Andrej Danko

O slovenskom hrnčiarovi a ľudovom umelcovi pozri Andrej Danko (hrnčiar).

Andrej Danko
slovenský právnik a politik
9. predseda Národnej rady SR
V úrade 23. marec 2016 – 20. marec 2020
Prezidenti	Andrej Kiska Zuzana Čaputová
Premiéri	Robert Fico Peter Pellegrini
Peter Pellegrini Boris Kollár
Podpredseda Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 25. októbra 2023
Biografické údaje
Narodenie	12.8.197412. august 1974 (50 rokov) Revúca, ČSSR (dnes Slovensko)
Politická strana	SNS
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia	právnik, politik
Národnosť	slovenská
Rodina
Manželka	Ing. Silvia rod. Žiaková (⚭ 2000 – ⚮ 2015)
Deti	Andrej Danko ml. Adam Danko
Odkazy
	Andrej Danko (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

JUDr.^{[pozn 1]} Andrej Danko (* 12. august 1974, Revúca) je slovenský nacionalistický politik, právnik a podpredseda Národnej rady. Vo volebnom období 2016 – 2020 bol zvolený za predsedu Národnej rady.

V Slovenskej národnej strane pôsobí na poste predsedu. Po volebnom neúspechu vo februárových voľbách 2020, keď SNS ostala pred bránami parlamentu, tvrdil, že sa vzdá postu predsedu strany. V septembri 2020 však opätovne kandidoval a zvíťazil nad Antonom Hrnkom.^[4]

Študoval na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej.^[5] Neskôr absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1998.^[6] Následne absolvoval v rokoch 1997 až 1998 vojenskú službu na Sliači, v Novom Meste a 10 mesiacov v Bratislave. Skončil ju s hodnosťou desiatnik.^[7] Po skončení vojenskej služby sa venoval podnikateľským aktivitám.^[6] Od roku 1996 pôsobil v predstavenstve akciového podniku Lesostav v Revúcej, ktorý v privatizácii ovládol jeho otec. Firma bola sprivatizovaná za nižšiu než trhovú cenu ale ani táto kúpna cena do jej likvidácie nebola zaplatená štátu celá.^[8][9]

Od roku 1997 bol politicky aktívny. V roku 2003 absolvoval advokátske skúšky a získal titul JUDr.^{[chýba zdroj]} Prevádzkoval advokátsku kanceláriu, zameriaval sa na občianske a obchodné právo. V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako asistent viacerých poslancov za Slovenskú národnú stranu (SNS) v Národnej rade SR.

V roku 2000 sa oženil s manželkou Silviou, s ktorou má dvoch synov, Andreja a Adama. Žili v rodinnom dome v Miloslavove, v roku 2015 sa rozviedli.

Na jeseň 2010 bol v Ružomberku zvolený za podpredsedu SNS. Stalo sa tak na návrh jej vtedajšieho predsedu Jána Slotu, ktorý vtedy o pomerne neznámom tridsiatnikovi povedal: „Vybral som ho ako perspektívneho, mladého, odborne zdatného a národu verného človeka, ktorý má moju dôveru a možno aj perspektívu byť v budúcnosti vo voľbách zvolený za nového predsedu.“^[5]

Vo voľbách v roku 2012 sa SNS nedostala do parlamentu. 6. októbra 2012 bol na sneme strany v Žiline zvolený za predsedu SNS, čím nahradil Jána Slotu. Za Danka hlasovalo 153 zo 156 prítomných delegátov.^[6]

Na 21. sneme SNS 28. novembra 2015 vyhlásil, že ak sa jeho strana nedostane do parlamentu vráti sa k vykonávaniu právnickej profesie. O svojej vízii Slovenska povedal: „Chcel by som štát, aby mladí nemuseli utekať do zahraničia, aby naši ľudia neboli cez dni oddychu a pokoja smutní. Na to je treba politickú silu. Málokto čakal, že SNS raz môže byť hrdá, odborná a slušná.“^[10]

V parlamentných voľbách v roku 2016 sa SNS dostala do parlamentu. SNS nakoniec vstúpila do koalície so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a SIEŤ.

