Lyginodendrorasty
| Lyginodendrorasty | |
 Vzorky vyhynutého druhu Diplopteridium holdenii z lokality Drybrook. Vzorka má priemer asi 10 cm. Zbierky Universiteit Utrecht. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Lyginodendrophyta | |
| Synonymá | |
| semenné paprade (Pteridospermophyta) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Lyginodendrorasty (iné názvy pozri nižšie) sú vyhynuté parafyletické oddelenie (resp. pododdelenie) nahosemenných rastlín. Niekedy sa tento taxón zaraďuje - s patričnou úpravou koncovky - ako trieda, podtrieda, rad či ako klád bez úrovne - pozri nižšie.
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Tento taxón má tieto názvy:
- ako oddelenie či pododdelenie: lyginodendrorasty[1][2], papraďosemenné rastliny[1], papraďosemenné[3], semenné paprade[4][5], pteridospermy[6] - lat. oddelenie: Pteridospermatophyta, Lyginodendrophyta, Lyginopteridophyta; lat. pododdelenie: Pteridospermatophytina, Lyginopteridophytina
- ako trieda: lyginodendrové (rastliny)[7], lyginodendropsidy[2], semenné paprade[8][9] - lat. Pteridospermae, Pteridospermopsida, Lyginopteridopsida, Lyginodendropsida, Lyginodendratae, Lyginopteridatae, Cycadofilices;
- ako podtrieda alebo klád: lyginopteridy[9] - lat. Lyginopteridae;
- ako rad: lyginopterotvaré[9] (v širšom zmysle) - lat. Lyginopteridales, Pteridospermales, Cycadofilicales (všetko v širšom zmysle)
Znaky
[upraviť | upraviť zdroj]Lyginodenderorasty boli rastliny podobné papradiam s výrazne perovito zloženými listami. Ich stonka (kmeň) druhotne hrubla. Vzrastom išlo väčšinou o nižšie stromy, ale niektoré druhy boli aj pomerne vysoké. Mali dobre vyvinutú kutikulu, ktorá ich chránila pred vysušením.
Na rozdiel od papradí sa u nich vyvinula tvorba semien. Ich rozmnožovacie orgány (sporofyly) boli heterospórne, obsahovali samčie mikrosporangiá aj samičie makrosporangiá. Makrosporangiá zrastali a všetky okrem jedného zosterilneli. Sterilné makrosporangiá vytvorili obal pre to zvyšné plodné a tak vzniklo vajíčko.
Oplodnenie prebiehalo pravdepodobne až po páde semena na zem.
Fosílny záznam
[upraviť | upraviť zdroj]Je to pomerne heterogénna skupina. Taxonomické rozdelenie fosílií je založené na anatómii a vývine semien. Fosílny nález je však často zlomkovitý, preto niektoré taxóny je ťažké, alebo aj nemožné spoľahlivo zaradiť.
Lyginodendrorasty v najširšom zmysle sa pravdepodobne vyvinuli v devóne, ale boli typické hlavne pre pralesy v karbóne a perme. Vo vrchnom perme veľa druhov lyginodendrorastov vyhynulo, časť pokračovala ešte do konca druhohôr (väčšinou do jury, pomenej do kriedy).
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Vysvetlivky:
- - znak / oddeľuje úplné synonymá;
- - skratka AZ znamená alternatívne zaradenie v systéme nahosemenných rastlín (t.j. do ktorého taxónu sa daný taxón alternatívne zaraďuje);
- - všetky uvedené taxóny sú vyhynuté.
