Olaf V.
Olaf V. | |
nórsky kráľ | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Glücksburgovci |
Panovanie | 21. september 1957 – 17. január 1991 |
Predchodca | Haakon VII. |
Nástupca | Harald V. |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Olaf - Alexander Edward Christian Frederik |
Narodenie | 2. júl 1903 Sandringham, Norfolk, Spojené kráľovstvo |
Úmrtie | 17. január 1991 (87 rokov) Oslo, Nórsko |
Pochovanie | Akershus, Nórsko |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Haakon VII. |
Matka | Maud z Walesu |
Odkazy | |
Olaf V. na kongehuset.no | |
Olaf V. (multimediálne súbory na commons) | |
Olaf V. (Alexander Edward Christian Frederik; * 2. júl 1903, Sandringham, Norfolk, Spojené kráľovstvo – † 17. január 1991, Oslo, Nórsko) bol nórskym kráľom v rokoch 1957 - 1991. Po nástupe jeho otca na nórsky trón bol premenovaný z Alexandra na Olafa. Bol iba druhým nórskym kráľom od osamostatnenia Nórska v roku 1905.
Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Olaf sa narodil 2. júla 1903 ako Alexander Edward Christian Frederik v Appleton House v Sandringhame. Jeho matkou bola britská princezná Maud z Walesu, dcéra britského korunného princa Alberta Eduarda, ktorý nastúpil na britský trón po smrti svojej matky kráľovnej Viktórie v roku 1910 ako Eduard VII. Olafov otec bol pôvodne dánsky princ Karol. V roku 1905 sa princ Karol stal nórskym kráľom, zmenil si meno na Haakon VII. a z princa Alexandra sa stal nórsky korunný princ Olaf. Olaf študoval na nórskej Vojenskej akadémii a potom na Balliol College v Oxforde; po jej skončení sa stal dôstojníkom nórskeho námorníctva a pomáhal otcovi vo vládnych záležitosťiach. V tridsiatich-dvoch rokoch prvýkrát zastupoval otca, keď kráľ vycestoval do zahraničia. Princ se zaujímal o umenie, kultúru a literatúru, bol však i veľmi športovo nadaný, venoval sa plachteniu, skokom i behu na lyžiach; najväčší úspech dosiahol, keď s plachetnicou Norna získal zlatú medailu v kategórii šesťmetrových plachetníc na olympijských hrách v Amsterdame v roku 1928.
Manželstvo a deti
[upraviť | upraviť zdroj]21. marca 1929 sa Olaf v Osle oženil so svojou sesternicou, princeznou Martou Švédskou. Marta sa narodila 29. marca 1901 ako dcéra švédskeho princa Karola Švédskeho, vojvodu z Västergötlandu (1861 – 1951), a jeho manželky, dánskej princeznej Ingeborg (1878 – 1958). Korunná princezná Marta zomrela na rakovinu 5. apríla 1954, tri roky pred nastúpením svojho manžela na nórsky trón. Z manželstva vzišli traja potomci: dve dcéry – Ragnhild (* 9. júl 1930 – † 16. september 2012) a Astrid (nar. 12. februára 1932) a jeden syn, následník trónu princ Harald (nar. 21. februára 1937). Staršia dcéra Ragnhild sa vydala za priemyselníka Erlinga Lorentzena, s ním mala tri deti; rodina žila v brazílskom Rio de Janeiro. Mladšia dcéra Astrid si vzala rozvedeného námorníka a olympionika Johana Martina Fernera, s ktorým žije v Osle a majú päť detí.
Druhá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]V druhej svetovej vojne bolo Nórsko napadnuté Nemeckom a Olaf spoločne so svojím otcom odplával v júni 1940 na palube ťažkého krížnika HMS Devonshire z Tromsø do londýnskeho exilu,[1] kde organizoval „slobodné“ jednotky. Celá rodina sa vrátila späť do Nórska po skončení vojny v roku 1945. Olaf priplával do Osla v rámci operácie Kingdom 13. mája 1945 na palube rýchlej mínonosky HMS Apollo.[2]
Vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Olaf nastúpil na trón 21. septembra 1957 po smrti svojho otca Haakona VII. pod menom Olaf V., ale na rozdiel od svojho otca nebol korunovaný, iba požehnaný v katedrále v Trondheime. Nový kráľ bol vdovcom a v priebehu prvých rokov jeho vlády ho pri oficiálnych príležitostiach doprevádzala jeho mladšia dcéra, princezná Astrid. Kráľ, veľmi populárny už od svojho príjazdu do Nórska, bol nazývaný kráľom ľudu (Folkekongen); choval sa prosto a skôr ako mešťan než ako monarcha, šoféroval sám svoje auto, často sa prechádzal po Osle bez doprovodu ochrankárov. V roku 1985 založil Nórsky rád za zásluhy. V júli 1990 dostal mozgovú mŕtvicu a princ Harald prevzal vládu ako regent. Aj keď jeho rekonvalescencia úspešne pokračovala, zomrel pol roka nato 17. januára 1991; príčinou smrti bol srdcový infarkt (podľa niektorých prameňov ho mali urýchliť neblahé správy o udalostiach v Perzskom zálive). Bol posledným žijúcim vnukom anglického kráľa Eduarda VII. a kráľovnej Alexandry.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Na jeho počesť nazval nórsky polárnik Roald Amundsen pri svojej úspešnej výprave na južný pól v roku 1911 pobrežie a vrchy v Antarktíde - Pobrežie princa Olafa a Hory princa Olafa
- v roku 1961 získal cenu Fridtjofa Nansena za činnosť v prospech utečencov; v roku 1973 bol pri príležitosti svojich 70. narodenín ocenený najvyšším štátnym nórskym vyznamenaním, Medailou za veľké občianske zásluhy
- jeho vášeň a prínos pre lyžovanie bola v roku 1968 ocenená Medailou Holmenkollen
- 17. decembra 2005 bol v ankete nórskej televízie NRK vyhlásený za Nóra 20. storočia
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MASON, Geoffrey B.. SERVICE HISTORIES of ROYAL NAVY WARSHIPS in WORLD WAR 2: HMS DEVONSHIRE - County-type Heavy Cruiser [online]. [Cit. 2021-02-27]. Dostupné online.
- ↑ NICHOLSON, Arthur. Very Special Ships: Abdiel Class Fast Minelayers of World War Two. Barnsley : Seaforth Publishing, 2015. ISBN 978-1-84832-235-6. S. 176-177. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olaf V.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BRICARDOVÁ, Isabelle. Monarchie moderní Evropy : lexikon panovnických rodů. Praha : Brána : Knižní klub, 2002. ISBN 978-8-02420-744-5.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka Nórskej kráľovskej rodiny (v nórčine a angličtine)
- Olaf V. na stránkach genealogy.euweb
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olaf V. na českej Wikipédii.