Pata

Pata
obec
Vzdušný pohľad na časti obce Pata
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Galanta
Región	Dolné Považie
Vodné toky	Jarčie, Zájarčie, Šoporniansky kanál, Bábsky potok
Nadmorská výška	138 m n. m.
Súradnice	48°16′25″S 17°49′38″V / 48,273611°S 17,827222°V / 48.273611; 17.827222
Rozloha	17,55 km² (1 755 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 273 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	186,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1156
Starosta	Jozef Berčík[3] (KDH)
PSČ	925 53
ŠÚJ	503959
EČV (do r. 2022)	GA
Tel. predvoľba	+421-31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pata, Galanta District
Webová stránka: obecpata.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Paťan, Patianka, Paťania[4]

Pata je vidiecka obec na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji v okrese Galanta. Leží na okraji Nitrianskej pahorkatiny. Preteká ňou potok Jarčie a niekoľko menších vodných tokov. K 31. decembru 2021 mala Pata 3 241 obyvateľov, čo ju radí k stredne veľkým obciam Slovenska. Prevažnú väčšinu tvorí obyvateľstvo slovenského pôvodu a rímskokatolíckeho vierovyznania.^[5][6][7]:10

V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. Významnou historickou udalosťou v dejinách obce bola bitka medzi maďarskými a cisárskymi vojskami (1849), ktorú pripomína obelisk za obcou.^[5][6][7]

Pata sa nachádza v centrálnej časti Podunajskej nížiny na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Územie Paty je tvorené miernou pahorkatinou a plytkou dolinou potoka Jarčie.^[6] Stredná časť obce leží v nadmorskej výške 130 m n. m. Nadmorská výška v okrajových častiach katastra kolíše od približne 121/3 m n. m. (južný tok Jarčia medzi lokalitami Dolné lúky a Zájarčie)^[8], až po približne 179 m n. m. (lokalita Zaháje pri severozápadných hraniciach katastrálneho územia).^[7][8]

Katastrálnym územím pretekajú vodné toky Jarčie (aj Jác^[7]:3), Zájarčie a Šoporniansky kanál.^[8] Severnú hranicu s katastrálnym územím obce Báb tvorí Bábsky potok.^[7]:3 Všetky potoky odvodňuje Jarčie, ktoré sa následne pri neďalekej vodnej nádrži Kráľová vlieva z ľavej strany do rieky Váh.

Územie Paty spadá do teplej klimatickej oblasti a nížinného typu klímy. Priemerná ročná teplota vzduchu v obci dosahuje rozmedzie hodnôt 9 až 10 °C. Zrážky dosahujú priemerne 550 – 600 mm/rok. Snehová pokrývka sa v lokalite Paty nedrží dlhšie než 90 dní v roku.^[7]:2

Prevládajúcim typom pôdy je úrodná černozem, v doline vodného toku Jarčie prevládajú lužné pôdy.^[6][7] Z výmery pôdneho fondu zaberala v roku 2021 poľnohospodárska pôda 85,9 %. V rámci nej mala najväčší rozsah orná pôda (91,3 %). Z hľadiska nepoľnohospodárskych plôch zaberalo najväčší rozsah zastavané územie (63,2 %).^{[7]:2 – 3}

S výnimkou menších lesíkov (pozostatkov lužných lesov najmä v lokalite Pakdomy a Borody v smere na Pusté Sady)^[7]:3[8] je chotár obce odlesnený.^[6] Menšie zalesnené plochy sa nachádzajú v lokalite Dubník, v lokalite Kopanice (tzv. Sítí), v lokalite Dolinka a za Hedviga majerom (tzv. Papuča).^[8] V rámci fytogeografického členenia Slovenska patrí územie obce do oblasti panónskej flóry. Zarastené plochy tvoria najmä jasene (70 % lokality Pakdomy), agáty, borovice a javory. Časť nezalesnených plôch tvoria trvalé trávne porasty, oblasť pri potoku Jarčie aj mokraďové porasty. V obci sa nenachádzajú vyhlásené chránené územia ani biocentrá a biokoridory regionálneho ani nadregionálneho významu.^[7]:3

Pata leží v turistickom regióne Dolné Považie.^[7] Susedí s obcami Šoporňa, Báb, Pusté Sady, Šintava a Hájske. Územie obce hraničí s Nitrianskym samosprávnym krajom, presnejšie s okresom Nitra (obec Báb) a okresom Šaľa (obec Hájske). Pata leží 9 km východne od mesta Sereď, v tesnej blízkosti rýchlostnej cesty R1. Vzdialenosť od okresného sídla, Galanty, je približne 17 km. Vzdialenosť od krajských miest Trnava a Nitra je približne rovnaká, 25 km. Od hlavného mesta Bratislavy je obec vzdialená 63 km.^[7]

