Bratislava – mestská časť Jarovce

	Bratislava – mestská časť Jarovce
	Hrvatski Jandrof
	mestská časť Bratislavy
	Miestny úrad Jarovce, Palmová 1
Vlajka	Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava V
Región	Bratislava a okolie
Nadmorská výška	134−136 m n. m.
Súradnice	48°03′54″S 17°06′47″V / 48,06502°S 17,1131°V
Rozloha	21,34 km² (2 134 ha)
Obyvateľstvo	3 016 (31. 12. 2023)
Hustota	141,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1208
Starosta	Jozef Uhler (nezávislý)
PSČ	851 10
ŠÚJ	529443
EČV (do r. 2022)	BA, BL
Tel. predvoľba	+421-2
Adresa miestneho; úradu	Palmová 1
Telefón	02/62860178
	Poloha mestskej časti na Slovensku
	Interaktívna mapa mestskej časti
	Wikimedia Commons: Jarovce
	Webová stránka: jarovce.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál; Bratislavský portál

Súradnice: 48°03′54″S 17°06′47″V / 48,06502°S 17,1131°V

Bratislava – mestská časť Jarovce^[4] (iné názvy: Bratislava-Jarovce, Mestská časť Jarovce, Jarovce; chorv. Hrvatski Jandrof, maď. Horvátjarfalu, nem. Kroatisch Jahrndorf) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V.

Nachádzajú sa medzi Rusovcami a Petržalkou v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom - neďaleko od obce je situovaný hraničný priechod Jarovce - Kittsee.

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v donačnej listine kráľa Ondreja II. z roku 1208, ktorou potvrdzuje založenie benediktínskeho opátstva v Lebényi (Uhorsko, dnešné Maďarsko). Táto sa ale nezachovala a odkazujú na ňu už iba nasledujúce listiny, z ktorých najstaršou je donačná listina kráľa Ľudovíta I. Veľkého z roku 1359, vydaná v Pécsi (Päťkostolí). Potvrdzuje ňou výsady pôvodnej listiny kráľa Ondreja II. a vkladá sem aj donácie zeme a osád, ktoré pôvodná listina neobsahovala.

Obec je súčasťou Slovenska od roku 1947, keď bola na základe dohody s Maďarskom pripojená k Česko-Slovensku (spolu s Rusovcami a Čunovom). Dôvodom bola výstavba bratislavského Dunajského prístavu. V tom čase v obci jasne prevažovalo chorvátske obyvateľstvo. Aj veľká časť súčasnej populácie sa hlási k tejto národnosti a zachováva reč svojich predkov a folklórne obyčaje. V rokoch 1947-1950 obec administratívne patrila pod susedné Rusovce.

Mestskou časťou Bratislavy je od 1. januára 1972.

Kostol sv. Mikuláša v Jarovciach

Pôvodom najstarší kostol v petržalskej oblasti stojí v kostolnej záhrade v blízkosti domu smútku v Jarovciach. Tento neskorobarokový farský kostol pochádza z rokov 1763 - 1765. K výstavbe kostola sa viaže nápisová tabuľa na fasáde vpravo od vchodu s textom "SUB // SEBASTIANO // PAUHOFF // PAROCHO // ANNO // 1765" (t.j. za farára Sebastiána Pauhoffa v roku 1765). Kostol bol pôvodne postavený bez veže, ktorú postavili až v roku 1884. K veži (ale aj k výstavbe kostola) sa zas viaže nápisová tabuľa nad portálom s textom "I // Ecclesia haec a Principe Patrono // Esterhazi aedificata. Anno 1765. // II // Turris est triumphus crucis Christi. // Turris haec monumentalis nutu ac. // expensis S. Sedis Consistoriali Asses // soris ac Parochi Zanchichi Andreae. // nec non localis Communitatis aedi. // ficata, ac novis Campanis provisa. // Anno 1884." (t.j. Tento kostol bol postavený v roku 1765 za patróna kniežaťa Esterházyho.^[5] Veža je triumfom Kristovho kríža. Táto veža bola vystavaná a novým zvonom vybavená v roku 1884 z vôle a na náklady Andreja Zančiča, konzistoriálneho prísediaceho sv. Stolice a farára, ako aj z vôle a na náklady miestneho spoločenstva). Pred koncom druhej svetovej vojny 3. apríla 1945 ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Riadna rekonštrukcia kostola sa začala až v roku 1970. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže, ktorá trvala dva roky. Do nej potom umiestnili dva zvony (tzv. veľký Sv. rodiny a umieračik sv. Ondrej) ktoré sa tu nachádzajú dodnes. V roku 2019 boli v septembri posvetene a v decembri na vezu umiestnene dalsie dva zvony velky sv. Mikulas a stredny Panna Maria. Mariazellska. V rokoch 1972 - 1974 postavili v kostolnej záhrade dom smútku a drôtené oplotenie nahradil železný plot. Na pamiatku občanom Jaroviec, ktorí padli počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, bol pri Kostole sv. Mikuláša v roku 1992 vybudovaný pomník. Koncom 90. rokov boli na kostole urobené posledné úpravy.