O funkcii predsedu NR SR sa hovorilo v súvislosti s Dankom 14. marca 2016.^[11] 23. marca 2016 bol na ustanovujúcej schôdzi NR SR poslancami NR SR zvolený za 9. predsedu NR SR^[12] V auguste 2016 tiež povedal, že sa v budúcnosti nebráni ani premiérskemu postu.^[13]

Danko inicioval pôsobenie Čestnej stráže OS SR v parlamente. Od 6. septembra 2016 Čestná stráž stráži tri zo štyroch štátnych symbolov, ktoré sa nachádzajú vo vestibule budove Národnej rady: štátny znak SR, štátna vlajka a štátna pečať. Stráž bude vykonávaná každý pracovný deň počas zasadania parlamentu šiestimi vojakmi a jedným veliacim poddôstojníkom. Stráži sa v dvojiciach po jednej hodine, každých 20 minút si vymenia miesto.^[14]

V parlamentných voľbách v roku 2020 Slovenská národná strana utrpela volebný neúspech.^[15] V týchto voľbách sa nedostala do Národnej rady a sotva prekročila hranicu 3%. Po volebnom neúspechu Andrej Danko tvrdil, že odíde z postu predsedu strany, no v septembri toho roku bol na túto pozíciu opätovne zvolený.

Pred voľbami do Národnej rady SR v roku 2023 sa SNS rozhodla otvoriť kandidátku aj politikom z iných národných a konzervatívnych strán. Na kandidátku SNS sa tak dostali aj politici Národnej koalície, ŽIVOT-NS či SLOVENSKÝ PATRIOT^[16]. Vo voľbách SNS získala 5,62% a dostala sa tak do NR SR.^[17] Následne strana vstúpila do vlády so SMER-SD a HLAS-SD a Andrej Danko sa stal podpredsedom Národnej rady SR.

Kandidatúru do prezidentských volieb v roku 2024 oznámil 14. januára 2024.^[18] Svojich 20 000 občianskych podpisov odovzdal 25. januára 2024.^[19]

18. marca sa Danko vzdal kandidatúry v prospech Štefana Harabina, pre vývoj preferencií a snahu netrieštiť národno-konzervatívne sily.^[20] V prvom kole volieb Danko získal 1 905 (0,08 %) platných hlasov a skončil na predposlednom, 10. mieste.^[21]

Otec Andreja Danka, Ondrej Danko prostredníctvom svojej firmy CODAS COMPANY v roku 1996 ovládol podnik Lesostav Revúca so základným imaním 61 miliónov korún. Kúpna cena bola vo dvoch častiach stanovená na 43 miliónov, ale aj z tých Dankovci splatil len 10,2 milióna a podnik skončil do troch rokov v krachu. Jeho syn Andrej bol v sprivatizovanej firme členom predstavenstva do roku 2001, čo je najvyšší rozhodovací orgán spoločnosti. V roku 2010 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra.^[8][9]

V lete 2016 Danko priniesol návrh zmeny rokovacieho poriadku NR SR. Opoziční poslanci zmeny kritizovali, návrh bol však odhlasovaný. V novembri 2016 ho prezident Andrej Kiska odmietol podpísať. V decembri však poslanci prelomili Kiskovo veto keď za návrh hlasovalo 79 zákonodarcov: SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a nezaradení Alena Bašistová, Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek. Nové pravidlá obmedzujú čas, ktorý môžu poslanci využiť na vystúpenia v parlamente (predseda NR SR, predseda vlády a prezident nemajú obmedzenie), zakazuje používanie vizuálnych či vyhotovovanie záznamu na mobilné telefóny. Opoziční poslanci plánovali podať podnet na Ústavný súd.^[22]

Pri príležitosti Dňa ozbrojených síl bol v Brezovej pod Bradlom^[23] ministrom obrany Petrom Gajdošom (SNS) mimoriadne povýšený do hodnosti kapitán v zálohe.^[7] Jedným z dôvodov povýšenia bolo aj to, že sa Andrej Danko prihováral za navýšenie rozpočtu pre armádu.^[24] Pred povýšením mal Danko hodnosť desiatnik v zálohe, polepšil si tak o osem hodností.^[25]

Danko tvrdil, že povýšenie je bežné. „Je štandardné, ak má vysokoškolsky vzdelaný človek v zálohe hodnosť kapitána“, povedal.^[7] Tomuto názoru odporoval Jaroslav Naď, vtedajší šéf Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku: „Je to nesprávne. Nielen z morálneho hľadiska, ale považujem to za absolútne nesystémový krok, ktorý je neštandardný – najmä v členských krajinách NATO“, uviedol.^[7] Povyšovanie politikov považuje za „neprofesionálne“.^[7] Minister obrany Peter Gajdoš neskôr vysvetľoval, že si Danko povýšenie zaslúži, nepožiadal oň a dokonca ho ani nečakal. Uviedol tiež, že „O rozkazoch sa nediskutuje. Sila rozkazu je viac ako zákon.“^[26][27] Danko sa následne zviditeľnil tým, že na tlačovej konferencii bozkával armádne výložky, aby dokázal, ako si ich cení.^[28]