Systém:
lyginodendrorasty (v najširšom zmysle; synonymá pozri vyššie):
- taxóny z prvohôr (devón až perm):
- rad lyginopterotvaré v užšom zmysle (Lyginopteridales v užšom zmysle/Lagenostomales) - alternatívne sa z tohto radu odčleňuje časť taxónov ako samostatná trieda lyginodendrorastov Moresnetiopsida (prípadne samostatné oddelenie Moresnetiophyta), pričom alternatívne namiesto Moresnetiopsida môžu byť rady Moresnetiales, Pullarithecales a Tetrastichiales[10]; AZ pre lyginopterotvaré: cykasorasty (zriedkavo); AZ pre Moresnetiophyta: vedľa lyginodendrorastov
- rad kalamopítyotvaré (Calamopityales) - AZ: ginkorasty (zriedkavo) alebo Moresnetiophyta alebo vedľa lyginodendrorastov
- rad kalistofytonotvaré (Callistophytales) - AZ: ginkorasty (zriedkavo)
- rad Hexapterospermales - AZ: stržňovkotvaré
- rad stržňovkotvaré (Medullosales/Pachytestopsida/Trigonocarpales) - u niektorých autorov sú namiesto stržňovkotvarých rady Codonospermales a Pachytestales; AZ: cykasorasty
- rad fasmatocykasotvaré (Phasmatocycladales) - AZ: cykasorasty alebo kalistofytonotvaré (zriedkavo)
- rad gigantopterotvaré (Gigantopteridales) - AZ: cykasorasty alebo ginkorasty (zriedkavo)
- trieda Peltaspermopsida - zasahuje do druhohôr; AZ: ginkorasty
- rad peltaspermotvaré (Peltaspermales)
- rad umkomasiotvaré (Umkomasiales/Corystospermales)
- rad trichopítyotvaré (Trichopytiales) - AZ: dvojhrotovcotvaré (nesprávne) alebo ginkotvaré (nesprávne)[11]
- rad Sporophyllitales
- rad dvojhrotovcotvaré (Dicranophyllales) - AZ: ihličnany
- rad jazyčnatcotvaré (Glossopteridales) - u niektorých autorov sú namiesto jazyčnatcotvarých taxóny (trieda) Dyctiopteridiopsida a (rad) Arberiales; AZ: ginkorasty
- taxóny z druhohôr:
- rad matatielotvaré (Matatiellales) - AZ: ginkorasty
- rad hamšóviotvaré (Hamshawviales) - AZ: ginkorasty
- rad petrielotvaré (Petriellales) - AZ: ginkorasty
- rad kaytóniotvaré (Caytoniales) - AZ: ginkorasty
- rad pentoxylonotvaré (Pentoxylales) - AZ: benetitorasty alebo ginkorasty (zriedkavo)
Ako vidno podľa uvedených AZ, v extrémnom prípade sú v systéme nahosemenných rastlín celé alebo skoro celé lyginodendrorasty presunuté do cykasorastov a ginkorastov (resp. v menšej miere aj ihličnanov a benetitorastov).
Alvin 1967 do lyginodendrorastov zaraďoval aj problematické rady Archeopteridales, Diplopteridales a Sphenospermales. Němejc do lyginodendrorastov zaraďoval aj rad kordaitotvaré.
Ojedinele sa do lyginodendrorastov zaraďujú aj †papraďovité stromy/prvosemenné rastliny (Progymnospermae/Progymnospermopsida).
Zdroje kapitoly Systematika: [10][12][13][14][9][15][16][17]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9. S. 103.
- ↑ a b rastlina. In: Encyklopédia Zeme 1982, S. 509
- ↑ https://documen.site/download/botanikavyie-semenne-rastliny-borovicorasty_pdf
- ↑ [1]
- ↑ rastliny. In: Encyklopédia medicíny
- ↑ [2] S. 30
- ↑ LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázií. Bratislava: SPN, 1994, S. 96, 99
- ↑ semenné paprade. In: Malá encyklopédia biológie, 1975
- ↑ a b c d MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. (Obsah knihy je dostupný online [3])
- ↑ a b Novikoff A., Barabasz-Krasny B. 2015. System of Embryophytes. In: Novikoff A., Barabasz-Krasny B. Modern Plant Systematics: 23-63. Liga-Pres, Lviv, Ukraine. [4] Archivované 2020-10-06 na Wayback Machine
- ↑ MEYEN, Sergei. Fundamentals of Palaeobotany. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 446 s. ISBN 978-94-009-3151-0. S. 148.
- ↑ Novikov, A., Barabaš-Krasny B. Sučasna systematyka roslin... [Modern Plant Systematics...] - Ľvov: Liga-Pres, 2015. [5]
- ↑ Burgoyne, P. M., van Wyk, A. E., Anderson, J. M., & Schrire, B. D. (2005). Phanerozoic evolution of plants on the African plate. Journal of African Earth Sciences, 43(1-3), 13–52. doi:10.1016/j.jafrearsci.2005.07.015 (Fig. 1)
- ↑ MATHEWS, S. Phylogenetic relationships among seed plants: Persistent questions and the limits of molecular data. In: American Journal of Botany. 1. 1. 2009 [6]
- ↑ Timonin, A. K. et al. Botanika v četyrech tomach. Tom 4. V dvuch knigach. Kniga 2. Systematika vysších rastenij. Moskva: Academia, 2009, S. 87 a nasl. obsah
- ↑ ANDERSON, John Malcolm; ANDERSON, Heidi M.; CLEAL, Christopher J.. Brief history of the gymnosperms (classification, biodiversity, phytogeography and ecology). [s.l.] : South African National Biodiversity Institute, 2007. 280 s. Dostupné online. ISBN 978-1-919976-39-6.
- ↑ Prihliadalo sa aj na ostatné zdroje uvedené k Systematike v článku borovicorasty.