Noe

Noe (iné názvy pozri nižšie) je významná postava z biblickej knihy Genezis.

Bol to syn Lamecha (Lámecha) a vnuk Matuzalema. Mal troch synov: Sema, Chama a Jafeta. Postavil podľa Božieho návodu archu a zachránil tým ľudstvo (svoju rodinu) a živočíšne druhy na Zemi počas Potopy sveta. Počas Potopy sveta mal Noe 600 rokov; podľa Biblie žil 950 rokov^[1] (žil v rokoch 956 - 1906 židovského kalendára, t. j.v rokoch 2804 - 1854 pred Kr.).

Slovenské podoby jeho mena sú:

• Noe (Tento tvar je použitý napríklad v slovenskom katolíckom preklade Biblie a v súčasných Pravidlách slovenského pravopisu. Pri skloňovaní a v privlastňovacom prídavnom mene má v spisovnom jazyku kmeň tohto slova tvar Noem-, napr. Noema, Noemom, Noemova, ale staršie alebo nespisovne sa vyskytuje aj tvar Noeho.)
• Noach (Tento tvar je použitý napríklad v slovenskom ekumenickom preklade Biblie.)
• Nóach (Tento tvar je použitý napríklad v slovenskom evanjelickom preklade Biblie.).

Zriedkavé slovenské podoby jeho mena sú:

• Noé (Tento tvar je použitý už napríklad v Kralickej Biblii)^[2][3]
• Noách^[4]
• Noáh^[5][6]
• Noah^[7](Tvar Noah je často len výsledok neodborného prekladu z angličtiny či nemčiny, vyskytoval sa ale už v slovenských textoch 19. storočia.)
• Noa^[8]
• Noem^[8].

Cudzojazyčné podoby mena sú (kurzívou sú uvedené rôzne možné prepisy; v hranatých zátvorkách je uvedená výslovnosť):

• starohebrejčina: נח (alebo zriedkavo נוּחַ) - Noach/Nóach [nóaħ, prípadne: nó^uaħ] (Poznámky: 1. Uvedené prepisy a výslovnosti sú platné pre oba uvedené hebrejské tvary. 2. Hláska ħ je zvuk medzi slovenskými hláskami h a ch. V neskoršej hebrejčine bola v tomto mene namiesto nej hláska ch. 3. Tvar nóaħ sa v závislosti od autora vykladá buď ako jedna slabika alebo novšie niekedy ako dve slabiky. 4. Prízvuk je vždy na -ó-. 5. Ojedinele, najmä staršie, sa v strednej Európe vyskytujú tvary s dlhým a, t. j. Noách ^[9][10], Nóách^[11], Noáh^[6] či Nóáh ^[12]; tieto pravdepodobne vznikli z mylného predpokladu, že prízvuk v tomto mene je na hláske -a- na konci slova, pretože v takom prípade by sa tu podľa zásad výslovnosti starej hebrejčiny v istých storočiach naozaj vyslovovalo dlhé a.) ^{[13][14][15][16][17][18][19]};
• starogréčtina: Νῶε - Nóe/Noe [nóe, neskôr: noe], Nωη - Nóé/Noe [nóé, neskôr: noe], Νῶχος - Nóchos/Nochos [nók^hos, neskôr: nochos], Νώεος - Nóeos/Noeos [nóeos, neskôr: noeos]^{[20][21][19][22][23]};
• latinčina: Noe (resp. vo Vulgáte: Noë) [nóé, v novoveku:nóe, menej vhodne: noé], Noa [nóa, menej vhodne: noa], Noah [nóah, menej vhodne: noah], Noachus [noáchus alebo nóachus], Noemus [noémus], Nocha [nocha], Lamechides [lámechidés], Vitisator [vítisator]^{[24][25][26][23][27]};
• arabčina: نوح - Núh [núħ] (O výslovnosti hlásky ħ pozri vyššie).

Obyčajne sa meno Noe (Noach) spája so slovesom nacham (utešiť, uľaviť, priniesť odpočinok, pokoj). Zdá sa, že je to narážka na vinohradníka Noema.^[28] A podľa biblickej aj neskoršej tradície sa Noe pokladá za prvého človeka, ktorý začína pestovať vinič. Noemova útecha ale vychádza z jeho slov, ktorými sa Boh po potope zaväzuje, že Zem viac neprekľaje^[29].^{[chýba zdroj]}

Je považovaný za jedného z mnohých starozákonných spravodlivých^[30], ktorý unikol trestu a dosiahol spásu. Je hrdinom niekoľkých príbehov z Knihy Genezis - Prvej knihy Mojžišovej.^[31] Azda najznámejší je príbeh o potope.

Príbeh: Boh sa rozhodol vyhladiť zo sveta všetko živé pre skazenosť sveta, našiel zaľúbenie v spravodlivom Noemovi, ktorému prikázal, aby postavil archu. Noe počúvol a keď prišla potopa, zachránil sa v arche on, celá jeho rodina i všetky živočíšne druhy. Po potope archa pristáva na hore Ararat. Noe s rodinou strávil v arche presne 1 rok a 10 dní. Noe sa stáva svedkom Božej zmluvy kedy Boh sľubuje, že nikdy nezošle na zem takúto potopu. Túto zmluvu bude pripomínať dúha.

Noe, hrdina potopy, sa ukazuje ako spravodlivý a preto uniká zo záhuby odsúdeného sveta a zmieruje s Bohom Zem a jej obyvateľov.

Noe je podľa evanjelia vzorom bedlivosti; žil v očakávaní Božieho súdu^[32]. List Hebrejom ho predstavuje ako svedka viery. Noe je aj hlásateľom Božej spravodlivosti, keď oznamuje deň súdu.^[33] Spásu ktorú získal, je predobrazom spásy cez vodu (krst).

Noe nie je ojedinelou postavou svojho druhu. K Noemovi sa vzťahujú aj v staromezopotámskej literatúre paralely, z ktorých je najznámejší Utnapištim (epos o Gilgamešovi).

V rabínskej exegéze Gn 6,9 („Toto sú Noemove plody – Noe bol spravodlivý muž, najdokonalejší zo svojho pokolenia, Noe kráčal s Bohom.“) a Gn 7,1 („Potom riekol Pán Noemovi: ‚Vojdi Ty a celá Tvoja rodina do korábu, lebo len teba som videl spravodlivého medzi týmto pokolením.‘“) sa Chatam Sofer zamýšľa, prečo pri druhej charakterizácii Noeho bolo vynechané slovo najdokonalejší. Tvrdí, že pred potopou sveta Noe urobil všetko čo mu Boh prikázal, aby sa zachránil. Avšak „nepomodlil sa k Pánovi za zvyšok sveta, aby zachránil aj ostatných.“ Napr. Abrahám sa pokúsil zachrániť Sodomu a Gomoru. A sumarizuje: „Preto, keď Noe dostavia archu a Pán mu prikáže do nej nastúpiť vynechá slovo ‚najdokonalejší‘. Toto prehodnotenie Noema naznačuje, že hoci bol spravodlivý – pokiaľ šlo o jeho osobu, nemal záujem o ostatných, čo bola uňho chyba charakteru, hoci ináč bol spravodlivý.“^[34]

• Slovník biblickej teológie. Ed. Xavier Léon-Dufour. 2. opr. slov. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2003. 547 s. ISBN 80-7141-414-X.

• Noemova archa
• Potopa sveta
• Genezis