30. august

30. august je 242. deň roka v gregoriánskom kalendári (243. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 123 dní. Meniny má Ružena.

• 1918 – eserka Fanny Kaplanová sa v Moskve pokúsila o atentát na Vladimira Iľjiča Lenina^[1]

• 1932 – nemecký Ríšsky snem zvolil za svojho predsedu popredného funkcionára NSDAP Hermanna Göringa, oddaného spolupracovníka Adolfa Hitlera^[2]
• 1933 – v Mariánskych Lázňach nacistickí agenti zavraždili nemeckého židovského filozofa Theodora Lessinga (* 1872), ktorý pred nacizmom emigroval do Československa, pričom vtedajší predseda Ríšskeho snemu Hermann Göring za to páchateľov odmenil 80-tisícmi ríšskych mariek^[3]
• 1936 – britský osobný parník Queen Mary preplával Atlantický oceán v rekordnom čase a získal Modrú stuhu oceánu^[4]
• 1937
  • druhá čínsko-japonská vojna: čínska vláda v liste adresovanom sekretariátu Spoločnosti národov opísali japonskú vojenskú agresiu voči svojej krajine, označujúc tokijskú vládu za agresora, ktorý nemá záujem o riešenie sporov diplomatickou cestou^[5]
  • afroamerický boxer Joe Louis zvíťazil v majstrovstvách sveta v boxe v New Yorku^[5]
  • v rumunských kúpeľoch Sinai sa začali dvojdňové rokovania zástupcov štátov tzv. Malej dohody o uzavretí zmluvy o neútočení medzi Malou dohodou a Maďarskom^[5]
• 1938 – druhá čínsko-japonská vojna: japonské ministerstvo vojny vyhlásilo, že bude pokračovať vo vojne proti Číne dovtedy, kým maršal Čankajšek nekapituluje^[6]
• 1939 – poľská vláda nariadila všeobecnú mobilizácia a uzavrela koridor medzi Východným Pruskom a Nemeckom^[7]
• 1940 – druhá viedenská arbitráž: vo viedenskom paláci Belvedér sa zástupcovia Nemecka a Talianska dohodli na tom, že Rumunsko Maďarsku odstúpi szekelský výbežok a severnú časť Sedmohradska výmenou za nemecko-taliansku garanciu územnej integrity Rumunska^[8]
• 1944 – Slovenské národné povstanie: Vavro Šrobár v Slobodnom slovenskom vysielači vydal vyhlásenia v mene Ústredného národného výboru a v Banskej Bystrici ustanovil Revolučný národný výbor – oblasť I, čo bolo v súlade s Benešovou koncepciou, ale v rozpore so zámermi ilegálnej Slovenskej národnej rady; týmto sa zároveň začalo vysielanie Slobodného slovenského vysielača^[9]
• 1945 – sovietska vojenská správa v Nemecku začala používať koncentračný tábor Buchenwald ako internačný tábor^[10]
• 1947 – v brazílskom Petrópolise uzavrelo 19 amerických štátov prvý regionálny obranný pakt založený na princípoch Charty OSN^[11]
• 1948 – v Maďarsku zatkli 84 vysokých štátnych úradníkov pod zámienkou prípravy sprisahania proti komunistickému režimu^[12]
• 1951 – vo Washingtone, D. C. bola uzavretá americko-filipínska dohoda o spoločnej obrane^[13]
• 1954 – Hospodárska rada OSN v New Yorku oznámila, že v 17 krajinách ženy ešte stále nemajú volebné právo^[14]
• 1958 – pri banskom nešťastí v Hornom Sliezsku zahynulo 72 baníkov^[15]
• 1964 – OSN zverejnila správu, podľa ktorej sa počet obyvateľov Zeme každoročne zvyšuje o 63 miliónov, z čoho vyplývalo, že v roku 2000 malo na Zemi žiť 6,2 miliardy ľudí^[16]
• 1977 – izraelský premiér Menachem Begin zavŕšil päťdňovú oficiálnu návštevu Rumunska, ktoré sa tak stalo jedinou krajinou Východného bloku, ktorú izraelský premiér navštívil^[17]
• 1981 – pri bombovom útoku v Teheráne zahynul iránsky prezident Muhammad Alí Radžájí a premiér Muhammad Džavad Bahonár^[18]
• 1982 – československí cyklisti Pavel Martínek a Ivan Kučírek sa v britskom Leicesteri stali majstrami sveta v dráhovej cyklistike^[19]
• 1984 – prvý štart raketoplánu Discovery (STS-41-D)
• 1986 – časť Rumunska postihlo zemetrasenie so silou 6,5 stupňa Richterovej stupnice^[20]
• 1987 – na majstrovstvách sveta v ľahkej atletike v Ríme utvoril kanadský atlét Ben Johnson nový svetový rekord v behu na 100 m (9,83 s)^[21]
• 1991
  • Azerbajdžan vyhlásil nezávislosť od Sovietskeho zväzu
  • na majstrovstvách sveta v atletike v Tokiu utvoril americký atlét Mike Powell nový svetový rekord v skoku do diaľky (8,95 m pri vetre 0,3 m/s)^[22]
• 1992 – Michael Schumacher vyhral svoju prvú veľkú cenu (Veľká cena Belgicka)
• 1993 – marocký kráľ Hasan II. v Casablance slávnostne otvoril druhú najväčšiu mešitu na svete^[23]
• 1995 – NATO začalo bombardovať Republiku Srbskú
• 1999 – vo Východnom Timore sa uskutočnilo referendum pod záštitou OSN, v ktorom sa 78,5 % zúčastnených voličov vyslovilo za nezávislosť od Indonézie; proindonézske milície vzápätí rozpútali násilnosti proti východotimorskému obyvateľstvu^[24]
• 2010 – v Bratislave-Devínskej Novej Vsi došlo k ozbrojenému incidentu, pri ktorom páchateľ zavraždil sedem osôb, zranil ďalších 15 osôb a nakoniec spáchal samovraždu
• 2021 – Spojené štáty stiahli svoje posledné jednotky z Kábulu, čím sa skončila 20 rokov trvajúca americká vojenská intervencia v Afganistane