Prvé dôkazy o prítomnosti pravekého človeka v tejto oblasti Slovenska pochádzajú zo strednej doby kamennej. Priamo v zastavanom území obce sa mala nachádzať mohyla z obdobia neolitu, nikdy však nebola zdokumentovaná.^[9]:8n

Územie bolo pravekým obyvateľstvom obľúbené najmä pre jeho polohu na križovatke ciest, blízkosť brodu cez Váh a pre úrodné pôdne typy. Praveký človek uprednostňoval vyvýšené miesta a pahorkatiny, aké začínajú v katastri obce a pokračujú smerom na sever.^[9]:8 Hrobové nálezy ľudu nitrianskej kultúry v blízkom regióne dokazujú osídlenie širšieho územia Paty aj v období staršej doby bronzovej.^[10] V lokalite Diely (staršie aj Horné diely), pri R1 smerom na Šoporňu, sa v rokoch 1997 – 1999 uskutočnil archeologický výskum pod vedením Ivana Chebena.^[11] Objavené boli sídliskové jamy a kostrové pohrebisko únětickej a maďarovskej kultúry. Na mieste pohrebiska sa nachádzalo viac ako 200 hrobov, čo dokazuje, že sa na území obce nachádzalo viacgeneračné sídlisko.^[10] Väčšina hrobov, s výnimkou detských, bola vyrabovaná už v praveku. I napriek tomu bolo na mieste objavených viacero predmetov. Kostrový hrob v severozápadnej časti obce zároveň zakladá hypotézu, že v zastavanom území obce sa mohlo nachádzať ešte jedno pohrebisko.^{[9]:9 – 10}

Osada maďarovskej kultúry zanikla krátko pred odsunom miestneho obyvateľstva z južného Slovenska preč k Stredomoriu. Zvyšky miestneho obyvateľstva zrejme splynuli s čakanskou kultúrou, ktorá zanikla v 12. storočí pred Kristom. Miestne územie bolo následne zrejme trvalo neobývané, človek však na území obce naďalej prítomný bol.^{[9]:12 – 14}

Ďalšie výkopové práce v Pate sa uskutočnili v lokalite Vinohrady (v povodí vodného toku Jarčie).^[12] Ide o skromnejšie nálezisko, pričom výskum bol sťažený pre predchádzajúcu poľnohospodársku činnosť v danej oblasti. Nálezy pochádzali z dvoch období, z neskorej doby bronzovej a z doby rímskej. Z neskorej doby bronzovej (kultúra Mezöcsát) bolo objavených 12 sídliskových jám a plytký kostrový hrob. Je možné, že šlo o hrob náhle zosnulého príslušníka väčšej karavány prechádzajúcej územím. Z rímskeho obdobia bolo objavených 26 žiarových hrobov s črepmi. Časť bola domácej germánskej výroby (na mieste sa nachádzala kupolovitá pec), časť pochádzala z rímskej výroby. Bolo objavených tiež šesť jám s odpadom. Sústava ďalších šiestich kolových jám zakladá hypotézu nadzemnej stavby z doby rímskej. Neskoršie dejiny obce nie sú dostatočne zdokumentované, historicky však územie obce patrilo pod rôzne štátne útvary.^{[9]:9 – 12, 14}

Predpokladá sa, že dnešné miestne osídlenie je pred-uhorské, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti: najmä geografická poloha, blízkosť iných praslovanských osídlení, etymologický pôvod názvu obce i pôvodné a pretrvávajúce slovanské obyvateľstvo.^{[9]:16 – 17}

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. V listine ostrihomský arcibiskup Martyrius oprávňoval kanonikov ostrihomskej kapituly vyberať desiatky z Paty („Pta“) a iných dedín jeho arcibiskupstva. Konkrétne Pata bola pridelená kanonikovi Diuovi. Druhá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252 a viaže sa k miestnemu obyvateľovi, zemanovi Ladislavovi z Paty.^[9]:18 Samotná obec vznikla zrejme práve z pôvodnej zemianskej usadlosti. Už v stredoveku sa na území obce nachádzal kostol. S istotou je doložený od roku 1332, čo vyplýva zo záznamov pápežských vyberačov desiatkov.^[13][14]

