Bratislava

Bratislava
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Hlavné námestie, v pozadí Katedrála svätého Martina a Bratislavský hrad
Vlajka Erb
Prezývka: Prešporok
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský
Okresy	Bratislava I, II, III, IV, V
Historický región	Bratislavská župa
Rieky	Dunaj, Morava, Malý Dunaj
Nadmorská výška	152 m n. m. [1]
Súradnice	48°08′38″S 17°06′35″V / 48,14389°S 17,10972°V / 48.14389; 17.10972
Najvyšší bod	Devínska Kobyla
- výška	514 m n. m.
Najnižší bod
- výška	126 m n. m.
Rozloha	367,66 km² (36 766 ha)
- aglomerácia	853,15 km² (85 315 ha)
- kraj	2 053 km² (205 300 ha)
Obyvateľstvo	478 040 (31. 12. 2023) [2]
- aglomerácia	571 110 (31.12.2019) [3]
- kraj	732 757 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	1 300,22 obyv./km²
- aglomerácia	669 obyv./km²
- kraj	357 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	907
Primátor	Matúš Vallo[4] (Team Bratislava, PS, SaS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	8XX XX
Tel. predvoľba	+421-2
ŠÚJ	582000
EČV	BA, BL, BT
Adresa	Služby občanom/Front Office Primaciálne nám. 1 (P.O.Box 192) 814 99  Bratislava
Telefón	59 35 61 11 (ústredňa), 59 35 66 89 (odkazovač), 59 35 63 99 (služby občanom)
Fax	54 41 43 92
E-mail	info@bratislava.sk
Poloha mesta v rámci Slovenska
Mapa Bratislavy
Wikimedia Commons: Bratislava
Štatistika: [1]
Webová stránka: Bratislava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Demonym: Bratislavčan, Bratislavčanka[5]

Bratislava ( slovenská výslovnosť, nem. Pressburg, maď. Pozsony, gr. Istropolis – Mesto na Dunaji; do roku 1919 Prešporok/Prešporek; iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska. Podľa posledného sčítania obyvateľov v Bratislave k 31. decembru 2023 žilo 478 040 obyvateľov.^[6]

Nachádza sa na úpätí pohoria Malé Karpaty, medzi Záhorskou a Podunajskou nížinou. Mestom preteká rieka Dunaj, mimo centra aj rieka Morava. Bratislava leží na hranici s Rakúskom a Maďarskom, čím sa stáva jediným hlavným mestom na svete ležiacim na hranici troch suverénnych štátov.

Je sídlom prezidenta, parlamentu aj vlády; samosprávneho kraja, vznikajúceho Európskeho orgánu práce, niekoľkých miestnych centrál medzinárodných organizácií, ako aj viacerých divadiel, múzeí, galérií, univerzít a ďalších inštitúcií.

Dominantou mesta je Bratislavský hrad s charakteristickými štyrmi vežičkami a Dóm svätého Martina. Spomedzi moderných stavieb je najvýraznejší Most SNP na Dunaji. V historickom centre je vyhlásená pamiatková rezervácia. V mestskej časti Devín leží zrúcanina rovnomenného hradu.

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°10'75'' východnej dĺžky, 48°14'90'' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska. Leží v bezprostrednej blízkosti Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr (Ráb) a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee (Kopčany) a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestské časti Bratislavy

Okres	Mestská časť	Miestna časť	Obyvateľstvo (31. 12. 2023)[7]	Rozloha (km2)	Pričlenené	Poloha
Bratislava I	Staré Mesto	Historické jadro, Patrónka	47 375	9,57	-
Bratislava II	Ružinov	Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka	82 483	39,7	1946
	Vrakuňa	Dolné hony	20 221	10,29	1972
	Podunajské Biskupice	Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami	23 276	42,49	1972
Bratislava III	Nové Mesto	Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky, Vinohrady	45 342	37,48	-
	Rača	Krasňany, Rača, Východné, Žabí majer	26 214	23,65	1946
	Vajnory	-	6 038	13,53	1946
Bratislava IV	Karlova Ves	Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Rovnice	34 942	10,95	1943
	Dúbravka	Podvornice, Záluhy, Krčace	35 572	8,64	1946
	Lamač	Podháj, Rázsochy	7 827	6,54	1946
	Devín	-	2 071	13,98	1946
	Devínska Nová Ves	Devínske Jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko Stred, Vápenka	17 067	24,21	1972
	Záhorská Bystrica	Plánky, Podkerepušky, Strmé vŕšky	7 564	32,3	1972
Bratislava V	Petržalka	Dvory, Háje, Lúky, Petržalka-Juh, Petržalka-Sever, Petržalka-Západ, Petržalka-Východ, Pečniansky les, Zrkadlový háj	112 794	28,68	1946
	Jarovce	-	3 016	21,34	1972
	Rusovce	-	4 468	25,55	1972
	Čunovo	-	1 770	18,62	1972

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice; s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných tokov v Bratislave

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok a pri Riviére Suchá Vydrica. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných plôch v Bratislave a okolí

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Bratislava sa dlho nachádzala v miernom podnebnom pásme, ale v posledných rokoch sa kvôli klimatickej zmene posunula tesne za hranicu vlhkého subtropického pásma (podľa Köppenovej klasifikácie - Cfa), s teplotami okolo 22,4 °C v najteplejšom mesiaci, približne 1 °C v najchladnejšom a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 11,9 °C. Slnko svieti priemerne 2038,1 hodín ročne a padne okolo 602,7 mm zrážok.

Podnebie v Bratislave tiež ovplyvňuje mestský ostrov tepla, ktorý spôsobuje vyššie teploty v husto zastavaných oblastiach. Nenachádza sa v nich ale žiadna meteorologická stanica, čo znamená, že tento efekt nebýva na výpovediach z nich zaznamenaný, a preto sa môžu teploty v Bratislave niekedy zdať priemerne nižšie ako napríklad vo Viedni alebo Budapešti.

Počasie pre Bratislavu (1991-2020), extrémy (1981-present)
Month	Jan	Feb	Mar	Apr	May	Jun	Jul	Aug	Sep	Oct	Nov	Dec	Year
Najvyššia °C (°F)	19.8 (67.6)	19.1 (66.4)	25.0 (77.0)	30.3 (86.5)	33.4 (92.1)	36.3 (97.3)	38.2 (100.8)	39.3 (102.7)	34.0 (93.2)	30.0 (86.0)	21.3 (70.3)	17.9 (64.2)	39.3 (102.7)
Najvyššia priemerná °C (°F)	3.3 (37.9)	6.2 (43.2)	11.9 (53.4)	17.7 (63.9)	21.8 (71.2)	25.7 (78.3)	27.8 (82.0)	27.6 (81.7)	22.1 (71.8)	16.1 (61.0)	9.1 (48.4)	3.8 (38.8)	16.1 (61.0)
Priemerná denná °C (°F)	1.0 (33.8)	2.7 (36.9)	7.6 (45.7)	12.4 (54.3)	16.4 (61.5)	20.5 (68.9)	22.4 (72.3)	22.4 (72.3)	17.0 (62.6)	12.1 (53.8)	6.5 (43.7)	1.5 (34.7)	11.9 (53.4)
Najnižšia priemerná °C (°F)	−1.3 (29.7)	−0.9 (30.4)	3.3 (37.9)	7.0 (44.6)	11.0 (51.8)	15.3 (59.5)	17.0 (62.6)	17.1 (62.8)	11.9 (53.4)	8.0 (46.4)	3.9 (39.0)	−0.9 (30.4)	7.6 (45.7)
Najnižšia °C (°F)	−24.6 (−12.3)	−20 (−4)	−15.1 (4.8)	−4.4 (24.1)	−2 (28)	3.0 (37.4)	7.0 (44.6)	5.0 (41.0)	−2.0 (28.4)	−8 (18)	−12 (10)	−20 (−4)	−24.6 (−12.3)
Zrážky mm (Palce)	39.1 (1.54)	32.8 (1.29)	38.3 (1.51)	35.5 (1.40)	56.8 (2.24)	62.8 (2.47)	62.1 (2.44)	61.4 (2.42)	69.9 (2.75)	45.3 (1.78)	52.1 (2.05)	46.6 (1.83)	602.7 (23.73)
Source: weatheronline.co.uk[8], SHMU[9] a infoclimat.fr[10]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam historických názvov Bratislavy

Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.

