Ján Richter

Ján Richter
Ján Richter
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
V úrade
4. apríl 2012 – 21. marec 2020
Predchodca Jozef Mihál Milan Krajniak Nástupca
Biografické údaje
Narodenie5. október 1956 (68 rokov)
Zlaté Moravce, Česko-Slovensko
Alma materVečerná univerzita marxizmu-leninizmu
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJán Richter
(multimediálne súbory)

JUDr. Ján Richter (* 5. október 1956, Zlaté Moravce) je slovenský politik. Od roku 2006 poslanec Národnej rady za stranu SMER-SD. Od 4. apríla 2012 do 20. marca 2020 pôsobil ako Minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní učňovky (stredná odborná škola bez maturity) od r. 1973 pracoval ako technickohospodársky pracovník v podniku CALEX Zlaté Moravce až do roku 1987. V Calexe bol aktívnym členom a predsedom Socialistického zväzu mládeže v a zároveň od r. 1975 aj kandidátom Komunistickej strany Slovenska. Popri práci vyštudoval Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu (VUML), vďaka čomu mohol pracovať ako pracovník Okresného výboru KSS (OV KSS) v Nitre.

V 90. rokoch pracoval ako technickohospodársky pracovník a neskôr živnostník a manažér. V roku 1998 sa stal ústredným tajomníkom SDĽ. V rokoch 19992007 absolvoval bakalárske a magisterské štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a napokon získal titul doktor práv (JUDr.). Ohľadom získania jeho bakalárskeho titulu však panujú nejasnosti. Pred novinármi si napr. nepamätal ani názov práce.[1] V roku 2005 sa stal politickým tajomníkom strany Smer-SD. Od 2006 bol poslancom NR SR za stranu Smer-SD.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2012 bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.[2]

11. júna 2013 okolo poludnia bol zranený pri dopravnej nehode služobného vozidla na ceste R1 pri obci Pata. Automobil dostal počas silného dažďa šmyk a vyletel z cesty. Ján Richter nebol pri nehode pripútaný a utrpel zranenia chrbtice (druhého driekového stavca) a zlomeninu rebier, z ktorých sa zotavoval niekoľko týždňov.[3]

7. septembra 2017 sa uskutočnilo druhé odvolávanie ministra Richtera. Pred rokovaním premiér Fico povedal, že ak SNS zahlasuje proti Richterovi padne vláda. V hlasovaní nakoniec Richter získal 65 hlasov, 61 poslancov hlasovalo proti a 14 sa zdržali. Svoju funkciu si teda urdžal. V apríli 2017, za jeho odchod bolo 57 poslancov, 68 bolo proti, dvaja nehlasovali.[4] Dôvodom odvolávaní bola kauza galantského resocializačného zariadenia Čistý deň, pri ktorej vyšetrovaní mal Richter ako minister zlyhať.[5]

Vláda Petra Pellegriniho, v ktorej pôsobil aj Ján Richter, podala demisiu 20. marca 2020. Po februárových voľbách totiž vznikla nová vláda.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MIHALIKOVÁ, Mária. Richterov titul bakalár nesedí v čase [online]. sme.sk, 29.04.2012, [cit. 2014-11-10]. Dostupné online.
  2. osobnosti.sk, zdroj: Poslanecký klub SMER - SD. životopis [online]. 26.6.2013, [cit. 2013-11-10]. Dostupné online.
  3. KREMPASKÝ, Ján. U Richtera po nehode vraj našli viagru, kondómy a tisíce eur [online]. sme.sk, 30.07.2013, [cit. 2014-11-10]. Dostupné online.
  4. FOLENTOVÁ, Veronika. Schôdza o Richterovi: Fico je stále šéf, Danko stíchol a vzťahy v trojkoalícii za veľa nestoja [online]. Bratislava: N Press, 2017-09-07, [cit. 2017-09-07]. Dostupné online.
  5. Začala sa mimoriadna schôdza, Richter opäť čelí odvolávaniu [online]. www.postoj.sk, [cit. 2018-06-05]. Dostupné online.
  6. Pravda. Pellegriniho vláda končí, podala demisiu. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-03-20. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 1336-197X.