• 1797 – Mary Shelleyová, anglická spisovateľka († 1851)
• 1811 – Théophile Gautier, francúzsky spisovateľ († 1872)
• 1850 – Virgil Klatt, rumunsko-slovenský fyzik († 1935)
• 1852 – Jacobus Henricus van ’t Hoff, holandský chemik († 1911)
• 1871 – Ernest Rutherford, novozélandský jadrový fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku († 1937)
• 1878 – Paul Hazard, francúzsky historik literatúry a filozof kultúry († 1944)
• 1884 – Theodor Svedberg, švédsky chemik († 1971)
• 1885 – Fridrich Weinwurm, slovenský architekt († 1942)
• 1902 – Józef Maria Bocheński, poľský filozof, profesor vo Freiburgu (Švajčiarsko) predstaviteľ tomizmu († 1995)
• 1903 – Jožo Nižnánsky, slovenský spisovateľ († 1976)
• 1912 – Edward Mills Purcell, americký fyzik († 1997)
• 1912 – Pavol Strauss, slovenský lekár, filozof, prozaik, esejista, prekladateľ († 1994)
• 1913 – Richard Stone, britský ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu († 1991)
• 1916 – Teodor Šlajchart, slovenský povstalecký dôstojník, účastník SNP, generálmajor vo výslužbe († 2011)
• 1920 – Zdeněk Řehoř, český herec († 1994)
• 1925 – Lubomír Emil Havlík, moravský historik, medievalista a vedecký pracovník († 2000)
• 1927 – Andrew Pataki, gréckokatolícky biskup eparchií Passaic a Parma (USA) († 2011)
• 1930 – Štefan Belohradský, slovenský sochár a architekt († 2012)
• 1934 – Zdena Frýbová, česká spisovateľka († 2010)
• 1935 – John Phillips, americký spevák (The Mamas & the Papas) († 2001)
• 1939 – John Peel, anglický DJ a rozhlasový moderátor († 2004)
• 1940 – Ľubica Adamčíková, slovenská chemička a vysokoškolská profesorka
• 1942 – Eugen Brikcius, český spisovateľ, básnik, filozof a výtvarník
• 1943 – Jean-Claude Killy, bývalý francúzsky zjazdár
• 1946 – Edit Bauer, slovenská politička, súčasná poslankyňa Európskeho parlamentu
• 1952 – Wojciech Fibak, poľský tenista
• 1954 – Alexandr Grigorievič Lukašenko, bieloruský politik a prezident
• 1963 – Paul Oakenfold, britský hudobný producent a trance DJ
• 1972 – Cameron Diaz, americká herečka
• 1972 – Pavel Nedvěd, český futbalista
• 1975 – Peter Bič, slovenský hudobník
• 1977 – Félix Sánchez, atlét Dominikánskej republiky
• 1981 – Tomasz Majewski, poľský atlét
• 1982 – Alina Alexandra Dumitrová, rumunská džudistka, olympijská víťazka
• 1982 – Andy Roddick, americký tenista
• 1983 – Jakub Prachař, český herec

• 1181 – Alexander III., pápež (* asi 1105)
• 1483 – Ľudovít XI., francúzsky kráľ (* 1423)
• 1621 – Izák Abrahamides, slovenský spisovateľ (* 1557)
• 1723 – Anton van Leeuwenhoek, holandský obchodník a vedec (* 1632)
• 1844 – Francis Baily, anglický astronóm (* 1744)
• 1935 – Henri Barbusse, francúzsky prozaik (* 1875)
• 1938 – Max Factor, americký vizážista a výrobca kozmetiky (* 1877)
• 1940 – Joseph John Thomson, anglický fyzik (* 1856)
• 1992 – Ctibor Kovač, slovenský režisér, scenárista a dramaturg (* 1919)
• 1993 – Ľubomír Hrivnák, slovenský fyzik (* 1930)
• 1995 – Sterling Morrison, americký hudobník (* 1942)
• 1996 – Ladislav Dutka, slovenský pedagóg a fyzik (* 1912)
• 1997 – Ladislav Dorušák, katolícky kňaz (* 1923)
• 2003 – Charles Bronson, americký filmový herec (* 1921)
• 2004 – Fred Lawrence Whipple, americký astronóm (* 1906)
• 2006 – Glenn Ford, kanadsko-americký herec (* 1916)
• 2006 – Nadžíb Mahfúd, egyptský spisovateľ (* 1911)
• 2007 – José Luis de Villalonga, španielsky herec (* 1920)
• 2010 – Alain Corneau, francúzsky filmový režisér a scenárista (* 1943)
• 2013 – Seamus Heaney, írsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (* 1939)
• 2015 – Wes Craven, americký filmový režisér a scenárista (* 1939)
• 2015 – Ján Lazorík, slovenský etnograf a folklorista (* 1920)
• 2015 – Oliver Sacks, britský neurológ a spisovateľ (* 1933)
• 2016 – Věra Čáslavská, česká športová gymnastka (* 1942)
• 2017 – Marjorie Boultonová, anglická profesorka, poetka, spisovateľka a esperantistka (* 1924)
• 2022 – Michail Sergejevič Gorbačov, sovietsky reformný komunistický politik, posledný generálny tajomník ÚV KSSZ (* 1931)
• 2022 – Don Leslie Lind, americký astronaut (* 1930)