Latinský názov znie Posonium alebo staršie aj (z gréčtiny) Istropolis.

Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji, Mesto fontán a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru).

Skrátené sa často nazýva aj Blava, proti čomu niekedy bojujú Bratislavčania argumentujúc tým, že Blava je malá rieka v Trnavskom okrese. Avšak krátenie mien miest s dlhým názvom je bežné a slúži len na urýchlenie komunikácie.^[11]

Prvý erb v podobe strieborných veží a padacej mreže v mestských hradbách udelil mestu Prešporku cisár Žigmund Luxemburský listinou z 8. júla 1436, ktorou potvrdil právo užívať už predtým zaužívanú symboliku. Mesto používa tento erb v prakticky nezmenenej podobe do súčasnosti.

Zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave^[12] udelil v roku 1990 mestu ako symboly erb, zástavu a pečať. Podľa zákona erb Bratislavy tvorí „v červenom neskorogotickom štíte strieborné trojvežové opevnenie s bránou, na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi a v bráne zlaté, do polovice vytiahnuté mreže“.

V Heraldickom registri Slovenskej republiky je zaregistrovaný erb obce Bratislava s rozdielnym blazonovaním: „V červenom štíte strieborné trojvežové opevnenie s oknami a bránou, na červených strechách veží vždy po dve zlaté gule, v bráne zlatá, do polovice vytiahnutá mreža“.^[13] Zaregistrovaný blazón na rozdiel od znenia v zákone neopisuje tvar štítu (ktorý nie je vyobrazený ani na pôvodnej donačnej listine), trojvežovému opevneniu pridáva do opisu okná, zlatým guliam neopisuje zlaté hroty a množné číslo mreže mení na jednotné číslo mreža. Na vyobrazení erbu v registri zlaté hroty na guliach skutočne chýbajú, a na prostrednej veži zobrazuje pod strechou štyri okná, na rozdiel od troch okien vyobrazených na donačnej listine, aj na oficiálnej modernej verzii.

Opevnenie v erbe Bratislavy sa zvykne nesprávne vysvetľovať ako vyobrazenie hradu, alebo ako vyobrazenie troch bratislavských brán: Michalskej brány, Vydrickej brány a brány svätého Vavrinca (Laurinskej). Ide však o všeobecný stredoveký symbol mesta.^[14]

Zástavu Bratislavy tvoria dva vodorovné pruhy horný biely a spodný červený rovnakej šírky. Jej rozmery sú 2:3 a je ukončená lastovičím chvostom (zástrihom) siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.^[12]

Donačná listina Žigmunda Luxemburského z roku 1436 udelila mestu právo používať „pečať v tvare kruhu“, a cisár ďalšou listinou z roku 1459 udelil mestu právo používať červený pečatný vosk.^[15]

Modernú pečať tvorí erb Bratislavy s kruhopisom „Pečať mesta Bratislavy“ v slovenskom a v latinskom jazyku^[12] „Sigillum civitatis Posoniensis“.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bratislavy

• staršia kamenná doba: Pästné kliny a iné kamenné nástroje človeka heidelberského (okolo 450 000 a okolo 300 000 pred Kr.) a neandertálca
• mladšia kamenná doba: Trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou)
• 400 – 50 pred Kr.: Kelti; od 125 pred Kr. sa tu nachádza významné keltské oppidum (opevnené mesto) s mincovňou
• 1. storočie – 5. storočie po Kr.: Hranica Rímskej ríše vedie stredom dnešného mesta. Početné rímske (napr. Gerulata) a germánske osady.
• 6. storočie – 8. storočie: Prví Slovania (od roku 500 dodnes) a Avari (od konca 6. stor. až do 8. stor.)
• 623 – 658: Súčasť Samovej ríše.
• od konca 8. storočia do roku 833: Súčasť Nitrianskeho kniežatstva.
  • 805/807 (približne): K tomuto roku Aventinus spomína moravské knieža menom Uratislaus (čiže Vratislav), ktoré dalo postaviť na mieste zničenej rímskej hraničnej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nieslo meno po svojom zakladateľovi, čiže Uratislaburgium.
• 833 – 907: Súčasť Veľkej Moravy.
• 907: Prvá písomná zmienka o Bratislave (Prešporok) v Salzburgských análoch najväčších v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
• 907 – 1918: Súčasť Uhorska:
  • 1291: Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
  • 1436: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb.
  • 1464: Matej Korvín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou.
  • 1468: Právo meča udelené Matejom Korvínom.
  • 1536 – 1784: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska.
  • 1542 – 1848: Miesto zasadaní uhorského snemu.
  • 1543 – 1820: Sídlo ostrihomského arcibiskupa.
  • 1563 – 1830: Korunovačné mesto uhorských kráľov.^[16]
  • od 18. storočia: Centrum Slovenského národného obrodenia.
  • cca 1711: Veľká morová epidémia, zahynulo 3 860 ľudí.
  • 1741: Mária Terézia (25. jún) tu bola korunovaná za uhorskú kráľovnú.
  • 1775: Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta.
  • 1783: Jozef II. nariadil presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty z hradu do Viedne.
  • 1805: (4.) Bratislavský mier podpísaný v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
  • 1809: Mesto obliehajú napoleonské vojská.
  • 1811: Bratislavský hrad vyhorel.
  • 1840: Premáva konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
  • 1843: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami.
  • 1891: Otvorenie prvého mosta cez Dunaj (predchodca Starého mosta).
  • 1895: V meste premáva prvá električka.
  • 1909: V meste premávajú prvé trolejbusy.
  • 1918 (10. október): založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
• 1918 – 1939: Súčasť Česko-Slovenska
  • 1918 (31. december): Obsadenie Bratislavy legionármi.^[17]
  • 1919 (február): Začal sa používať názov Bratislava.
• 1939 – 1945: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
• 1945 – 1992: Opäť súčasť Česko-Slovenska
  • 1946: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
  • 1971: Obce Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave.
  • 1969 – 1992: Hlavné mesto Slovenska v rámci Česko-Slovenska (1969 – 1990: Hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky, od roku 1990: Hlavné mesto Slovenskej republiky)
• od roku 1993: Hlavné mesto samostatného Slovenska

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59 %) Nemcov, 7 586 (17,9 %) Slovákov a 3 154 (7,4 %) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.

V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.

V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti.^[18]

Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov evakuovaná ríšskymi úradmi do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše. Časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946 boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

• 
  Prvé zachovalé vyobrazenie Bratislavského hradu, 1358
• 
  Bratislava (Prešporok) v 16. storočí
• 
  Korunovácia Márie Terézie, 1741
• 
  Mária Terézia v Bratislave, 1747
• 
  Požiar Bratislavského hradu, 1811
• 
  Bratislava (Prešporok) v 19. storočí
• 
  Bratislava počas Prvej svetovej vojny, 1915
• 
  Adolf Hitler v Bratislave, 1938
• 
  Bombardovanie Bratislavy Spojenými štátmi, počas okupácie nacistami, 1944
• 
  Bratislava počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, 1968

Východiskový stav v 13. storočí (do roku 1278) bol taký, že:

• na ľavom brehu Dunaja mesto s predmestiami malo rozlohu 1780,9 ha ¹ ("Mesto s predmestiami" na ľavom brehu v roku 1278 zodpovedalo zhruba celej dnešnej mestskej časti Staré Mesto a priľahlej západnej časti dnešnej mestskej časti Ružinov približne po dnešnú strednú Tomášikovu ulicu a po nájazd na Prístavný most);
• na pravom brehu Dunaja bolo 910 ha (943,2 ha) majetkov mesta, (?)1787 ha ((?)1527,5 ha)² majetkov bratislavského hradného panstva a 173 ha majetkov cirkvi³.