Po kauze zmizla aj facebooková stránka „Andrej Danko – predseda NR SR“ s približne 9 000 fanúšikmi ako aj profil SNS. Dôvod nie je známy, ale Danko bol na sociálnych sieťach ostro kritizovaný.^[29]

Minister obrany Jaroslav Naď rozkazom dňa 29. apríla 2020 povýšenie Danka do kapitánskej hodnosti zrušil.^[30]

Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko vypovedal 7. augusta 2017 koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016 medzi stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD. Podľa informácií agentúry SITA v koalícii nastal konflikt pre ministerstvo školstva. Kauzu odštartoval otvorený list rektorov univerzít, ktorí sa obrátili na ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) pre pochybné prideľovanie eurofondov na vedu a výskum.^[31] Z 300-miliónového balíka na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier nedostali peniaze slovenské vysoké školy a univerzity, ale neznáme firmy bez skúseností. Minister školstva Peter Plavčan nedokázal dôveryhodne vysvetliť rozhodnutie hodnotiacej komisie. Na stretnutí s novinármi odmietol odpovedať na všetky okrem dvoch vybraných otázok a odišiel.^[32]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza rigoróznej práce Andreja Danka

V septembri 2018 prepukla politická aféra, po tom, čo Denník N publikoval článok o nejasných okolnostiach získania titulu doktora práv (JUDr.) Andrejom Dankom. Zatiaľ čo v jeho oficiálnom životopise bolo uvedené len štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PrF UK), Danko rigorózne konanie na tejto univerzite neabsolvoval, čo potvrdil rektor UK Karol Mičieta.

Napokon vysvitlo, že Danko získal titul JUDr. na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (PrF UMB) po obhajobe rigoróznej práce na tému Verejná správa a jej charakteristické črty (2000) a zložení rigoróznej skúšky, pričom 21. septembra 2018 požiadal o znesprístupnenie svojej práce, čomu vyhovel dekan PrF UMB Michal Turošík hneď v deň doručenia žiadosti. Po sprístupnení práce Denník N zistil, že práca je plagiátom pozostávajúcim z textov piatich vysokoškolských učebníc, čo 11. januára 2019 potvrdila Účelová komisia Akademického senátu UMB.

Predseda Účelovej komisie profesor Vladimír Janiš vtedy oznámil, že vo viacerých prípadoch na Právnickej fakulte UMB identifikovali nedostatky, ktoré považujú za porušenie akademických pravidiel.^[33] Predseda Akademického senátu univerzity profesor Miroslav Krystoň povedal, že 63 zo 72 strán Dankovej rigorózky vykazovalo zhodu s cudzími textami.^[34][35] Danko napriek tomu obvinenia z plagiátorstva popiera, aj tvrdením, že komisia vo svojom stanovisku ani raz nepoužila výraz plagiát.^[34]

Rigoróznu prácu s identickým názvom (Verejná správa a jej charakteristické črty) a zhodným resp. veľmi podobným rozsahom odovzdali v rozpätí troch rokov postupne najmenej tri osoby:

• 1999: Emília Shakkour (rodená Ješíková) na Právnickej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, 72 strán^[36][37]
• 2000: Andrej Danko na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 72 strán^[38]
• 2001: Daniel Pisák na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 74 strán^[39]

Aféra vyvolala spoločenskú diskusiu o udeľovaní akademických titulov a dodržiavaní akademickej integrity vo vysokoškolskom prostredí na Slovensku.

Kauzu Dankovej rigoróznej práce od roku 2019 vyšetruje kriminálna polícia v Banskej Bystrici (zatiaľ nikoho neobvinila). Policajný vyšetrovateľ žiadal ministerstvo kultúry o posúdenie, akých prehreškov voči autorskému zákonu sa v rigoróznej práci Danko dopustil. Ministerstvo kultúry (ministerka Ľubica Laššáková), pod ktoré patrí problematika autorských práv, v decembri 2019 odpísalo policajnému vyšetrovateľovi, že nemôže prácu Danka zhodnotiť, pretože nemá učebnice, z ktorých pri jej tvorbe čerpal.^[40]

Prípadom sa vo februári 2020 zaoberal Odbor kriminálnej polície krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici, pričom vypovedať bol aj Danko. Oponentom práce bol podľa Denníka N Silvio Boleček, terajší sudca Okresného súdu v Brezne. Skúšobnú komisiu pre rigoróznu skúšku tvorili predseda Ján Reken a členovia Pavol Zloch a Zoltán Valentovič.^[41][42]

Na jeseň 2018 oznámil Danko zámer prijať zákon o digitálnych médiách. „Hlásim sa k tomu, že si médiá v digitálnom priestore nemôžu písať, čo chcú.“^[43][44] TA3 aktuálne informovala, že Ministerstvo kultúry pripraví zákon do jedného roku (v roku 2019).^[45]

