Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Snem Slovenskej krajiny bol zákonodarný orgán Slovenskej krajiny, ktorý vznikol na základe ústavného zákona č. 299/1938 Sb. o autonómii Slovenskej krajiny z 22. novembra 1938 a existoval do 14. marca 1939, kedy jeho poslanci odhlasovali vznik samostatného štátu a v rovnakom zložení pokračoval vo svojej činnosti aj po vzniku Slovenského štátu.

Snem Slovenskej krajiny reálne pôsobil a zasadal veľmi krátko, len od 18. januára 1939, kedy novozvolení poslanci zložili sľub, do 14. marca 1939, kedy poslanci odhlasovali vznik Slovenského štátu. Počas tohto obdobia sa uskutočnili len tri schôdze (18. januára, 21. februára a 14. marca 1939).^[1]

Vo voľbách, ktoré sa konali 18. decembra 1938, bolo zvolených 63 poslancov jednotnej kandidátky HSĽS-SSNJ (v zmysle zákona o autonómii strana mala dostať jeden mandát na 20 000 hlasov, jednotná kandidátka obdržala 1 263 tisíc hlasov, čo pri prepočte predstavovalo 63 mandátov). Zo 63 poslancov bolo 47 (74,6%) takých, ktorí pôvodne pochádzali z HSĽS, 4 (6,3%) poslanci pochádzali z bývalej agrárnej strany (Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu). Po jednom mandáte mali zástupcovia bývalej Slovenskej národnej strany, Československej strany ľudovej, Česko-slovenskej strany národno-socialistickej, Československej živnostensko-obchodníckej strany stredostavovskej a Česko-slovenskej národnej demokracie. 2 mandáty obsadili zástupcovia Karpatonemeckej strany, resp. Nemeckej strany, 1 mandát získal zástupca Maďarskej strany na Slovensku a 2 mandáty predstavitelia Karpatských Ukrajincov. 2 zvolení poslanci boli bez predchádzajúcej politickej príslušnosti.^[2] Z profesijného hľadiska bolo 13 poslancov, ktorí pôvodne pracovali v školstve, viacero úradníkov, resp. štátnych zamestnancov a právnikov, až 12 kňazov (z toho jeden gréckokatolícky) a niekoľko roľníkov, statkárov a robotníkov, ako aj jeden lekár a zverolekár.^[3] Najstarším poslancom bol Jozef Šrobár (brat Vavra Šrobára),^[4] ktorý v čase existencie autonómneho snemu (január - marec 1939) mal 65 rokov a najmladším bol Ján Mora, ktorý mal 30 rokov.^[5] 14. marca 1939 sa stal poslancom Vojtech Tvrdý, ktorý nastúpil na uprázdnený mandát po poslancovi Ferdinandovi Klindovi, ktorý ešte vo februári toho roku na svoj post rezignoval.^[6]

Ustanovujúca schôdza parlamentu sa konala 18. januára 1939 v slávnostne vyzdobenej aule Univerzity Komenského v Bratislave. Zúčastnilo sa jej viacero významných osobností politického, náboženského a kultúrneho života. Ústrednú vládu reprezentovali premiér Rudolf Beran a ministri Jan Syrový a Karol Sidor, podpredseda československého parlamentu Václav Košek, predseda senátu František Soukup, podpredseda senátu Mořic Hruban a zástupca Podkarpatskej Rusi Julij Braščajko.^[7] Rokovanie otvoril podpredseda HSĽS Jozef Buday, následne všetci poslanci zložili sľub (nemeckí, maďarskí a rusínski poslanci skladali sľub vo svojom materskom jazyku) do rúk predsedu autonómnej vlády Slovenskej krajiny Jozefa Tisa (ten neskôr zložil sľub do rúk predsedu snemu). Za predsedu parlamentu bol zvolený Martin Sokol a za podpredsedov Karol Mederly a Július Stano (všetci z HSĽS). Na tejto schôdzi sa ešte zriadili snemové výbory: iniciatívny, ústavnoprávny, rozpočtový a imunitný.