Náboženské interpretácie Veľkého tresku

Kozmológia
Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru








z  d  u

Od prijatia Veľkého tresku ako hlavného názoru fyzikálnej kozmológie vzniklo množstvo reakcií náboženských skupín, ktoré hovorili dôsledkoch tohoto názoru pre ich religiózne kozmológie. Niektorí prijali vedecké dôkazy, iní sa pokúšajú zjednotiť Veľký tresk s ich náboženskými princípmi a ďalší Veľký tresk úplne odmietajú alebo ignorujú.[1]

Teória Veľkého tresku je vedecká teória, a ako taká závisí na zhode s pozorovaniami.[2] Ale ako teória skúmajúca pôvod reality nesie so sebou teologické následky, hlavne v súvislosti s konceptom stvorenia ex nihilo (z ničoho).[3][4][5]. Navyše, mnoho teológov a fyzikov považovalo Veľký tresk za teóriu zahŕňajúcu teizmus.[6][7] Populárny filozofický dôkaz existencie Boha, známy ako Kalamov kozmologický argument, sa zakladá na konceptoch Veľkého tresku.[8][9] V 20.tých a 30.tých rokoch 20. storočia takmer všetci významní kozmológovia preferovali večný vesmír v rovnovážnom stave. Niektorí sa sťažovali, že počiatok času predpokladaný Veľkým treskom vniesol do fyziky náboženské koncepty. Túto námietku opakovane predkladali zástancovia teórie rovnovážneho stavu,[10] ktorí odmietali predpoklad, že vesmír mal počiatok.[11][12]

Kresťanstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Na otvorení stretnutia Pápežskej akadémie vied 22. novembra 1951 pápež Pius XII. vyhlásil, že teória Veľkého tresku nie je v rozpore s katolíckym konceptom stvorenia.[13][14] Niektoré konzervatívne protestantské cirkvi privítali Veľký tresk, ako podporu historickej interpretácie stvorenia.[15] Niektorí prívrženci Kreacionizmu mladej Zeme, ktorí vykladajú knihu Genesis doslovne, odmietajú túto teóriu.

Hinduizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Hinduistické purány opisujú vesmír ako večný, v ktorom čas nemal absolútny počiatok, a v ktorom je čas nekonečný a cyklický.[16][17] Napriek tomu Encyclopædia of Hinduism, odkazujúca na Katha Upanishad 2:20, hovorí, že Veľký tresk pripomína ľudstvu, že všetko vzniklo z brahmy, ktorá je menšia ako atóm a väčšia ako najväčšia.[18] Nasadiya Sukta, Hymna stvorenia v Rikvéde (10:129) spomína svet so začiatkom v bode alebo bindu, pomocou sily tepla.[19] To sa dá považovať za zodpovedajúce Veľkému tresku.

Mnoho moslimov tvrdí, že v Koráne sú odkazy na Veľký tresk.[20][21] Príkladom takéhoto odkazu je verš z Koránu, Súra 21:30, ktorý hovorí: "A či nevideli tí, ktorí odmietli veriť, že nebesá a zem boli spojené a že sme ich od seba odtrhli, a že z vody sme všetko živé učinili? Nemali by snáď (ľudia po toľkých znameniach) už uveriť?"[22][23]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. WRIGHT, E.L. Cosmology and Religion [online]. 24 May 2009, [cit. 2009-10-15]. Dostupné online.
  2. Kragh, Helge. Cosmology and Controversy. [s.l.] : Princeton University Press, 1996. ISBN 0-691-00546-X. S. Šablóna:Page needed.
  3. George F R Ellis. Issues in the philosophy of cosmology. Philosophy of Physics, 2007-08-08, s. 1183–1285. Dostupné online. DOI10.1016/B978-044451560-5/50014-2.
  4. ALEXANDER, Vilenkin. Creation of universes from nothing. Physics Letters B, 1982-11-04, s. 25–28. Dostupné online [cit. 2012-02-28]. ISSN 0370-2693. DOI10.1016/0370-2693(82)90866-8.
  5. MANSON, N.A.. God and Design: The Teleological Argument and Modern Science. [s.l.] : Routledge, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0-415-26344-3.
  6. HARRIS, J.F.. Analytic Philosophy of Religion. [s.l.] : Springer Press, 2002. Dostupné online. ISBN 978-1-4020-0530-5.
  7. Eric J. Lerner. The Big Bang Never Happened: A Startling Refutation of the Dominant Theory of the Origin of the Universe. [s.l.] : Vintage Books. Dostupné online.
  8. James Franklin Harris. Analytic Philosophy of Feligion. [s.l.] : Springer Science, 2002. Dostupné online.
  9. MCGRATH, A.E.. Science and Religion. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. Dostupné online. ISBN 978-1-4443-5808-7.
  10. KRAGH, H.. Cosmology and Controversy. Princeton (NJ) : Princeton University Press, 1996. ISBN 0-691-02623-8.
  11. HARRISON, P.. The Cambridge Companion to Science and Religion. [s.l.] : Cambridge University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-521-71251-4. S. 9.
  12. KRAGH, H.. Entropic Creation. [s.l.] : Ashgate Publishing, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-6414-7. S. 226.
  13. FERRIS, T.. Coming of age in the Milky Way. [s.l.] : Morrow, 1988. Dostupné online. ISBN 978-0-688-05889-0. S. 274, 438. , citing BERGER, A.. The Big bang and Georges Lemaître: proceedings of a symposium in honour of G. Lemaître fifty years after his initiation of big-bang cosmology, Louvainla-Neuve, Belgium, 10–13 October 1983. [s.l.] : D. Reidel, 1984. Dostupné online. ISBN 978-90-277-1848-8. S. 387.
  14. Pope Pius XII. Ai soci della Pontificia Accademia delle Scienze, 22 novembre 1951 - Pio XII, Discorsi [online]. Tipografia Poliglotta Vaticana, 1951-11-02, [cit. 2012-02-23]. Dostupné online. (Italian)
  15. RUSSELL, R.J.. Cosmology: From Alpha to Omega. [s.l.] : Fortress Press, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-8006-6273-8.
  16. Sushil Mittal, G. R. Thursby. The Hindu World. [s.l.] : Psychology Press, 2004. Dostupné online.
  17. John R. Hinnells. The Routledge companion to the study of religion. [s.l.] : Taylor & Francis, 2010. Dostupné online.
  18. Sunil Sehgal. Encyclopædia of Hinduism: T-Z, Volume 5. [s.l.] : Sarup & Sons, 1999. Dostupné online.
  19. Swami Ranganathananda. Human Being in Depth: A Scientific Approach to Religion. [s.l.] : SUNY Press, 1991. Dostupné online. ISBN 0-7914-0679-2. S. 21.
  20. Diane Morgan. Essential Islam: a comprehensive guide to belief and practice. [s.l.] : ABC-CLIO, 2010. Dostupné online.
  21. Encyclopædia of the history of science, technology, and medicine in non-western cultures. Ed. Helaine Selin. [s.l.] : Springer Press, 1997. Dostupné online.
  22. Islam in Malawi week 1998. [s.l.] : University of Malawi, 2000. Dostupné online.
  23. quran.com Surat Al-'Anbyā' 21:30 سورة الأنبياء

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]