Demencia

Demencia je získané chorobné oslabenie rozumových schopností.

Pojem demencia pochádza z latinského „de mentia", čo znamená „odchádzajúci duchom, strácajúci na duchu či na rozume, niečo čo prišlo o myseľ“. Označuje duševnú poruchu, ktorá je charakterizovaná úbytkom kognitívnych funkcií. Postihnutie kognitívnych funkcií v dôsledku ich nedostatočného vývoja sa nazýva mentálna retardácia. Vo väčšine prípadov demencií je najprv  postihnutá pamäť. Postupne sa rozvíja porucha logického uvažovania, exekutívnych funkcií, orientácie, až dochádza k ťažkej deteriorácii intelektu. Postihnuté ale sú aj nekognitívne funkcie. Typické sú poruchy emotivity. Dochádza k výskytu patických nálad, zhoršuje sa emočná stabilita, emotivita je oploštelá, v pokročilých štádiách ochorenia dochádza k strate vyšších citov. Pacienti s demenciou môžu byť agresívni, prestávajú dodržiavať spoločenské konvencie. Tieto príznaky sa označujú ako behaviorálna a psychiatrická symptomatológia demencie (Behavioral and Psychological Symptoms of Dementia – BPSD). Demencie tak vo svojom dôsledku vedú k ťažkému úpadku osobnosti, kedy postihnutý jedinec nie je schopný vykonávať bežnú dennú rutinu a je odkázaný na starostlivosť rodiny alebo profesionálov.

Už okolo 2000 rokov pred Kristom si starovekí Egypťania (považujúci za sídlo mentálneho života srdce a bránicu) všimli, že vysoký vek sa často spája s významným zhoršením pamäti. Tiež antickí lekári a filozofi opisovali proces úpadku duševných schopností súvisiacich so starnutím. Platón ale predpokladal, že staroba sama o sebe nemusí byť nutne sprevádzaná zhoršovaním mentálnej kondície.

V stredoveku sa nevenovalo demencii veľa pozornosti. Ešte v 18. storočí sa slovom „demencia" označovali všetky duševné poruchy bez rozdielu. Philippe Pinel začal pojem používať pre označenie rôznych chorôb spojených s deterioráciou pamäti a Jean Etienne Esquirol neskôr rozlíšil vrodenú „idiociu“ a získanú demenciu. Demenciu opísal ako chorobu mozgu (centrum duševného života sa už presunulo do mozgu) „charakterizovanú zhoršením súcitnosti, inteligencie a vôle.“ S prácou Paula Eugena Bleuera sa pojem ustálil na označenie stavu, ktorý znamená stratu poznávacích, emocionálnych a sociálnych schopností.

Predpoklad,že demencia je normálna súčasť starnutia ale pretrval až do 20. storočia. Neuvažovalo sa o tom, že by príčinou tohto stavu mohlo byť ochorenie, respektíve skupina ochorení.^[1] Je nutné zdôrazniť, že demencia je choroba a naopak starnutie neznamená byť dementný.^[2]

Dušek a Večeřová charakterizujú klinický obraz demencie:^[3]

• Poruchy pamäti
• Poruchy úsudku a myslenia (poruchy kognitívnych funkcií)
• Poruchy orientácie až výskyt delírií
• Poruchy emotivity (labilita, podráždenosť, apatia)
• Poruchy spoločenských konvencií

Hoschl (tamtiež) uvádza rozdiel medzi demenciou ako symptómom a demenciou ako syndrómom:

• Demencia ako symptóm označuje úbytok intelektu, ktorý nastal z najrôznejších príčin vo veku vyššom ako 3 – 4 roky.
• Demencia ako syndróm zahŕňa okrem postihnutia intelektu ďalšie príznaky ako poruchy pamäti, myslenia, orientácie, emócií, správania a iné. K podstatným príznakom syndrómu demencie náležia príznaky základné a vedľajšie. Medzi základné príznaky zahŕňame poruchu intelektu a poruchu pamäti, orientácie, myslenia, narušenú schopnosť učenia a poruchy úsudku. K vedľajším symptómom patrí citová plochosť alebo nestálosť, patické nálady, zníženie etických a morálnych noriem (defekt vyšších citov), zmenšená schopnosť samostatného rozhodovania a zvýraznenie premorbidných rysov osobnosti.

