Ortodoxnosť

Ortodoxnosť (z gréc. ortho - správny, pravý a doxa - myšlienka, učenie, slávenie) alebo ortodoxia je vlastnosť pevne sa pridržiavať určitého (spravidla pôvodného/staršieho/hlavného) myšlienkového smeru (napr. v ekonómii), učenia, presvedčenia či viery (v poslednom prípade teda vlastnosť prísne veriť a/alebo pravovernosť).

Pojem sa zvyčajne používa na označenie správneho teologického alebo dogmatického nasledovania náboženstva tak, ako ho definuje teleso, pod ktorého dohľadom je. Termín bežne neexistoval (v súčasnom zmysle) pred objavom kresťanstva v grécky hovoriacom svete.

Ortodoxia v náboženstve značí pravovernosť, ktorej sa dovolávajú všetky vychodné cirkvi, väčšinou v pôvodnom znení ale aj v preklade (ruské pravoslávie). Zásadne sú všetky tieto cirkvi poznamenané gréckym svetom, tým skôr, pokiaľ nepatrili do Rímskej ríše alebo byzantskej ríše, ako Rusko, Etiópia alebo východná Sýria (nestoriáni) perzského priestoru.

Rozdiely medzi gréckymi dogmatickými pojmami a latinskými dogmatickými pojmami viedol niekedy ku sporom v náboženských otázkach. Starogréčtina bola nielen rečou Nového zákona, ale aj starou liturgickou rečou a rečou medzicirkevného styku v Oriente až do doby islamu. Aj po prechode k národným jazykom, vyvinutým väčšinou literárne až kresťanmi (slovanský, gruzínsky, arménsky, sýrsky, kotský, staronubijský, etiopský a rabský), sa udržal v liturgii grécky základ omnoho viac ako latinský na Západe.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.