(Treba ale poznamenať, že podľa niektorých zdrojov hlavné [alebo všetky?] územia na pravom brehu Dunaja – okrem majetkov cirkvi – daroval kráľ mestu Bratislava a bratislavskému hradnému panstvu až v roku 1436. Mesto konkrétne dostalo Pečňu a neskorší Starý háj. Hrad dostal nivy Engerau, kde neskôr vznikla obec Engerau/Petržalka.^[19])

Po roku 1278 nasledovali nasledujúce pričlenenia a odčlenenia území k dovtedajšiemu mestu s predmestiami (Vysvetlivky: + znamená pričlenenie územia, - znamená odčlenenie územia, n/a znamená, že údaj nie je dostupný):

Rok	Rozloha zmeny územia	Názov územia
1279 /1280[20]	+1253 (1473) ha	starý Lamač (t. j. Blumenau) (Starý Lamač zanikol asi v 15. storočí.[20])
1280	+514 (632,2) ha	Selendorf (Selendorf bol pripojený k Lamaču a tým k Bratislave) (Podľa iných názorov sa Selendorf prvýkrát spomína až 1373 a bol asi súčasťou Vydrice [20])
1288 [20]	+444,2 ha	stará Vydrica (vrátane osady Líščie Diery pripojenej k Vydrici v roku 1280)
druhá polovica 13. stor. (?)	+2963,3 (2877,8) ha	zhruba nasledujúce dnešné územie: východná polovica katastrálneho územia Vinohrady a celé katastrálne územie Nové Mesto a lokality Železničná stanica Bratislava východ, Žabí majer a Krasňany (V. Horváth toto územie stotožňuje so stredovekou obcou Krásna Ves, ktorá bola pripojená k Bratislave v roku 1288/1297)[21]
1323	+ n/a ha	starý Dvorník[22] (t. j. zhruba dnešná Trnávka [23])
koniec 14. stor.	- n/a ha	starý Dvorník[22] (územie sa stalo súčasťou Vajnor)
1525	+2664,6 ha	Vajnory vrátane Trnávky
1848/51	- 1352,9 ha	Vajnory okrem Trnávky (v roku 1848/1851 došlo mimochodom aj k zlúčeniu Bratislavského podhradia a asi aj hradu s vlastným mestom)
1848/51	- 644,9 ha	Lamač okrem územia bývalej obce Selendorf
1848/51	- 442,2(?) ha	územie bývalej starej Vydrice (samotné sídlo stará Vydrica zaniklo v 14. stor.)
1848/51	- n/a ha	Petržalka (t.j. len približne dnešné územia: Incheba, Dvory, Lúky 6 a časť Draždiaka [24][25][26][27][28])
1943/444	+1022 (936,3) ha	Karlova Ves (vrátane územia bývalej starej Vydrice)
1946	+1441,5 ha	Devín
1946	+864,5 ha	Dúbravka
1946	+644,9 ha	Lamač (s úpravou hraníc v prospech Bratislavy)
1946	+ n/a ha	Petržalka (vrátane území obce Kittsee pripojených k Petržalke postupne v rokoch 1919 – 1923) (po zlúčení s dovtedajším pravobrežným územím Bratislavy a s dovtedajším pravobrežným územím Prievozu v 50. rokoch/1949(?)5 bola rozloha Petržalky 2870,6 ha)
1946	+2194,5 ha	Prievoz (vrátane Ovsišťa na pravom brehu Dunaja)
1946	+1751,2 ha	Rača
1946	+1352,9 ha	Vajnory
1971/726	+2429,1 ha	Devínska Nová Ves
1971/726	+3238,5 ha	Záhorská Bystrica
1971/726	+4177,5 ha	Podunajské Biskupice (vrátane bývalej obce Komárov, pričlenenej k Podunajským Biskupiciam v roku 1950/(?)1944 [29])
1971/726	+967,7 ha	Vrakuňa (Ale už v roku 1392 [dokedy?] 1/4 Vrakune majetkovo pripadla mestu a stránky obce dnes píšu, že od konca 14. storočia [dokedy?] obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava[30])
1971/726	+2051,9 ha	Jarovce (vrátane území obce Kittsee pripojených k Jarovciam v roku 1921/1923) (do roku 1947 Jarovce patrili do Maďarska)
1971/726	+2556,8 ha	Rusovce (do roku 1947 Rusovce patrili do Maďarska)
1971/726	+1972,4 ha	Čunovo (do roku 1947 Čunovo patrilo do Maďarska)

Celková rozloha mesta od pripojenia obcí v roku 1971/1972 je 36 758,3 ha.

Pre úplnosť treba dodať, že mesto Bratislava prechodne stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja:

• od konca decembra 1918 (resp. začiatku januára 1919) do 15. augusta 1919 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa dočasných dohôd a demarkačných línií hranica medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom v tom čase prebiehala korytom Dunaja.^{[31][32][33][34][35]}
• od 10. októbra 1938 do 4. apríla 1945 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa Mníchovskej dohody Česko-Slovensko muselo Nemecku odstúpiť územia na pravom brehu Dunaja (a mimochodom aj Devín, ktorý ale v roku 1938 ešte nepatril do Bratislavy). Dovtedajšie pravobrežné územia Bratislavy (t. j. Pečňa, Starý háj atď.) boli v Nemecku pričlenené k obci Engerau (čo bol vtedy v Nemecku staronový názov Petržalky).^[36][37][38]

Poznámky:
¹ Pre účely tohto prehľadu platí, že "územie hradného panstva [na ľavom brehu Dunaja] v kontinuite mestského územia považujeme za jeden celok s mestským územím..., lebo pre nedostatok prameňov nemožno ho rekonštruovať, ale aj z toho dôvodu, že územie hradného panstva na predpokladanom mestskom katastri [na ľavom brehu Dunaja] bolo minimálne a ani...neexistuje žiaden záznam o pričlenení územia tohto panstva k mestu, okrem neskoršej osady Podhradie...v roku 1851."^[39]

² Toto číslo, ktoré uvádza Horváth 1990, je veľmi pravdepodobne príliš veľké, t. j. skutočné číslo je menšie. Pri bližšom pohľade totiž číslo 1787 vzniklo mechanickým odčítaním stredovekých území majetkov mesta (910) a majetkov cirkvi (173) na pravom brehu Dunaja od celkového súčasného územia Petržalky (2870), teda 2 870 ha – 910 ha – 173 ha = 1 787 ha. Autor teda zjavne zabudol odpočítať územie historického Kittsee v dnešnej Petržalke (ktoré bolo v 20. rokoch stor. pričlenené k Petržalke) a možno aj pravobežného historického Prievozu (ktoré bolo pričlenené k Petržalke v 50. rokoch 20. storočia). Názorne to vidno napríklad aj na známej Fritschovej mape z roku 1753, kde územie Engerau po odčítaní majetkov mesta (= Pečňa, Starý háj a prípadné ďalšie menšie majetky mesta) je rozhodne menšie než 65 % (=1787/2870) územia súčasnej Petržalky.^[24]

³ Majetkom cirkvi sa zrejme myslí bývalé sídlo a územie Flocendorf/Flantschendorf (doložené už v roku 1225) v dnešnej západnej Petržalke (t. j. Kapitulské pole/Kapitulský dvor), ktoré od roku 1278 patrilo Bratislavskej kapitule, ale zároveň (aspoň podľa väčšinového názoru) až do roku 1850 administratívne patrilo nie do Petržalky, ale do Kittsee (a teda do Mošonskej župy).^[24][40]

⁴ Rok 1943 uvádza napr.:^[41][42]. Rok 1944 uvádza napr.:^[43][44][45]. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku aj Encyklopédia Slovenska nesprávne uvádzajú, že sa pripojenie Karlovej Vsi uskutočnilo spolu s pripojením Devína, Dúbravky atď., teda "po roku 1945" (Vlastivedný slovník) resp. "roku 1946" (Encyklopédia Slovenska)^[46][47]. Na stránkach mestskej časti (vrátane stránky o histórii mestskej časti) z nepochopiteľných dôvodov zmienka o roku pripojenia k Bratislave úplne chýba ^[48].

