Vláda Eduarda Taaffeho
- Tento článok pojednáva o vláde, ktorú Eduard Taaffe viedol v rokoch 1879–1893. O vláde, ktorej predsedal provizórne v rokoch 1868–1870, pojednáva článok vláda Karla von Auersperga.
Vláda Eduarda Taaffeho bola Predlitavská vláda, úradujúca od 13. augusta 1879 do 11. novembra 1893.[1][2] Zostavil ju Eduard Taaffe (dovtedajší minister vnútra v Stremayrovom kabinete) a čoskoro získal na Ríšskej rade podporu Českého klubu (staročechov, mladočechov, konzervatívnej šľachty a moravských českých liberálov), Poľského klubu a Hohenwartovej Strany práva. Toto zoskupenie získalo označenie "železný kruh pravice" a v opozícii voči nemu stáli nemecké ústavoverné strany.[3]
Taaffeho úspech (jeho vláda sa stala najdlhšie úradujúcou počas celej existencie Predlitavska) spočíval v politike, ktorú on sám nazýval ako "vládu nad stranami", "postupné prehrýzanie sa od problému k problému" či "vytĺkanie klinu klinom", čo znamenalo, že sa čiastkovými ústupkami snažil uspokojiť čo najväčšie množstvo strán.[4] Ak Taaffe pre svoje predstavy nezískal podporu v ríšskej rade, snažil sa ich presadzovať administratívnou cestou, stále však s ohľadom na zachovanie ústavnosti.[5]
Snažil sa najmä zmierniť aspoň najpálčivejšie napätia. Voči českým nacionalistom prejavil ústretovosť zrovnoprávnením češtiny s nemčinou vo vonkajšom úradnom styku (Stremayrove jazyková nariadenia, 1880) alebo rozdelením pražskej univerzity na českú a nemeckú (1882). Radikalizujúci sa socializmus dočasne oslabil rozšírením volebného práva znížením volebného cenzu v 4. kúrii (1882), čím si získal vrstvy drobných živnostníkov, a sociálno-reformnými zákonmi (zákazom detskej práce, znížením maximálnej pracovnej doby na 11 hodín), kým predstaviteľov robotníckeho hnutia sa snažil umlčať represiami.[6]
Politika „dvojité ruky“ však časom prestala uspokojovať najmä mladočechov, ktorí boli najskôr vylúčení z Českého klubu (1887)[7] a po zverejnení punktácií roku 1890 zahájili proti vláde otvorený boj.[8] Proti vláde tak stáli už nielen nemecké ústavoverné strany, ktoré považovali Taaffeho ústupky Čechom za prehnané, ale aj mladočesi, ktorí ich naopak považovali za nedostatočné, a najmä silnejúce socialistické hnutie, vedené sociálnou demokraciou usilujúce sa zaviesť všeobecné, rovné, priame a tajné hlasovacie právo. Taaffe síce pripravil návrh volebnej reformy, v ríšskej rade sa však proti nej sformovala silná opozícia, ktorá ho donútila podať demisiu. 11. novembra 1893 po 14 rokoch nahradila Taaffeho vládu vláda Alfreda Windischgrätza.[9]
Zloženie vlády
[upraviť | upraviť zdroj]| Resort | Minister | Nástup do funkcie | Koniec funkcie |
|---|---|---|---|
| Ministerský predseda | Eduard Taaffe | 13. augusta 1879 | 11. novembra 1893 |
| Minister poľnohospodárstva | Julius von Falkenhayn | 13. augusta 1879 | 11. novembra 1893 |
| Minister obchodu | Karl Korb von Weidenheim | 13. augusta 1879 | 26. júna 1880 |
| Alfred von Kremer | 26. júna 1880 | 14. januára 1881 | |
| Felix Pino z Friedenthalu | 14. januára 1881 | 16. marca 1886 | |
| Karl von Pusswald (správca) | 16. marca 1886 | 26. júna 1886 | |
| Olivier de Bacquehem | 26. júna 1886 | 11. novembra 1893 | |
| Minister kultu a vyučovania | Karl von Stremayr | 13. augusta 1879 | 16. februára 1880 |
| Siegmund Conrad von Eybesfeld | 16. februára 1880 | 5. novembra 1885 | |
| Paul Gautsch von Frankenthurn | 5. novembra 1885 | 11. novembra 1893 | |
| Minister financií | Emil Chertek (správca) | 13. augusta 1879 | 16. februára 1880 |
| Adolf Kriegs-Au | 16. februára 1880 | 26. júna 1880 | |
| Julian Dunajewski | 26. júna 1880 | 2. februára 1891 | |
| Emil Steinbach | 2. februára 1891 | 11. novembra 1893 | |
| Minister vnútra | Eduard Taaffe | 13. augusta 1879 | 11. novembra 1893 |
| Minister spravodlivosti | Karl von Stremayr | 13. augusta 1879 | 26. júna 1880 |
| Moritz von Streit | 26. júna 1880 | 14. januára 1881 | |
| Alois Pražák | 14. januára 1881 | 11. októbra 1888 | |
| Friedrich Schönborn | 11. októbra 1888 | 11. novembra 1893 | |
| Minister domobrany | Julius von Horst | 13. augusta 1879 | 26. júna 1880 |
| Zeno Welsersheimb | 26. júna 1880 | 11. novembra 1893 | |
| minister pre haličské záležitosti | Florian Ziemiałkowski | 13. augusta 1879 | 11. októbra 1888 |
| minister pre haličské záležitosti | Filip Zaleski | 11. októbra 1888 | 11. novembra 1893 |
| Český minister-krajan | Alois Pražák | 13. augusta 1879 | 4. augusta 1892 |
| Nemecký minister-krajan | Gandolph von Kuenburg | 2. februára 1891 | 27. novembra 1892 |
| Spoloční ministri Rakúska-Uhorska: | |||
| * Minister zahraničia | Gyula Andrassy | 13. augusta 1879 | 8. októbra 1879 |
| Heinrich von Haymerle | 8. októbra 1879 | 10. októbra 1881 | |
| Gustav Kálnoky von Kröspatak | 20. novembra 1881 | 11. novembra 1893 | |
| * Minister vojny | Artur M. von Bylandt-Rheidt | 13. augusta 1879 | 16. marca 1888 |
| Ferdinand von Bauer | 16. marca 1888 | 24. júla 1893 | |
| Rudolf Merkl | 24. júla 1893 | 23. septembra 1893 | |
| Edmund von Krieghammer | 23. septembra 1893 | 11. novembra 1893 | |
| * Minister financií | Leopold Friedrich von Hofmann | 13. augusta 1879 | 4. apríla 1880 |
| * Minister financií | József Szlávy | 4. apríla 1880 | 4. júna 1882 |
| * Minister financií | Benjámin Kállay | 4. júna 1882 | 11. novembra 1893 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 587-588. (česky)
- ↑ VLÁDY HABSBURSKÉ MONARCHIE V LETECH 1848-1867 [online]. libri, [cit. 2013-03-23]. Dostupné online. Archivované 2012-02-04 z originálu. (česky)
- ↑ URBAN, Otto. Česká společnost 1848–1918. Praha : Svoboda, 1982. S. 326–331.
- ↑ Urban (1982), s. 335.
- ↑ Urban (1982), s. 333, 341.
- ↑ Urban (1982), s. 342–361.
- ↑ Urban (1982), s. 386–387.
- ↑ Urban (1982), s. 391–399, 410–417.
- ↑ Urban (1982), s. 419–426.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vláda Eduarda Taaffeho na českej Wikipédii.