Vražda

Vražda je úmyselné usmrtenie inej osoby.

V právnom poriadku Slovenska sa podľa Trestného zákona vražda pokladá za trestný čin a trestá sa odňatím slobody na 15 až 20 rokov.^[1] Zvláštnym prípadom je vražda novonarodeného dieťaťa matkou, ktoré sa trestá odňatím slobody na 4 až 8 rokov.^[2] Od úmyselnej vraždy treba odlišovať neúmyselné spôsobenie smrti, ktoré sa považuje za usmrtenie.

Vo všeobecnom (rímskom, kontinentálnom) práve je vražda definovaná ako protizákonné zabitie iného človeka v stave mysle známom ako „zlý úmysel“.

Koncept „zlého úmyslu“ však nemusí nevyhnutne znamenať predbežnú úvahu. Ako formy "zlého úmyslu" sa totiž celkovo rozlišujú následovné stavy mysle:

1. úmysel zabiť (úkladná vražda),
2. úmysel spôsobiť vážnu telesnú ujmu blízku smrti,
3. úplná ľahostajnosť voči neúmerne vysokému riziku pre život človeka, alebo
4. úmysel spáchať nebezpečný zločin (doktrína „zločin-vražda“).

V stave mysle (4), doktríny zločin-vražda, musí ísť v prípade spáchaného „podkladového“ zločinu o principiálne nebezpečný zločin ako napríklad únos, podpaľačstvo, znásilnenie či lúpež. Za takýto podkladový zločin však nemožno považovať menej závažný kriminálny skutok, akým je napríklad napadnutie.

Slovenská polícia paušálne rozdeľuje vraždy len na úkladné a "spáchané v afekte". (Polícia zaevidovala v roku 2018 celkovo 67 nových prípadov vrážd. Okrem úkladných, boli ďalšie dve desiatky spáchané v afekte. Tie sa polícii podarilo objasniť takmer všetky, okrem jednej.)^[3]

Rakúsky trestný zákon z roku 1852 (zhodné aj v Česko - Slovensku do r. 1950) rozlišoval štyri druhy vrážd (§ 135); tieto druhy vrážd sa v bežnom jazyku užívajú čoraz:

• Vražda úkladná, ktoré sa deje jedom alebo iným zákerným spôsobom.
• Vražda lúpežná, ktorá sa pácha s úmyslom prisvojiť si cudziu vec hnuteľnú násilnosťami proti osobe.
• Vražda zjednaná (nájomná), ku ktorej bol niekto najatý, alebo iným spôsobom od osoby tretej pohnutý.
• Vražda prostá, ktorá nepatrí k žiadnemu tu uvedenému ťažkému druhu vrázd.

Podľa § 140 trestného zákonníka z roku 2009 je vraždou úmyselné usmrtenie iného, ​​za čo hrozí trest odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe na desať až osemnásť rokov. Kvalifikované skutkovej podstaty spočívajú napr. vo vražde viac ľudí, tehotnej ženy, dieťaťa mladšieho 15 rokov, vražde vykonanej obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom a pod., pričom tu sa už hranica trestnej sadzby pohybuje od najmenej pätnástich až do dvadsiatich rokov, možno ale tiež uložiť výnimočný trest (od roku 1990 doživotný trest odňatia slobody). Aj samotná príprava vraždy je trestná.

Okrem tohto trestného činu pozná trestný zákonník aj trestné činy zabitie (§ 141), vražda novonarodeného dieťaťa matkou (§ 142) a usmrtenie z nedbanlivosti (§ 143), kde sú hranice trestných sadzieb vzhľadom na okolnosti nižšie.

Vražda je trestná aj podľa noriem kánonického práva (kán. 1397). Zvláštne tresty sú stanovené za vraždu pápeža a biskupa (kán. 1370). V Kódexu kánonického práva je ustanovenie o vražde spojené s ustanovením o interrupciu. Podľa kán. 1090 je prekážkou manželstva vražda alebo účasť na vražde predchádzajúceho manžela osoby, s ktorou chce páchateľ uzavrieť manželstvo.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vražda
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vražda

Tento článok týkajúci sa práva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.