⁵Horváth 1990 uvádza rok 1949, ale podľa dobových máp k tomu došlo až niekedy v 50. rokoch.^[49][50]

⁶ Zákon č. 63/1971 Zb. explicitne uvádza, že územné zmeny nadobúdajú účinnosť dňom vykonania volieb do národných výborov. Voľby sa skončili 27. 11. 1971 ^[51], preto podľa textu zákona k pripojeniu došlo 27. 11. 1971. Rovnako rok 1971 či koniec roka 1971 ako dátum pripojenia uvádzajú aj niektoré iné zdroje, napr.:^[44][52][53]. V rozpore s tým sa na stránkach (niektorých) príslušných mestských častí dnes uvádza, že k pripojeniu došlo 1. 1. 1972 ^[54][55] a rok 1972 ako dátum pripojenia uvádza aj napr.:^[41][56]. Za zmienku stojí, že Encyklopédia Slovenska (heslo Bratislava) uvádza (zrejme omylom) ako rok pripojenia rok 1973.

Ďalšie vysvetlenia a zdroj k vyššie uvedenému textu pozri v poznámke pod čiarou: ^{[pozn 1]}

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mestských častí v Bratislave podľa počtu obyvateľov

Podľa sčítania v roku 2021 malo slovenskú národnosť 89,8%, maďarskú 2,4%, českú 1,1% a nemeckú 0,2% obyvateľov.

Bratislava bola v minulosti mnohonárodnostným mestom, ktoré prešlo značnými zmenami v etnickom zložení obyvateľstva. Po mongolskom vpáde do Uhorska nastal v oblasti Bratislavy demografický pokles a vyľudnenie niektorých oblastí. To viedlo k novej prisťahovaleckej vlne, ktorá Bratislavu a blízke okolie výrazne ponemčila. V roku 1880 tvorili Nemci viac ako 60 % obyvateľstva (Nemci: 63,41 %, Slováci: 15,15 %, Maďari: 15,14 %). V nasledujúcich desaťročiach rýchlo rástol podiel maďarského obyvateľstva (1880: 15,14 %, 1890: 19,91 %, 1900: 30,52 %, 1910: 40,53 %) a to najmä na úkor Nemcov, ktorí stratili absolútnu väčšinu až v roku 1910.^[58]

Tieto štatistiky však zahŕňajú iba Bratislavu (Prešpork) v jej dobových hraniciach. Na území pôvodne susedných obcí, ktoré dnes tvoria jeho integrálnu súčasť, mali na prelome 19. a 20. storočia relatívnu väčšinu Slováci. Podľa sčítania z roku 1900 mali výraznú väčšinu najmä v dnešných mestských častiach Dúbravka (98,57 %), Záhorská Bystrica (96,40 %), Lamač (93,95 %), Vajnory (92,54 %) a Rača (74,68 %). Maďari mali výraznú prevahu v dvoch obciach – Vrakuňa (89,82 %) a Podunajské Biskupice (87,34 %), v ďalších ich podiel nepresahoval 20 %.^[58][59]

K ďalším výrazným zmenám v etnickom zložení došlo v medzivojnovom a povojnovom období. Pričlenenie Bratislavy k Česko-Slovensku znamenalo odchod značnej časti maďarského obyvateľstva, nasledovaný prílevom slovenskej a českej populácie (najmä inteligencie) a celkovým rastom mesta. Už v roku 1930 tvorili príslušníci „československej“ národnosti takmer polovicu obyvateľov (48 %). V novembri 1944 došlo k rozhodnutiu evakuovať nemeckých obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. V priebehu februára – marca 1945 väčšina z nich mesto opustila.^[60] Proces etnickej premeny mesta bol zavŕšený povojnovými odsunmi nemeckého a maďarského obyvateľstva.

Národnosť	Počet (2011) [61]	% (2011)	Počet (2001) [61]	% (2001)	Počet (1991) [61]	% (1991)	Počet (1930) [62]	% (1930)	Počet (1910) [62]	% (1910)
slovenská	373 791	90,85	391 761	91,39	401 848	90,88	60 013	48,46	11 673	15,0
maďarská	14 123	3,42	16 451	3,84	20 312	4,59	18 890	15,25	31 705	41,0
rómska	371	0,09	417	0,10	558	0,13	–	–	33	-
rusínska	747	0,18	461	0,11	265	0,06	199	0,16	9	-
ukrajinská	454	0,11	452	0,11	410	0,09	–	–	–	-
česká	5 446	1,32	7 972	1,86	9 965	2,25	–	–	–	-
nemecká	963	0,23	1 200	0,28	1 266	0,29	32 801	26,49	32 790	42,0
poľská	404	0,10	339	0,08	368	0,08	–	–	–	–
chorvátska	649	0,16	614	0,14	–	–	–	–	351	-
srbská	208	0,05	126	0,03	–	–	–	–	24	-
ruská	446	0,11	399	0,09	–	–	–	–	–	-
židovská	197	0,05	84	0,02	–	–	4 747	3,83	–	-
moravská	783	0,19	635	0,15	1 393	0,32	–	–	–	-
bulharská	368	0,09	475	0,11	–	–	–	–	–	-
ostatné	2 489	0,61	1 606	0,37		–	247	0,20	1 638	-
nezistené	10 026	2,44	5 680	1,33	5 812	1,31	6 947	5,61	–	-
spolu	411 465	100,00	428 672	100,00	442 197	100,00	123 844	100,00	78 223	100,0

Náboženské vyznanie/cirkev	Počet (2011) [61]	% (2011)	Počet (2001) [61]	% (2001)	Počet (1991) [61]	% (1991)	Počet (1910) [62]	% (1910)
Rímskokatolícka cirkev	214 539	52,13	243 048	56,70	203 504	46,02	59 198	75,68
Evanjelická cirkev augsburského vyznania	21 745	5,28	24 810	5,79	22 263	5,03	8 994	11,50
Gréckokatolícka cirkev	3 739	0,91	3 163	0,74	2 057	0,47	140	0,18
Pravoslávna cirkev	1 864	0,45	1 616	0,38	698	0,16	101	0,13
Reformovaná kresťanská cirkev	1 829	0,44	1 918	0,45	–	–	1 515	1,94
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia	1 413	0,34	1 827	0,43	–	–	–	–
Evanjelická cirkev metodistická	1 049	0,25	737	0,17	–	–	–	–
Kresťanské zbory	806	0,20	769	0,18	–	–	–	–
Cirkev bratská	753	0,18	652	0,15	–	–	–	–
Ústredný zväz židovských náboženských obcí	597	0,15	748	0,17	–	–	8 207	10,49
Bratská jednota baptistov	572	0,14	613	0,14	–	–	–	–
Apoštolská cirkev	528	0,13	484	0,11	–	–	–	–
Cirkev československá husitská	376	0,09	397	0,09	139	0,03	–	–
Cirkev adventistov siedmeho dňa	300	0,07	310	0,07	–	–	–	–
Starokatolícka cirkev	188	0,05	206	0,05	–	–	–	–
Bahájske spoločenstvo	177	0,04	–	–	–	–	–	–
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní	177	0,04	–	–	–	–	–	–
Novoapoštolská cirkev	39	0,01	–	–	–	–	–	–
iné	5 060	1,23	1 488	0,35	2 103	0,48	16	0,02
bez vyznania	126 822	30,83	125 712	29,33	82 141	18,58	–	–
nezistené	28 892	7,03	20 174	4,71	129 292	29,24	52	0,07
spolu	411 465	100,00	428 672	100,00	442 197	100,00	78 223	100,00

Bratislava je sídlom dvoch katolíckych biskupstiev – pre veriacich latinského i byzantsko-slovanského obradu. 30. januára 2008 bola zriadená Bratislavská gréckokatolícka eparchia (vznikla vyčlenením z Prešovskej eparchie, katedrálnym chrámom je Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža) a o dva týždne neskôr, 14. februára 2008, Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je Dóm svätého Martina). Bratislava je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v. Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti.

V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

Podľa sčítania 11. marca 2016 žilo v Bratislave 472 966 obyvateľov^[63], čo je najviac v histórii mesta.

