Spišská komora

Spišská komora (nem. Zipser kammer, lat. Camera Scepusiensis, maď. Szepesi Kamara) alebo zriedkavejšie Košická komora (1557 – 1567 Administrácia hornouhorských príjmov) bola finančno-správna inštitúcia poverená správou kráľovských majetkov a vyberaním príjmov v severovýchodnej oblasti Uhorského kráľovstva, označovanej ako Horné Uhorsko, v období rokov 1539/1555/1567-1848.

Predchodcom Spišskej komory v stredoveku bola Kráľovská komora v Košiciach, ktorej činnosť bola prerušená obsadením mesta protikráľom Jánom Zápoľským v roku 1536. Pre komplikovanosť politického vývoja a odľahlosť Horného Uhorska bola pre stolice za a pred Tisou opäť ustanovená v roku 1539 vysunutá komora Uhorskej komory so sídlom na Šarišskom hrade – správcom hornouhorských príjmov bol Šarišský kapitán Juraj Werner. V roku 1554 mu bol pridelený odborný pracovník. V roku 1555 Werner presídlil do Prešova a mal titul správca hornouhorských kráľovských príjmov (lat. proventuum regiorum partium Regni superiorum administrator). Od polovice 50. rokov už bol úrad de facto nezávislý od Uhorskej komory, pretože Uhorská komora už nevykazovala príjmy z Horného Uhorska. V roku 1557 dostal Werner ďalšieho odborného pracovníka, pokladníka a pisára a od toho istého roka sa úrad nazýval Administrácia hornouhorských príjmov (nem. Administration der oberungarischen Einkommen). Po bojoch s Turkami a Sedmohradskom v rokoch 1565/66 tlačil hornuhorský hlavný kapitán na oficiálne osamostatnenie úradu. Preto 1. apríla 1567 Maximilián II. založil pod názvom Spišská komora (podľa bohatej Spišskej župy) relatívne samostatnejší úrad a jeho sídlo premiestnil do Košíc. Prvým predsedom komory sa stal csanádsky biskup. Spišská komora ostala formálne podriadená Uhorskej komore. V roku 1571 dostal úrad nové podrobné pokyny na svoju činnosť, predsedami odvtedy boli finanční odborníci zo šľachtických kruhov. Od konca 70. rokov už úrad pracoval úplne nezávisle od Uhorskej komory. Na druhej strane však bol pod značným vplyvom hornouhorského hlavného kapitána.

Po porážke Turkov koncom 17. storočia došlo k značným menám v právomociach (aj územných) úradu. Zanikol v roku 1848 v súvislosti so vznikom ministerstiev.

Spišská komora bola od 80. rokov 16. storočia podriadená Dvorskej komore vo Viedni. Na jej čele stál prefekt, ktorému pomáhali radcovia a iný úradnícky personál. Komora vyberala tridsiatok, urburu, štátne a vojenské dane a cenzus od miest. Taktiež spravovala komorské majetky alebo majetky v dočasnej komorskej správe.

Do jej kompetencie (pôvodne?) spadalo 26 stolíc severne a južne od Tisy, v 16. a 17. storočí čoskoro však veľkú časť obsadili Turci a Sedmohradsko, takže napríklad na konci 16. storočia zahŕňala de facto 13 stolíc Hornouhorského hlavného kapitanátu (stolice Spiš, Šariš, Abov, Turňa, Gemer, Zemplín, Uh, Boršod, Sabolč, Satumár, Bereg, Ugoča, Heveš), pričom z územia dnešného Slovenska do nej patrili aj slobodné kráľovské mestá Košice, Prešov, Levoča, Sabinov, Bardejov a tridsiatkové stanice v mestách Kežmarok, Levoča, Stará Ľubovňa, Prešov, Košice, Bardejov, Stropkov, Humenné a Vranov nad Topľou.

V rokoch 1690 – 1747 spravovala prostredníctvom Vrchného inšpektorského úradu v Smolníku aj erárne bane, huty a hámre v Smolníku, Gelnici, Štóse a Švedlári. Určitý čas spravovala aj soľné bane a varne soli v Solivare. V 30. – 40. rokoch 18. storočia organizovala monopol na výkup medi od súkromných podnikateľov.

• Horné Uhorsko
• Kráľovská komora (Košice)
• Hornouhorský hlavný kapitanát
• Dejiny Košíc

Košický portál

• Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s.
• Edelmayer, F. et al.: Finanzen und Herrschaft : materielle Grundlagen fürstlicher Politik in den habsburgischen Ländern und im Heiligen Römischen Reich im 16. Jahrhundert, 2003, Viedeň