Opátka

Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
![]() | |
Podľa svätenia | |
---|---|
biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
Podľa úradu, titulu či stavu | |
| |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Opátka[1][2] (iné názvy: predstavená opátstva[3], predstavená kláštora [ktorý je opátstvom][2], matka predstavená [opátstva][1], sestra predstavená [opátstva][4], abatiša[1][5][6]; staršie: abatiška[7][6][8]; staršie, od r. 1940 nespisovné tvary: abatyša[9][10], abatysa[7], abatyska[8]; lat. abbatissa < aram. abba) je v rímskom katolicizme ženský ekvivalent opáta.
Jej povinnosti sú riadiť patričný kláštor alebo ústav a dohliadať nad tým, aby v ňom boli zachovávané pravidlá rehole. Jej konkrétne právomoci určujú pravidlá toho-ktorého rádu alebo kongregácie.[chýba zdroj]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]- Opátka v tradičnom habite
- Atribúty znaku opátky
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c kláštor. In: Encyclopaedia Beliana 8 S. 489
- ↑ a b TAKÁČOVÁ, L. Kresťanská terminológia - malý náučný a pravopisný slovník kresťanských termínov. Zvolen: Jas, 1996. S. 49
- ↑ MAREK, M. Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2020. S. 45
- ↑ SUDOR, Karol. Nechal som sa zavrieť do kláštora: Odkážte tým vonku, že nie sme žiadne nešťastnice. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-06-04. Dostupné online [cit. 2025-02-20]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 2000. S. 135
- ↑ a b Pravidlá slovenského pravopisu 1940. S. 125
- ↑ a b JÓNA, E., JÁNOŠÍK, A. Slovník spisovného jazyka slovenského. Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1946. S. 1
- ↑ a b abatiša. In: Historický slovník slovenského jazyka
- ↑ KANIŽAJ, Ľ. et al. Príručný slovník maďarsko slovenský. Bardejov: M.Ch. Horovitz, 1924. S. 16
- ↑ TKÁČIK, L. Dejiny stredovekej filozofie - vybrané postavy scholastickej tradície I. Trnava: Typi Universitas Tyrnaviensis, 2015. S. 24