Reálny počet obyvateľov je v odhadoch oveľa vyšší – v meste sa dlhodobo aj krátkodobo zdržiava niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí majú trvalý pobyt registrovaný v iných častiach krajiny. Na základe dát získaných z mobilných telefónov sa zistilo, že v Bratislave pravidelne zdržiava vyše 666-tisíc ľudí, z toho až 130 000 dochádzajúcich za prácou alebo vzdelaním; tento údaj o pohybe bol získaný z mobilných zariadení cez Market Locator. Ale tento nárast očakával aj Dopravný podnik Bratislava za pomoci merania mestských komunikácií.^[64][65]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy

Bratislava je ako hlavné mesto Slovenska sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, Prezidenta Slovenskej republiky, ministerstiev, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska. Je tiež sídlom Úradu Bratislavského samosprávneho kraja. Nachádzajú sa tu aj viaceré veľvyslanectvá.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave č. 377/1990 Zb.^[12] určil Bratislave štatút hlavného mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorom hlavného mesta SR Bratislavy.

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je orgánom samosprávy mesta a zastupiteľským zborom obyvateľov mesta. Má 45 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.

Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je výkonným a štatutárnym orgánom mesta. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má troch námestníkov.

Mestská rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom mestského zastupiteľstva. Skladá sa z 10 členov, ktorých volí mestské zastupiteľstvo zo svojich poslancov, starostov všetkých mestských častí a námestníkov primátora. Schádza sa najmenej raz za mesiac.

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy plní odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov. Na čele stojí riaditeľ.

Hlavné mesto SR Bratislava je ďalej delené na 17 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami.^[12]

• 
  Sídlo Úradu vlády Slovenskej republiky
• 
  Grasalkovičov palác, sídlo prezidenta Slovenskej republiky
• 
  Budova Národnej rady Slovenskej republiky

Okresy a mestské časti
Okres	Mestská časť	Rozloha [km²]		Počet obyvateľov (31. 12. 2018)		Mapa
Bratislava I	Staré Mesto	9,59	9,59	41 095	41 095
Bratislava II	Ružinov	39,70	92,49	73 250	115 653
	Vrakuňa	10,30		20 267
	Podunajské Biskupice	42,49		22 136
Bratislava III	Nové Mesto	37,48	74,67	38 938	67 913
	Rača	23,66		23 006
	Vajnory	13,53		5 969
Bratislava IV	Dúbravka	8,65	96,71	33 448	97 261
	Karlova Ves	11,02		33 485
	Devín	13,98		1 636
	Devínska Nová Ves	24,22		15 839
	Lamač	6,54		7 234
	Záhorská Bystrica	32,30		5 619
Bratislava V	Petržalka	28,68	94,20	102 982	110 942
	Jarovce	21,34		2 345
	Rusovce	25,56		4 114
	Čunovo	18,62		1 501

• 1990 – 1998: Peter Kresánek
• 1998 – 2002: Jozef Moravčík
• 2002 – 2010: Andrej Ďurkovský
• 2010 – 2014: Milan Ftáčnik
• 2014 – 2018: Ivo Nesrovnal
• od 2018: Matúš Vallo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Bratislavy

Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 186 % priemeru Európskej únie – 51 200 € na obyvateľa (v roku 2014), čo je 6. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie.^[66] Je tu pomerne nízka nezamestnanosť (3,7 % v júli 2017) a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola v roku 2024 vo výške 2 141€.^[67]

Jednou z najdôležitejších firiem v Bratislave je automobilka Volkswagen, nachádzajúca sa na okraji mesta severovýchodne od Devínskej Novej Vsi. Veľký rozmach zažila Bratislava najmä na začiatku 21. storočia, keď si tu otvorili svoje prevádzky viaceré medzinárodné korporácie, ako Accenture, AT&T, Dell, Hewlett-Packard, IBM, Lenovo či SAP. Medzi významné domáce či zahraničné podniky sídliace v meste patria Doprastav, ESET, Henkel Slovensko, Kraft Foods Slovakia, Orange Slovensko, Slovak Telekom, Slovenská sporiteľňa, Slovenský plynárenský priemysel, Slovnaft, Tatra banka, Tesco Slovakia, O2 Slovakia, Whirlpool Slovakia či Železnice Slovenskej republiky.

Najznámejšie biznis centrá sa umiestňujú v lokalite Mlynské Nivy a v okolí v mestskej časti Ružinov, napríklad Bratislava Business Center I – V, Apollo Business Center I a II, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov. Menšie biznis centrá sa nachádzajú aj v Novom Meste alebo v okolí Patrónky.

Sídli tu Burza cenných papierov v Bratislave a Komoditná burza Bratislava.

• 
  Národná banka Slovenska
• 
  Bratislavská burza cenných papierov
• 
  Aupark a sídlo firmy ESET
• 
  River Park
• 
  Digital Park

Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Bratislave

Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom, má približne 48 km trolejbusových tratí so 106 km trolejového vedenia (2009).^[68]

Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy zabezpečuje Bratislavská integrovaná doprava od roku 2013.

V Bratislave sa takisto nachádza viacero železničných staníc, z ktorých najväčšia je Hlavná stanica. Cez mesto prechádzajú aj diaľnice D1, D2 a D4 a na okraji mesta je medzinárodné Letisko M. R. Štefánika.

V roku 2021 bola otvorená nová autobusová stanica Nivy, multifunkčná budova, pozostávajúca tiež z nákupného centra.

• 
  Autobus Mercedes-Benz CapaCity
• 
  Trolejbus Škoda 31Tr
• 
  Letisko M. R. Štefánika
• 
  Autobusová stanica Nivy

Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území Slovenska, Universitas Istropolitana. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť Starého Mesta je pamiatkovou zónou, historické jadro spolu s Bratislavským hradom a Podhradím je pamiatkovou rezerváciou.

V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré od roku 2007 sídli v dvoch budovách, v historickej budove a v novostavbe pri Dunaji, v novej modernej mestskej štvrti nazvanej Bratislavský downtown.

V Bratislave sídli aj mnoho menších a alternatívnych divadiel, napríklad: Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, Malá scéna, A4 – nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo Astorka Korzo ’90, Divadlo Aréna, Divadlo Ívery – študentské divadlo, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen a Teátro Wustenrot.

• 
  Nová budova SND
• 
  Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava
• 
  Nová scéna
• 
  Divadlo Aréna v Petržalke

Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea, ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868. Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina, Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici.

Pre židovskú komunitu sú mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici, Mauzóleum Chatama Sófera a Židovské komunitné múzeum, ktorého sídlom je jediná synagóga v Bratislave na Heydukovej ulici. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové múzeum moderného umenia Danubiana.

Medzi ďalšie múzeá patria: Letecké múzeum Bratislava, Archeologické múzeum, Múzeum umeleckých remesiel, Slovenské plynárenské múzeum, Vinárske múzeum, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša.

Sídli tu aj niekoľko galérií, medzi najznámejšie patria: Slovenská národná galéria, Galéria Mesta Bratislavy, Galéria Nedbalka, Ardan Galéria a Bratislavská Kunsthalle.

• 
  Slovenská národná galéria
• 
  Danubiana Meulensteen Art Museum
• 
  Múzeum židovskej kultúry
• 
  Kunsthalle Bratislava

Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).

Napriek tomu sa ale dá Bratislava považovať za vedecké centrum Slovenska – je totiž sídlom Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského^[69] či niekoľkých vedecky orientovaných knižníc.

Každoročne sa tu konajú Bratislavské hudobné slávnosti alebo Bratislavské jazzové dni. V Bratislave je sídlo Slovenskej filharmónie.

Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikiná Cinema City vo VIVO! na Vajnorskej ulici, v obchodnom dome Aupark na Einsteinovej ulici a v nákupnom bulvári Eurovea Galleria. IMAX je súčasťou multikina Cinemax v nákupno-zábavnom centre Bory Mall. Medzi ďalšie známe kiná patrí Kino Lumière (bývalý FK Charlie centrum), Kino Mladosť alebo Kino Nostalgia.

Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov.

Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporadúva Slovenská filharmónia. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Vianočné trhy, konajúce sa každoročne v decembri v mestskej časti Staré Mesto a Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava mení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Raz za rok sa konajú nočné podujatia ako Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci a podujatie Biela noc, kedy je počas noci umelecky osvetlených mnoho pamiatok v centre mesta.

Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Podľa údajov ŠÚ SR bolo v Bratislave v roku 2019 historicky najviac návštevníkov, pričom vyše 2/3 ich bolo zo zahraničia a necelá 1/3 zo Slovenska. Bratislava mala ako jediný slovenský región viac zahraničných návštevníkov ako domácich, zároveň takmer polovica všetkých zahraničných návštevníkov na Slovensku bola v Bratislave.

	TOP 15 krajín za rok 2019 (Zdroj ŠÚ SR)
1	Česko
2	Nemecko
3	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska
4	Rakúsko
5	Poľsko
6	Čínska ľudová republika
7	Taliansko
8	Spojené štáty americké
9	Ukrajina
10	Rusko
11	Francúzsko
12	Maďarsko
13	Španielsko
14	Švajčiarsko
15	Rumunsko

Zdroj: ŠÚ SR via BTB		2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019
Zahraniční návštevníci		500 712	401 256	441 647	521 464	558 153	647 760	712 900	722 292	831 151	871 316	884 646	967 851
	*	3,76%	-19,86%	10,07%	18,07%	7,04%	16,05%	10,06%	27,37%	15,07%	4,83%	1,53%	9,41%
Domáci návštevníci		259 101	248 468	232 983	254 125	265 259	299 970	131 624	342 536	395 234	419 692	405 410	428 045
	*	2,56%	-4,10%	-6,23%	9,07%	4,38%	13,09%	-56,12%	23,46%	15,38%	6,19%	-3,40%	5,58%
Celkový počet návštevníkov		759 813	649 724	674 630	775 589	823 412	947 730	844 524	1 064 828	1 226 385	1 291 008	1 290 056	1 395 896
	*	3,35%	-14,49%	3,83%	14,97%	6,17%	15,10%	-10,90%	26,09%	15,17%	5,27%	-0,07%	8,20%

Počas roka 2019 navštívilo Bratislavu spolu 1 395 896 návštevníkov, ktorí uskutočnili 2 850 755 prenocovaní, čo je v priemere 2,04 noci na návštevníka. V rámci domáceho cestovného ruchu navštívilo Bratislavu spolu 428 045 návštevníkov, ktorí uskutočnili 1 105 404 prenocovaní, čo je v priemere 2,58 noci na návštevníka. Zo zahraničných návštevníkov navštívilo Bratislavu spolu 967 851 návštevníkov s celkovým počtom 1 745 351 prenocovaní, čo je v priemere 1,80 noci na návštevníka.^[70]

Návštevnosť Bratislavy v roku 2020 dramaticky klesla vzhľadom na pandémiu koronavírusu COVID-19. Keďže vláda SR zavrela hranice SR 15. marca 2020, príjazdy na Slovensko sa takmer zastavili. Kým začiatok roka 2020 mal nábeh prekonať rekord v roku 2019 a návštevnosť v inak najslabšom mesiaci január bola takmer o 23 % vyššia, od marca návštevnosť klesla od 98,64 % v marci až po augustových 64,05 %. Koncom roka návštevnosť ešte viac klesla kvôli pokračujúcim reštrikciám vlády, ktorých úlohou bolo zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19.

Na podporu turizmu pôsobia v Bratislave dve organizácie cestovného ruchu, Bratislava Tourist Board a Bratislava Region Tourism, pričom existuje propagácia aj na národnej úrovni (do roku 2016 SACR, teraz MDV SR - Sekcia cestovného ruchu), ktorá logicky zahŕňa aj Bratislavu.

Na Klobučníckej ulici 2 sídli Turistické informačné centrum BTB, ktoré má v správe Bratislava Tourist Board. Jeho úlohou je poskytovanie informácií pre všetkých domácich i zahraničných návštevníkov, ale aj obyvateľom mesta. Okrem informačnej činnosti poskytuje prehliadky mesta pomocou siete sprievodcov CR až v 15 jazykoch, predaj destinačnej zľavovej karty Bratislava CARD City & Region, možnosť rezervácie ubytovania, ako aj predaj lístkov, resp. rezervácie rôznych atrakcií, služieb a produktov súvisiacich s cestovným ruchom. Počas sezóny, resp. počas konania rôznych podujatí, BTB zabezpečuje otvorenie sezónnych Info pointov zvyčajne na hlavnej železničnej stanici Bratislava hl.st., na autobusovej stanici Nivy, na letisku M. R. Štefánika, na štadióne Ondreja Nepelu, ale aj v centre mesta napr. na Hviezdoslavovom námestí, či na nábreží Dunaja. Existujú aj zmluvné informačné centrá a to v Osobnom prístave Bratislava a na pontóne HUMA 6, kde pristáva loď Twin City Liner s pravidelným spojením do/z Viedne.

Ešte pred príchodom do Bratislavy si návštevníci môžu prečítať informácie o meste, vytvoriť si vlastný itinerár na základe svojich preferencií, pozrieť ponuku podujatí či rôzne video blogy a novinky na stránke www.visitbratislava.com. Ide o oficiálnu stránku Bratislavy pre návštevníkov, ktorá je dostupná v troch jazykoch (slovenčine, angličtine a nemčine), je pravidelne aktualizovaná a ponúka priame prepojenie na poskytovateľov produktov a služieb v Bratislave.

Okrem klasických peších prehliadok, medzi ktorými sú obľúbené vlastivedné prehliadky s názvom Turistom vo vlastnom meste a rôzne tematické prehliadky, turisti môžu využiť prehliadkové vozidlá "vláčiky" Prešporáčik, Golden Express a vláčik Blaváčik. Obľúbené sú aj vyhliadkové plavby na Dunaji, od Devína až po Danubianu, prípadne rýchločlnmi na objednanie, ale aj prehliadky bežecké, na segwayoch, bicykloch a historických vozidlách..

• 
  Turistický vláčik Prešporáčik
• 
  Stánky na Hlavnom námestí
• 
  „Čumil“ na Panskej ulici
• 
  Socha Schöne Náciho na Sedlárskej ulici pri Kaffe Mayer

Ako hlavné mesto Slovenska je Bratislava sídlom množstva slovenských médií. Významné televízie so sídlom v meste sú verejnoprávna Slovenská televízia, súkromné televízie TV Markíza a TV JOJ, súkromná spravodajská televízia TA3 či viaceré regionálne televízne stanice. Verejnoprávny Slovenský rozhlas má taktiež sídlo v Bratislave, spolu s viacerými súkromnými rádiami ako Rádio Expres, Fun rádio či Europa 2. Najdôležitejšie slovenské noviny ako SME, Pravda, Nový Čas, Plus JEDEN DEŇ či Hospodárske noviny takisto ako dve spravodajské agentúry Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) a Slovenská informačná tlačová agentúra (SITA) taktiež sídlia v Bratislave.

V Bratislave majú sídlo štyri univerzity (z toho tri verejné a jedna štátna): Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita a Slovenská zdravotnícka univerzita. Sídli tu tu tiež Teologická fakulta Trnavskej univerzity.

Univerzity so sídlom v Bratislave

Názov	Rok založenia	Typ
Univerzita Komenského v Bratislave	1919	verejná univerzita
Slovenská technická univerzita v Bratislave	1937	verejná univerzita
Ekonomická univerzita v Bratislave	1940[pozn 2] 1992[pozn 3]	verejná univerzita
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave	1953[pozn 4] 2002[pozn 5]	štátna univerzita

Fakulty so sídlom v Bratislave

Názov	Univerzita	Sídlo univerzity	Typ univerzity	Rok založenia univerzity
Teologická fakulta	Trnavská univerzita v Trnave	Trnava	verejná univerzita	1992

Okrem univerzít v Bratislave sídli ďalších osem vysokých škôl a jedna tu má detašované pracovisko.

