Washington (štát USA)

Washington
Vlajka Pečať Ostatné štáty USA
Prezývka štátu	The Evergreen State (Vždyzelený štát)
Hlavné mesto	Olympia
Najväčšie mesto	Seattle
Guvernér	Jay Inslee
Rozloha
Poradie	18. miesto
Celková	184 827 km²
% vody	6,6 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie	14. miesto
Obyvateľov	6 897 012
Rok sčítania	2012
Hustota obyvateľov
Poradie	25. miesto
Hustota	39,6 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie	42. v poradí
Dátum	11. november 1889
Geografické údaje
Zemepisná šírka	116° 55' až 124° 46' z. š.
Zemepisná dĺžka	45° 33' až 49° s. d.
Šírka	400 km km
Dĺžka	580 km km
Nadmorská výška
Najvyššia	Mount Rainier 4 395 m n. m.
Stredná	520 m n. m.
Najnižšia	Tichý oceán 0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna	Pacifický: UTC-8/-7

Washington, oficiálne State of Washington^[1] a často označovaný ako Washington State, aby sa odlíšil od hlavného mesta štátu,^[2] je štát v severozápadnej časti Spojených štátov. Bol pomenovaný po Georgovi Washingtonovi (prvom prezidentovi USA) a vznikol zo západnej časti washingtonského teritória, ktoré bolo odstúpené Britským impériom v Oregonskej zmluve z roku 1846. Štát hraničí na západe s Tichým oceánom, na juhu s Oregonom, na východe s Idahom a na severe s kanadskou provinciou Britská Kolumbia. Do Únie bol prijatý ako 42. štát v roku 1889. Hlavným mestom štátu je Olympia a najľudnatejším mestom Seattle.

Washington je 18. najväčším štátom s rozlohou 184 830 km² a 13. najľudnatejším štátom s viac ako 7,7 milióna obyvateľov. Väčšina jeho obyvateľov žije v metropolitnej oblasti Seattlu, ktorá je centrom dopravy, obchodu a priemyslu na Pugetovom zálive,^[3][4] zálive Tichého oceánu pozostávajúcom z mnohých ostrovov, hlbokých fjordov a zálivov vyhĺbených ľadovcami. Zvyšok štátu tvoria hlboké dažďové pralesy mierneho pásma na západe; horské pásma na západe, v strede, na severovýchode a krajnom juhovýchode; a polosuchá kotlinová oblasť na východe, v strede a na juhu, ktorá sa venuje intenzívnemu poľnohospodárstvu. Washington je po Kalifornii druhým najľudnatejším štátom na západnom pobreží Spojených štátov. Mount Rainier, aktívny stratovulkán, je s výškou 4 392 m najvyšším vrchom štátu a je topograficky najvýraznejším vrchom v susediacich štátoch USA.

Washington je veľký producent dreva. Jeho drsný povrch je bohatý na porasty duglasky tisolistej, jedľovcov, borovíc, smrekovcov, smrekov a cédrov. Je tiež najväčším producentom jabĺk, šošovice, hrachu, chmeľu, hrušiek, malín, čerešní, mätového oleja, marhúľ, špargle, hrozna, mentolového oleja a zemiakov.^[5][6] Hovädzí dobytok a produkty z neho majú dôležitú úlohu v poľnohospodárstve a rybolov lososov a ďalších rýb prispievajú k ekonomike štátu.^[7] Washington je na druhom mieste po Kalifornii v produkcii vína.

Medzi výrobný priemysel Washingtonu patrí výroba lietadiel, rakiet, lodí a ďalších dopravných zariadení, drevárske a potravinárske závody, metalurgické podniky, chemikálie a strojárstvo. Washington má viac ako 1000 priehrad, vrátane Grand Coulee Dam, ktorá bola postavená pre zavlažovanie, energetiku, ochranu pred povodňami a ako rezervoár vody.

Washington, jeden z najbohatších a sociálne najliberálnejších štátov v krajine,^[8] sa neustále umiestňuje na popredných miestach v rebríčku najvyššej priemernej dĺžky života a miery zamestnanosti.^[9] Bol jedným z prvých štátov (spolu s Coloradom), ktoré legalizovali liečebnú a rekreačnú marihuanu,^[10] patril medzi prvé štáty, ktoré legalizovali manželstvá osôb rovnakého pohlavia,^[11] a bol jedným z iba štyroch štátov, ktoré poskytovali legálne interrupcie na požiadanie pred tým, ako v roku 1973 rozsudok Roe v. Wade uvoľnil interrupčné zákony v celej krajine. Voliči vo Washingtone tiež v roku 2008 schválili referendum o legalizácii samovraždy s pomocou lekára,^[12] čím sa stal jedným z 10 štátov, ktoré túto prax legalizovali.^[13]

Washington je nazvaný po prvom prezidentovi Spojených štátov, Georgovi Washingtonovi, a je jediným štátom USA nazvaným po prezidentovi. Washingtončania a ďalší obyvatelia susedných štátov a Kanaďania z južnej Britskej Kolumbie, bežne štát nazývajú "Washington", kým tento názov obyčajne odkazuje na hlavné mesto "Washington, D.C.", alebo jednoducho "D.C." Oblasť bola pôvodne nazývaná "Columbia" po rieke Columbia. Ironicky, bola oblasť premenovaná na Washington, aby sa zabránilo zámene s District of Columbia.^[14][15] Pre rozlíšenie sa používa "Washington State".