Pohľad na kostol z Mandľovej ul.
Socha sv. Mikuláša
Pamätník obetiam z oboch vojen
Kostol v Jarovciach

Obyvateľstvo

údaje: ^[6]
Národnosť	2021	%	2011	%	2001	%	1991	%	1910	%	1880	%
Slováci	2288	84,6%	1044	73%	765	64%	589	52%	3	>0%	6	>0,5%
Maďari	129	4,8%	122	8%	160	13%	195	17%	15	2%	3	>0%
Rusíni	4	>0,2%	1	>0%	1	>0%	2	>0%	-	-	-	-
Rómovia	2	>0%	3	>0%	-	-	-	-	-	-	-	-
Ukrajinci	3	>0%	1	>0%	1	>0%	1	>0%	-	-	-	-
Česi	16	0,6%	9	>0,5%	9	>0,5%	10	>0,5%	-	-	-	-
Nemci	9	0,3%	8	>0,5%	6	>0,5%	2	>0%	108	17%	69	11%
ostatní/ (z toho Chorváti)	184 (163)	6,8%	230 / (220)	16%	257 (244)	21%	325	29%	521 (520)	81%	575 (550)	88%
nezistení	71	2,6%	20	1%	-	-	-	-	-	-	-	-
CELKOM	2706	-	1438	-	1199	-	1124		647	-	653	-

Národnostné zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1 438

slovenská			72,60 %
maďarská			8,48 %
rómska			0,21 %
rusínska			0,07 %
ukrajinská			0,07 %
česká			0,63 %
nemecká			0,56 %
chorvátska			15,30 %
srbská			0,07 %
ruská			0,07 %
moravská			0,07 %
bulharská			0,07 %
iná			0,42 %
nezistená			1,39 %

Jazykové zloženie

Materinský jazyk

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1 438

slovenský			70,65 %
maďarský			8,00 %
rómsky			0,14 %
rusínsky			0,07 %
ukrajinský			0,07 %
český			0,70 %
nemecký			1,25 %
chorvátsky			16,06 %
iný			0,56 %
nezistený			2,50 %

spolu: 1 438 obyv.
slovenský - 1 016 (70.65%)
chorvátsky - 231 (16.06%)
maďarský - 115 (8.00%)
nezistený - 36 (2.50%)
nemecký - 18 (1.25%)
český - 10 (0.70%)
ruský - 3 (0.21%)
rómsky - 2 (0.14%)
ostatný - 2 (0.14%)
ukrajinský - 1 (0.07%)
srbský - 1 (0.07%)
anglický - 1 (0.07%)
rusínsky - 1 (0.07%)
vietnamský - 1 (0.07%)

Úradný jazyk

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval na Slovensku alebo v zahraničí.

Úradný jazyk - Jarovce (2011)^[7]

Slovenčina			84,28 %
ostatné,nezistené			7,59 %
Chorvátčina			5,42 %
Maďarčina			2,71 %

spolu: 1 438 obyv.
slovenský - 1 212 (84.28%)
chorvátsky - 78 (5.42%)
nezistený - 71 (4.94%)
maďarský - 39 (2.71%)
ostatný - 12 (0.83)
nemecký - 12 (0.83%)
český - 4 (0.28%)
francúzsky - 3 (0.21%)
anglický - 3 (0.21%)
rómsky - 2 (0.14%)
posunková reč - 1 (0.07%)
ruský - 1 (0.07%)

Jazyk v domácnosti

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

Jazyk v domácnosti - Jarovce (2011)^[7]

Slovenčina			69,61 %
ostatné,nezistené			13,63 %
Chorvátčina			12,45 %
Maďarčina			4,31 %

spolu: 1 438 obyv.
slovenský - 1 001 (69.61%)
chorvátsky - 179 (12.45%)
nezistený - 163 (11.34%)
maďarský - 62 (4.31%)
ostatný - 12 (0.83%)
nemecký - 11 (0.76%)
český - 3 (0.21%)
anglický - 3 (0.21%)
ruský - 1 (0.07%)
vietnamský - 1 (0.07%)
španielsky - 1 (0.07%)
posunková reč - 1 (0.07%)

Náboženské zloženie