Vysoké školy so sídlom v Bratislave

Názov	Rok založenia	Typ
Vysoká škola múzických umení v Bratislave	1949	verejná vysoká škola
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave	1949	verejná vysoká škola
Akadémia Policajného zboru v Bratislave	1992	štátna vysoká škola
Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave	2007	súkromná vysoká škola
Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií	2006	súkromná vysoká škola
Paneurópska vysoká škola	2004	súkromná vysoká škola
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave	2004	súkromná vysoká škola
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave	2003	súkromná vysoká škola

Detašované pracoviská vysokých škôl v Bratislave

Názov vysokej školy	Sídlo	Typ	Rok založenia vysokej školy
Vysoká škola manažmentu v Trenčíne	Trenčín	súkromná vysoká škola	1999

• 
  Ekonomická univerzita
• 
  Vysoká škola výtvarných umení
• 
  Budova teologickej fakulty v Bratislave
• 
  Paneurópska vysoká škola

Bližšie informácie v článkoch: Zoznam palácov v Bratislave, Zoznam kúrií v Bratislave, Zoznam meštianskych domov v Bratislave a Zoznam víl v Bratislave

Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.

Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta – k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Academia Istropolitana, Hrad, Devínsky hrad, Erdődyho palác, Grassalkovichov palác – prezidentský palác, Letný arcibiskupský palác, Michalská brána, Mirbachov palác, Palác Leopolda de Pauli, Primaciálny palác, Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Stará radnica (Bratislava), Mauzóleum Chatama Sófera, Synagóga na Heydukovej ulici, ktorá je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Budova Slovenského rozhlasu – má tvar obrátenej pyramídy, Zichyho palác a Televízna veža na Kamzíku.

• 
  Devínsky hrad
• 
  Academia Istropolitana
• 
  Dom U dobrého pastiera
• 
  Michalská brána
• 
  Lekáreň u Salvatora

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostoly v Bratislave

Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Katedrála svätého Martina. Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík. Synagóga na Heydukovej ulici je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Stála expozícia Židovského komunitného múzea s názvom „Bratislavskí židia a ich kultúrne dedičstvo” je inštalovaná na prvom poschodí a pre verejnosť je otvorená v letných mesiacoch.

• 
  Modrý kostolík
• 
  Kostol a kláštor svätej Alžbety
• 
  Blumentálsky kostol
• 
  Kapucínsky kostol

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mostov v Bratislave

V Bratislave sa nachádza 6 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka.

Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890, v roku 1945 bol zničený a následne zrekonštruovaný nemeckými zajatcami a Červenou armádou. Hoci bol postavený v rekordne rýchlom čase ako provizórne riešenie, slúžil až do roku 2011 a až v roku 2015 bol rozobraný a nahradený novou konštrukciou, ktorá sa ponáša na pôvodný most. Most v súčasnosti slúži pre električkovú dopravu s cyklotrasou a chodníkom, pričom z neho bola vylúčená automobilová doprava.

Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Most Slovenského Národného Povstania odovzdaný do prevádzky v roku 1972 (oficiálne 30. augusta 1974), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti Bystrica) s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Most SNP medzi svetové unikáty, je to siedmy najdlhší visutý most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.

Dvojpodlažný Prístavný most bol postavený v roku 1985 a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent dopravy zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou, dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná železničná trať Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Petržalka.

Most Lanfranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a jediný betónový most cez Dunaj na Slovensku.

Most Apollo bol odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.

V roku 2021 bol dostavaný šiesty most cez Dunaj, nazvaný Lužný most, ktorý je súčasťou diaľnice D4 – vonkajšieho obchvatu mesta a vedie severne od Jaroviec smerom do Podunajských Biskupíc.

Súkromný investor uvažuje o výstavbe siedmeho mosta, ktorý by slúžil len pre peších a spájal by námestie M. R. Štefánika pred Národným divadlom s budúcou štvrťou Nové Lido v priestore medzi Starým mostom a mostom Apollo.

• 
  Lužný most
• 
  Most Lanfranconi
• 
  Most SNP s reštauráciou „UFO“, pohľad z ľavého brehu Dunaja
• 
  Prístavný most
• 
  Most Apollo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam výškových budov v Bratislave

Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák (45 m) postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.

V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov na Slovensku. Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.

V súčasnosti, najvyššou budovou v Bratislave je od roku 2023 Eurovea Tower (168 m), druhou najvyššou je kancelárska budova Nivy Tower (125 m), nasledovaná rezidenčnou budovou Klingerka (115 m).

Výšku 100 metrov a viac v Bratislave dosahuje ešte budova Národnej banky Slovenska (111 m), budova RTVS (108 m), dvojica rezidenčných veží Panorama City (každá 108 m), kancelárska budova City Business Center I (107 m), štvorica rezidenčných veží Sky Park (každá 105 m), kancelárska budova Tower 115 (104 m, často uvádzaná výska 115 metrov je vrátane antény) a bytový dom Glória (100 m).

Bratislava v súčasnosti prežíva stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v súčasnoti sa výškové budovy sústreďujú hlavne pri Dunaji, v novej modernej mestskej štvrti nazvanej Bratislavský downtown.

Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad VIVO! alebo Aupark. Pri VIVO! boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millennium Tower II. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúžilo ako ubytovacie zariadenie armády.

• 
  Národná banka Slovenska
• 
  Kancelárska budova Nivy Tower, druhá najvyššia budova v Bratislave
• 
  Kancelárske budovy CBC I a VÚB
• 
  Obytné výškové budovy Tri veže
• 
  Obytné výškové budovy Panorama city

Vysoké ceny nehnuteľností spôsobené vysokým dopytom po bývaní a kancelárskych priestoroch spôsobujú aj intenzívnu výstavbu veľkých projektov, ktoré tvoria samostatné štvrte. Tie vznikajú najmä na mieste bývalých tovární ako napríklad Kablo, Apollo, Cvernovka či Gumon a tiež po okrajoch mesta. Mnohé z týchto tovární boli zbúrané za nejasných okolností, často v rozpore so zákonom a pamiatkarmi.

Ako jeden z prvých väčších polyfunkčných projektov v Bratislave vznikla Eurovea, ktorá bola dokončená v roku 2010 a obsahuje obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty na nábreží Dunaja na okraji Starého Mesta na mieste bývalého prekladiska tovaru. Vďaka nábrežnému parku je populárnym cieľom ako domácich tak aj turistov. V dotyku s Euroveou, na mieste niekdajšej priemyselnej zóny v okolí ulíc Mlynské Nivy, Košická a Landererova v súčasnosti vyrastá nové mestské centrum s viacerými výškovými budovami – medzi najväčšie projekty patrí Panorama City, SKY PARK, Twin City, Klingerka a Stanica Nivy či Zwirn. Viaceré z týchto projektov obsahujú budovy vyššie ako 100 metrov. V budúcnosti sa má táto nová štvrť prepojiť pešou lávkou s druhým brehom Dunaja, kde sa plánuje výstavba ďalšej štvrte Nové Lido, čím sa moderné centrum mesta ešte viac rozšíri. Vyššie po prúde Dunaja zase vzniká moderná obdoba zbúraných častí Podhradia v podobe projektov River park, Zuckermandel a Vydrica, pričom výstavba ešte stále prebieha.

Ďalšie nové štvrte sa budujú na okrajoch mesta – južný okraj Petržalky rozširuje Južné mesto a Slnečnice, severný okraj Dúbravky a Lamača zase štvrť Bory. Vo všetkých menovaných nových častiach sa ráta s predĺžením električkových tratí, s výstavbou obchodných domov, novými parkami, kancelárskymi budovami a ďalšou občianskou vybavenosťou.

Ďalšie oblasti, v ktorých sa počíta s rozsiahlou výstavbou, sú takzvaný IV. kvadrant – oblasť západne od Petržalky až po štátnu hranicu s Rakúskom, oblasť Domové role medzi Prístavným mostom a Slovnaftom, kde sa v súčasnosti stavia rýchlostná cesta R7 a plánuje predĺženie električkovej trate až do Podunajských Biskupíc, či oblasť starého vajnorského letiska medzi Račou, Rendezom a Vajnorami.

Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli výbornému výhľadu na takmer celé mesto.

V roku 2005 bol odhalený pamätník s názvom Brána slobody pod hradom Devín, na pamiatku 400 obetí usmrtených na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za "Železnú oponu" v rokoch 1945 – 1989.