Washington je severozápadným štátom USA. Jeho severná hranica ide pozdĺž 49. rovnobežky, tvoriacej hranicu s Kanadou. Na juhu hraničí so štátom Oregon, pričom západnú časť južnej hranice formuje rieka Columbia. Na východe hraničí so štátom Idaho a na západe je pobrežie Tichého oceánu.^[16] Washington bol úniovým teritóriom počas Americkej občianskej vojny.

Washington je časťou regiónu známeho ako Pacifický Severozápad, ktorý zahŕňa štáty Washington a Oregon, avšak môže alebo nemusí zahŕňať štát Idaho, západnú Montanu, severnú Kaliforniu a Aljašku.

Vysoké štíty pohoria Kaskádové vrchy sú orientované severojužným smerom a pretínajú štát. Na západ od Kaskádových vrchov má štát prevažne oceánske podnebie s miernymi teplotami, mokrými zimami, jarmi a jeseňmi a relatívne suchými letami. Západnému Washingtonu dominujú husté ihličnaté lesy a oblasti dažďových lesov mierneho pásma. Tieto hlboké lesy Olympijského polostrova sú jedinými dažďovými lesami mierneho pásma v kontinentálnych Spojených štátoch.^[17]

Východný Washington na rozdiel od Západného, je východne od Kaskádových vrchov a prevláda v ňom relatívne suché podnebie s veľkými plochami stepí a niekoľkými skutočne suchými púšťami v zrážkovom tieni Kaskádových vrchov; v rezervácii Hanford je priemerný ročný úhrn zrážok 150 až 180 mm. Vzdialenejší východ je podnebie menej suché; v meste Pullman sa úhrn zrážok pohybuje okolo 540 mm.^[18] Juhovýchod Washingtonu je trávnatý a nachádzajú sa tu polia a farmy.

Vo Washingtone sa nachádzajú aj ďalšie pohoria, medzi ktoré patria Olympijské vrchy v západnej časti Olympijského polostrova, Pohorie Kettle River na severovýchode a Modré vrchy na juhovýchode. Kaskádové vrchy majú niekoľko sopiek, ktorých nadmorská výška výrazne presahuje zvyšok pohoria. Zo severu na juh sú to Mount Baker, Glacier Peak, Mount Rainier, Saint Helens a Mount Adams. Saint Helens je v súčasnosti jedinou aktívnou sopkou Washingtonu, hoci všetky z nich sú považované za aktívne sopky. Mount Rainier je najvyšším vrchol štátu,^[19] nachádza sa 80 km južne od mesta Seattle, z ktorého je aj viditeľný. 4392 metrov vysoký vrch je považovaný za najnebezpečnejšiu sopku kontinentálnych Spojených štátov,^[20] hlavne kvôli jeho malej vzdialenosti od metropolitnej oblasti Seattle. Je uvádzaný ako dekádová sopka. Je pokrytý viacerými ľadovcami, podobne ako ďalšie vrchy v Spojených štátoch.^[21]

Podnebie štátu Washington sa mení predovšetkým z východu na západ. Oceánske podnebie dominuje Západnému Washingtonu, kým východne od Kaskádových vrchov prevláda podnebie polopúští. Napriek tomu, že Západný Washington má oceánske podnebie, podobne ako veľa pobrežných miest v Európe, vyskytli sa tu extrémy ako veľké množstvo snehu v rokoch 1880, 1881, 1893 a 1916 alebo zimy s hlbokými mrazmi v rokoch 1883–84, 1915–16, 1949–50 a 1955–56. Počas týchto udalostí sa neraz stalo, že snehová pokrývka dosiahla 1,8 metra, teploty klesli na −18 °C, sneh sa udržal tri mesiace a rieky a jazerá zostali týždeň zamrznuté.^[22] Najnižšia nameraná teplota v meste Seattle bola −18 °C, a to dňa 31. januára 1950, avšak miesta s nižšou nadmorskou výškou mimo Seattlu mali nameranú teplotu −44 °C.^[23]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Washington (štát USA)

• Webstránka štátu Washington
• Oficiálna turistická webstránka štátu Washington

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Washington (state) na anglickej Wikipédii.