Väčšina demencií je liečbou len veľmi ťažko ovplyvniteľná, záleží však na druhu a rozsahu poškodenia. U demencií môže ísť o poškodenie celkové, alebo čiastočné – ostrovčekovité, parciálne. Demencia sa obvykle rozvíja postupne; prehlbuje sa úbytok intelektových schopností, ktorý je obvykle ireverzibilný a progredientný. Ale v prípade, že sa demencia rozvinula na podklade jednorazového poškodenia mozgu, alebo bol vyvolávajúci chorobný proces zastavený, demencia sa môže upraviť.

Etiológia demencií je rozmanitá. Degradáciu intelektových schopností môžu spôsobiť atrofické zmeny mozgu, vaskulárne zmeny, metabolické alebo posttraumatické poškodenia, vplyvy toxické, expanzívne vnútrolebečné procesy (tumory, hydrocefalus) a ďalšie. Demencia je vždy spôsobená organickými príčinami. Ak je príčina demencie psychogénna alebo spôsobená inou duševnou poruchou, hovoríme o pseudodemencii. Tá sa najčastejšie vyskytuje s depresívnou poruchou, alebo ide o prejav účelovej reaktivity človeka, vyplývajúcej z ťaživej situácie (väzba, výkon trestu, vojna).^[2]

Na základe etiológie a klinického obrazu rozlišuje Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a pridružených zdravotných problémov MKCh-10 niekoľko druhov demencií, ktoré radí do diagnostickej skupiny F00-09: Organické duševné poruchy, vrátane symptomatických. Skupina zahŕňa celú škálu duševných porúch zoskupených na základe spoločnej dokázateľnej príčiny, ktorá je v chorobe, úraze alebo inom poškodení mozgu vedúcom k mozgovej dysfunkcii. Porucha funkcie môže byť primárna, ako je to pri chorobách, poraneniach a poškodeniach postihujúcich priamo a výlučne mozog; alebo je sekundárna, ako pri systémových chorobách a poruchách, pri ktorých je mozog len jeden z viacerých postihnutých orgánov alebo systémov.

Demencia (F00 - F03) je syndróm zapríčinený chorobou mozgu, zvyčajne chronickou alebo progresívnou, pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane pamäte, myslenia, orientácie, chápania, rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku.^[4] Vedomie nie je zastreté. Poznávacie poruchy zvyčajne sprevádzajú, niekedy aj predchádzajú zhoršenie ovládania emócií, spoločenského správania a motivácie. Tento syndróm sa objavuje pri Alzheimerovej chorobe, pri cerebrovaskulárnej chorobe a pri iných chorobách, ktoré prvotne alebo druhotne postihujú mozog.

F00* DEMENCIA PRI ALZHEIMEROVEJ CHOROBE (G30.-†) – Alzheimerova choroba je primárna degeneratívna choroba mozgu neznámej etiológie s charakteristickými neuropatologickými a neurochemickými črtami. Choroba sa začína nenápadne a pomaly, ale neprestajne sa vyvíja počas viac rokov.

• F00.0* – Demencia pri Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom (G30.0†) – demencia pri Alzheimerovej chorobe so vznikom pred 65. rokom s relatívne rýchlo sa zhoršujúcim priebehom a výraznými poruchami kôrových funkcií.
  • Alzheimerova choroba, 2. typ
  • Presenilná demencia Alzheimerovho typu
  • Primárna degeneratívna demencia Alzheimerovho typu s presenilným nástupom
• F00.1* – Demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom (G30.1†) – demencia pri Alzheimerovej chorobe so začiatkom po 65. roku, zvyčajne koncom 70. tich rokov alebo neskôr, s pomalým postupom a s poruchou pamäti ako hlavnou črtou.
  • Alzheimerova choroba, 1. typ
  • Primárna degeneratívna demencia Alzheimerovho typu so začiatkom v séniu
  • Senilná demencia Alzheimerovho typu
• F00.2* – Demencia pri Alzheimerovej chorobe, atypický alebo zmiešaný typ (G30.8†)
  • Atypická demencia Alzheimerovho typu
• F00.9* – Nešpecifikovaná demencia pri Alzheimerovej chorobe (G30.9†)

F01 VASKULÁRNA DEMENCIA – cievna demencia je dôsledkom infarktovania mozgu zavineného vaskulárnou chorobou vrátane hypertenznej cerebrovaskulárnej choroby. Infarkty sú zvyčajne malé, ale majú kumulatívny účinok. Začiatok je zvyčajne vo vyššom veku. Zahŕňa artériosklerotickú demenciu.

• F01.0 – Vaskulárna demencia s akútnym začiatkom – zvyčajne sa vyvíja rýchlo po sérii porážok či už na podklade mozgovej trombózy, embólie alebo krvácania. V zriedkavých prípadoch ju môže

zapríčiniť jediné masívne krvácanie.

