺžená miecha (lat. medulla oblongata), ktorá plynule prechádza do miechy.

Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog (okrem mozočka) tvoria tzv. mozgový kmeň. Inými slovami má teda mozog takéto zloženie:

• veľký mozog (v širšom zmysle)
• malý mozog (mozoček)
• mozgový kmeň

Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä:

• sivú hmotu (mozgová a mozočková kôra, mozgové jadrá)
• bielu hmotu
• 4 komory (tzv. komorová sústava)
• mozgové cisterny
• subarachnoidálne priestory (podpavúčnicové priestory)
• cievy mozgu
• mozgovomiechový mok

Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:

• prosencephalon (gr. pro – pred, enkefalon – mozog) – základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
  • telencephalon (gr. telos – koniec) – koncový alebo veľký mozog
  • diencephalon (gr. dia – medzi) – medzimozog
• mesencephalon (gr. mesos – stredný) – základ pre stredný mozog
• rhombencephalon (gr. rhombos – kosoštvorec) – základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
  • metencephalon (gr. met) – Varolov most a mozoček
  • myelencephalon (gr. myeolos – miecha) – základ predĺženej miechy

Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreníu nových vzájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Funkčná asymetria hemisfér

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Mozog
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mozog