• 
  Morový stĺp na Rybnom námestí z roku 1713
• 
  Pamätník holokaustu na Rybnom námestí
• 
  Pamätník Slovenského národného povstania na námestí SNP
• 
  Pamätník Brána slobody pod hradom Devín

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam parkov v Bratislave

V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studnička alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 1774 až 1776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

• 
  Medická záhrada
• 
  Dunajské luhy
• 
  Horský park
• 
  Koliba, Cvičná lúka, súčasť Bratislavského lesného parku

Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche v mestských štvrtiach Tehelné pole a Pasienky sa nachádza Zimný štadión Ondreja Nepelu, futbalové štadióny Tehelné pole a Pasienky, Národné tenisové centrum a športová hala Inter hala Pasienky.

Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí ŠK Slovan Bratislava a FC Petržalka.

HC Slovan Bratislava je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. Pôsobí tu aj HK Ružinov 99.

Účastníkom basketbalovej extraligy mužov sú od sezóny 2014/2015 dva kluby, starším je BK Inter Bratislava, mladším klubom je MBK Karlovka Bratislava.

Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, Dunajklub Kamzík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter.

Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.

Hokejbal má zastúpenie v klube LG ABhokej Bratislava , ktorý hrá Slovenskú hokejbalovú extraligu mužov.

BMX Racing (bikros) reprezentuje BMX Klub Rača, ktorý pôsobí na dráhe na Černockého ulici a klub Henky Riders, ktorý má svoje zázemie mimo Bratislavy v obci Dunajská Lužná.

• 
  Zimný štadión Ondreja Nepelu
• 
  Štadión Pasienky
• 
  Zimný štadión Vladimíra Dzurillu
• 
  Národné tenisové centrum
• 
  Športová hala Pasienky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam osobností Bratislavy

• 
  Johann Nepomuk Hummel
• 
  Philipp Lenard
• 
  Viktor Oskar Tilgner
• 
  Johann Wolfgang Kempelen
• 
  Štefan Ladislav Endlicher
• 
  Ľudovít Baťán
• 
  Ján Andrej Segner
• 
  Adam Friedrich Oeser

• Jan Masaryk, minister zahraničných vecí, udelené v apríli 1947^[71]
• Dr. Helmut Zilk, starosta mesta Viedeň, udelené 4. septembra 1990
• Ján Chryzostom kardinál Korec, sídelný biskup nitriansky, udelené 26. mája 1994
• Ladislav Chudík, zaslúžilý a národný umelec, udelené 26. mája 1994
• prof. MUDr. Karol Virsík, Dr.Sc., lekár, udelené 28. septembra 1995
• Edita Gruberová, sopranistka, udelené 28. septembra 1997
• Václav Havel, československý prezident, udelené 18. novembra 2009^[72]
• Karel Gott, český spevák, udelené 28. októbra 2014^[73]

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

• Viedeň – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 3. mája 1993 a obnovené 2. mája 2003.

Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce (Phare, Interreg IIIA), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni (CENTROPE, JORDES+). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky Dunaj ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu Twin City.

• Krakov – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 13. mája 1987 a obnovené 22. októbra 2003.
• Ľubľana – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 4. marca 1967 a obnovené 22. septembra 2002.
• Ulm – Partnerstvo s týmto mestom oficiálne trvá od 13. júna 2003.
• Perugia – Mesto v talianskej provincii Umbria je historicky najstarším partnerským mestom Bratislavy. Dohoda bola podpísaná v júli 1962.

Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.

1. ↑ Poznámky:
   • Tam, kde nie je (v texte, v tabuľke alebo v Poznámkach pod tabuľkou) uvedené inak, je tabuľka a text pred ňou a za ňou zostavená/-ý podľa knihy Horváth, M.: Bratislavský topografický lexikon 1990 (najmä str. 27, 28, 31, 41). Poznámky v tabuľke o obci Kittsee a o obciach bratislavského predmostia, ako aj časť poznámok v tabuľke o Petržalke, majú zdroje a vysvetlenie uvedené v článkoch Kittsee, bratislavské predmostie a Petržalka.
   • Treba poznamenať, že v texte Horváth 1990 sú minimálne tieto zásadné chyby: 1. Údaje o hektároch v úvode knihy (najmä str. 27 a nasl.) a v tabuľke na str. 41 si vo viacerých prípadoch protirečia (vysvetlenie v knihe nie je uvedené); to je vyriešené v tejto tabuľke wikipédie a v texte pred ňou tak, že sú uvedené obidva údaje, z toho jeden v zátvorke. 2. V tabuľke na str. 41 (keďže je tam číslo 2 870 ha, čo je súčasná rozloha Petržalky) a na jednej mape k roku 1851 autor nesprávne uvádza, že v roku 1851 (?) bolo od Bratislavy odpojené celé územie na pravom brehu Dunaja, teda celá súčasná Petržalka (a dokonca je tam pri tejto príležitosti uvedená aj rozloha Petržalky 2870, čiže zhodná so súčasnou rozlohou, čo je nemožné, lebo súčasná Petržalka je oveľa väčšia než v roku 1851). Tomuto údajnému odpojeniu celej Petržalky protirečí jednak text úvodu v tej istej knihe (kde sa spomína iba odpojenie Vajnor, Lamača a Vydrice, hoci odpojenie takého obrovského územia ako je Petržalka, je oveľa dôležitejšie) a jednak mapa k roku 1930 v tej istej knihe (na ktorej sú správne zakreslené územia v severnej časti Petržalky ako súčasť mesta ležiaceho na ľavom brehu Dunaja) a predovšetkým tomu protirečia všetky dobové mapy z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, na ktorých je jasne územie dnešnej Petržalky rozdelené (aj s vyznačenými hranicami) medzi mesto Bratislava (najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa, Starý háj), obec Petržalka, obec Prievoz a obec Kittsee.^[57]. 3. Na mapách k stredoveku a ranému novoveku autor na pravom brehu Dunaja zakresľuje ako súčasť Bratislavy len územia mesta (aj to nepresne, lebo Draždiak tam minimálne sčasti nemá patriť) a nezakresľuje tam aj územia hradného panstva, hoci na ľavom brehu zakresľuje ako súčasť Bratislavy aj územie hradného panstva a v úvode knihy zdôrazňuje, že medzi mestskými a hradnými majetkami nebude (na účely sledovania území) rozlišovať.
2. ↑ ako Vysoká obchodná škola v Bratislave
3. ↑ ako univerzita
4. ↑ ako Slovenský ústav pre doškoľovanie lekárov
5. ↑ ako univerzita

• HOTVÁTH, Vladimír – LEHOTSKÁ, Darina – PLEVA, Ján (eds.): Dejiny Bratislavy. Bratislava : Obzor, 1978. 480 s. + 68 s. obrazových príloh.
• SALNER, Peter: Premeny Bratislavy 1939 – 1993. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1998.
• SALNER, Peter a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1991.

• Primátor hlavného mesta SR Bratislavy
• Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy
• Zoznam námestí v Bratislave
• Zoznam ulíc v Bratislave
• Zoznam osobností Bratislavy
• Zoznam najvyšších budov v Bratislave
• Kultúrne pamiatky: Bratislava I: 0 – 9, A – F, G – J, K – L, M – O, P – R, S, Š, T – V, W – Ž, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava
• Wikislovník ponúka heslo Bratislava

• Oficiálne stránky mesta Bratislava
• Mestská hromadná doprava v Bratislave
• Územný plán Bratislavy
• Fotografie a linorezy Bratislavy 40-ych rokov v diele Pressburg in der neuen Slowakei Geschichte, Kultur, Wirtschaft... Pressburg: Buch- und Zeitungsverlagsgenossenschaft, 1940. 207 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB
• Dielo od zástupcu starostu Bratislavy z r. 1928 s názvom Československá republika: Bratislava. Bratislava: Mestská rada, Berlin: Dari, 1928. 284 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB
• mapa mesta z r. 1904 Pozsony szab. kir. városnak, Pozsony környéke és Pozsony megyének. Pozsony: Steiner Zsigmond, 1904. 7 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB
• kniha v nemčine o Bratislave a jej okolí z roku 1865 s názvom Pressburg und seine Umgebung, : Mit einer geologischen Karte und mehreren Abbildungen. Pressburg: Wigand, 1865. 478 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB
• Zoznam miest, s ktorými má Bratislava uzatvorenú zmluvnú spoluprácu https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/11916.pdf