• F01.1 – Multiinfarktová demencia – má postupnejší začiatok, po viacerých prechodných ischemických epizódach a následnom nakopení lakún v mozgovom parenchýme.
  • Prevažne kôrová demencia
• F01.2 – Subkortikálna vaskulárna demencia – zahŕňa prípady s anamnézou hypertenzie a ohniskami ischemického rozrušenia v hĺbkovej bielej hmote mozgových hemisfér. Mozgová kôra je zvyčajne zachovaná, čo kontrastuje s klinickým obrazom, ktorý sa môže veľmi podobať obrazu demencie pri Alzheimerovej chorobe.
• F01.3 – Zmiešaná kortikálna a subkortikálna cievna demencia
• F01.8 – Iná cievna demencia
• F01.9 – Nešpecifikovaná cievna demencia

F02 DEMENCIA PRI INÝCH CHOROBÁCH ZATRIEDENÝCH INDE – prípady demencie zavinené alebo pravdepodobne zavinené inými príčinami ako Alzheimerova choroba alebo cerebrovaskulárna choroba. Môže sa začať kedykoľvek v živote, ale iba zriedka v starobe.

• F02.0* – Demencia pri Pickovej chorobe (G31.0†) – progresívna demencia so začiatkom v strednom veku, charakterizovaná skorými, pomaly postupujúcimi zmenami povahy a sociálnym zlyhávaním s následným zhoršením intelektu, pamäťových a jazykových funkcií, s apatiou, eufóriou a niekedy s extrapyramídovými príznakmi.
• F02.1* – Demencia pri Creuzfeldovej-Jakobovej chorobe (A81.0†) – progresívna demencia s rozsiahlymi neurologickými príznakmi v dôsledku špecifických neuropatologických zmien, ktorých predpokladanou príčinou je prenosný pôvodca. Vzniká prevažne v strednom alebo vyššom veku, ale môže sa vyskytnúť kedykoľvek v dospelosti. Priebeh je subakútny, smrteľný počas jedného až dvoch rokov.
• F02.2* – Demencia pri Huntingtonovej chorobe (G10†) – demencia vzniká ako súčasť rozsiahlej degenerácie mozgu. Choroba sa prenáša jediným autozómne dominantným génom. Príznaky sa typicky zjavujú v tretej a štvrtej dekáde. Progresia je pomalá, smrť nastáva zvyčajne počas 10 – 15 rokov.
  • Demencia pri Huntingtonovej chorei
• F02.3* – Demencia pri Parkinsonovej chorobe (G20†) – demencia vznikajúca v priebehu rozvinutej Parkinsonovej choroby. Dosiaľ sa neukázali nijaké odlišujúce klinické znaky.
  • Demencia pri
    • paralysis agitans
    • parkinsonizme
• F02.4* – Demencia pri chorobe vyvolanej vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti HIV – demencia, ktorá vznikla v priebehu choroby HIV bez inej súbežnej choroby, okrem infekcie HIV, ktorá by mohla vysvetliť klinické príznaky.
• F02.8* – Demencia pri iných špecifikovaných chorobách zatriedených inde
  • Demencia pri:
    • mozgovej lipidóze (E75.-†)
    • epilepsii (G40.-†)
    • hepatolentikulárnej degenerácii (E83.0†)
    • hyperkalciémii (E83.5†)
    • získanej hypotyreóze (E01, E03.-†)
    • intoxikáciách (T36 – T65†)
    • roztrúsenej skleróze (G35†)
    • neurosyfilise (A52.1†)
    • nedostatku niacínu (pellagra) (E52†)
    • polyarteritis nodosa (M30.0†)
    • systémovom lupus erythematosus (M32.-†)
    • trypanosomóze (B56.-†, B57.-†)
    • nedostatku vitamínu B12 (B53.8†)

F03 NEŠPECIFIKOVANÁ DEMENCIA

• Hoschl, C., Libiger, J., & Švestka, J. (2002). Psychiatrie. Tigis.
• Karel, D., & Alena, V. P. (2010). Diagnostika a terapie duševních poruch. Grada Publishing as.
• Jirák, R., & Holmerová, I. (2009). Demence a jiné poruchy paměti. Grada Publishing as.
• ÚZIS ČR. Prohlížeč | MKN-10 klasifikace - F00-F09 - Organické duševní poruchy včetně symptomatických [online]. mkn10.uzis.cz, [cit. 2022-08-10]. Dostupné online.