Andrej Danko 21. februára 2020 verejne oznámil, že bude presadzovať rušenie diaľničných známok, ak to budú chcieť ľudia, a preto na Facebooku SNS bola spustená anketa, v ktorej sa dalo hlasovať do utorka 25. februára do 10.00 h, za zrušenie diaľničných známok alebo ich zachovanie.^[46] Po tom, čo už priebežné výsledky nezodpovedali jeho predstavám v nedeľu 23. februára v televíznej relácii RTVS na túto skutočnosť reagoval nasledovne „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook“.^[46]

Po tom, čo v januári 2020 zverejnili viaceré médiá nahrávky a prepisy jeho telefonických hovorov s Alenou Zsuzsovou, priznal ich pravosť. Zsuzsová je obžalovaná v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nahrávky, na ktorých si Danko zrejme v roku 2016 dohadoval stretnutie so Zsuzsovou, sa našli v telefóne Mariana Kočnera, ktorý je tiež obžalovaný. Danko uviedol, že nevedel, s kým vlastne komunikuje a doplnil, že s ňou neriešil pracovné ani politické záležitosti. Zopakoval, že sa s ňou nikdy fyzicky nestretol.^[47] (Zvukové záznamy získali novinári z materiálov, ktoré má k dispozícii medzinárodná novinárska organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project – OCCRP).

Podľa Martina Slosiarika stiahol Danko práve svojou komunikáciou so Zsuzsovou (a aférou kapitán) mesiac pred voľbami 2020 SNS pod päťpercentnú hranicu preferencií. Sám Danko to označil za frivolné a ospravedlňoval sa tým, že bol v rozvodovom konaní. „Problém SNS je morálny kredit a imidž Andreja Danka,“ hovorí Slosiarik.^[48]

Dva týždne pred voľbami 2020 ho bývalý predseda SNS Ján Slota kritizoval a neodporúčal voliť.^[49]

Po voľbách vyčíta Dankovi volebný prepadák Anton Hrnko. Kritizuje jeho dlhodobý nezáujem o členskú základňu, opustenie maďarských tém aj to, že nezložil funkciu sám po tom, čo sa strana vo voľbách len tesne prehupla cez tri percentá hlasov. V septembri stranu čaká snem, na ktorom sa bude voliť aj predseda.^[50] Andrej Danko na sociálnej sieti oznámil záujem kandidovať a zároveň zber podpisov pre vypísanie referenda za predčasné parlamentné voľby. Informuje o tom aj bývalý predseda KDH Alojz Hlina, ktorý sa chce pýtať na pochybne získané vysokoškolské tituly v politike.^[51] Opätovné Dankovo zvolenie za predsedu (víťazstvo nad Hrnkom, keď získal 88 zo 126 hlasov) na sneme 11. septembri 2020 v Liptovskom Mikuláši nazval Rafael Rafaj: "Delegáti spáchali kolektívnu samovraždu".^[4]

Podpredseda parlamentu Andrej Danko prišiel v stredu 17. januára 2024 o vodičský preukaz. Stalo sa tak po šiestich dňoch od dopravnej nehody, pri ktorej poškodil semafor v bratislavskej Dúbravke na križovatke ulíc Saratovská a Repašská.^[52] Pre JOJ 24 sa vyjadril, že z miesta nehody, ktorá sa stala o 23:21, ušiel. Svoje konanie odôvodnil so slovami "…lebo so stĺpom asi neviem spísať udalosť".^[53]

1. ↑ Hovorkyňa Slovenskej advokátskej komory (SAK) Alexandra Donevová vo vyjadrení pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky uviedla, že A. Danko má titul doktora práv v evidencii SAK^[1] zapísaný na základe predloženej overenej kópie diplomu z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici z roku 2000.^[2] Právoplatnosť tohto titulu ako prvý spochybnil Denník N, ktorý poukázal na to, že Dankova rigorózna práca je plagiátom a informácie o rigoróznej skúške (napr. personálne zloženie komisie) univerzita i sám Danko odmieta poskytnúť.^[3] Pozri bližšie: Kauza rigoróznej práce Andreja Danka

• PAVLOVIČ, Matej. Kapitán : zbierka výrokov. 1. vyd. Žilina : Artim Omnis, 2018. ISBN 978-80-8201-022-3.

• Kauza rigoróznej práce Andreja Danka

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Andrej Danko
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Danko

Politický portál

• Životopis Andreja Danka na webe SNS
• Andrej Danko – poslanecký profil na webe Národnej rady SR
• Články týkajúce sa Andreja Danka na portáli teraz.sk TASR