Pata bola v tom období roľnícka obec obývaná miestnou nižšou zemianskou šľachtou. Miestny zemiansky rod Patovcov (Pathovcov, de Patha) v dôsledku vraždy spáchanej jeho príslušníkmi Ladislavom a Tomášom upadol, až sa nakoniec v 15. storočí úplne vytratil z dobových prameňov. Okrem miestnej šľachty mala už od 12. storočia záujmy v Pate aj kráľovská moc reprezentovaná šintavským panstvom.^{[9]:18 – 25}

Pata zostala počas celého stredoveku a prakticky aj novoveku obcou obývanou zemanmi. Od roku 1523 patrila Pata k majetku šintavského panstva, ktoré prešlo z kráľovských rúk do vlastníctva Thurzovcom. Naďalej však minimálne istý čas pretrvával zvláštny status zemianskej obce vo vzťahu k Šintave. Oproti ostatným obciam Pata vystupovala ako privilegovaná obec oslobodená od platenia daní a poplatkov, pretože obyvatelia sa starali o kráľovský rybník Bábi-šári. V roku 1480 podľa dobových prameňov v obci stálo viac ako 60 usadlostí a jeden mlyn. V stredoveku tvorila Pata vlastnú farnosť, ktorá zanikla v 16. storočí pre boje s Osmanskou ríšou. Ako filiálka v tom období patrila najprv pod Šintavu, neskôr pod Šoporňu. Znížil sa taktiež počet obývaných usadlostí a životná úroveň obyvateľstva. Patu pravdepodobne podobne ako susednú Šoporňu zasiahla vlna reformácie, avšak už koncom 17. storočia bola miestna krajina rekatolizovaná.^{[9]:24 – 27}

V 17. storočí Pata zažila priame nebezpečenstvo zo strany Turkov neúspešne obliehajúcich Šintavský hrad. Podľa ľudovej tradície sa v Pate nachádzali tajné podzemné úkryty. Šintavské panstvo v tomto období získal rod Eszterháziovcov. V roku 1715 mala obec 46 domácností a po prvýkrát sa spomína prítomnosť viníc. Počet obyvateľov vzrástol v roku 1828 na 878 obyvateľov bývajúcich v 126 usadlostiach na jednej ulici. V tomto období bola obec už ale viac-menej poddanskou dedinou na čele s richtárom. Obyvateľstvo postupne schudobnelo. Podľa obecnej kroniky sa k obdobiu okolo roku 1800 viaže aj vznik ranej rómskej komunity v obci. Z roku 1769 pochádza urbár upravujúci vzťahy Paťanov a šintavského panstva. Napísaný bol v slovenčine. S Eszterháziovcami Paťania neboli z viacerých dôvodov spokojní, najmä pre nerešpektovanie urbariálnych oprávnení Paťanov. Viackrát preto adresovali list priamo panovníkovi (1803, 1816, 1817). Veľmi skromne šintavská šľachta odpovedala aj na žiadosti príspevku na výstavbu nového kostola, ku ktorému sa zaviazala.^{[9]:30 – 40} Menšie majetky v obci mali aj rodiny Appelovcov a Ballayovcov.^[6]

Obce sa priamo dotkla revolúcia v rokoch 1848/1849. V roku 1849 sa uhorské vojsko na čele s veliteľom Jozefom Naďšándorom snažilo brániť povodie Váhu pred postupujúcim cisárskym vojskom. I napriek počiatočným maďarským úspechom sa cisárskemu vojsku v júni podarilo prelomiť vojenskú líniu a preniknúť za Váh. Na území Paty sa následne odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami a honvédskym jazdectvom. Maďarské vojsko bolo zdecimované a vyžiadalo si smrť 140 honvédov. Bitku v obci pripomína za dedinou stojaci uhorský obelisk z roku 1872. Až do zániku Uhorska sa pri ňom vykonávali pietne spomienky.^{[9]:46 – 51}

Patu zasiahla vlna maďarizácie, avšak dedina si zachovala slovenský ráz. Okrem Slovákov v obci žila malá skupina Židov a zopár Maďarov. V 19. storočí výrazne vzrástol počet obyvateľov. V roku 1869 mala obec 1096 obyvateľov žijúcich v 133 domoch. Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, centrom bol Hedviga majer. Čiastočnú obživu poskytovalo remeslo, najmä tkáčstvo. Pata patrila pod okres Šaľa Nitrianskej župy. V roku 1885 vznikol v Pate dobrovoľný hasičský zbor. Typickými remeslami v dedine v neskoršom období bolo plátenníctvo a čipkárstvo.^{[9]:46 – 51}

Prvá svetová vojna sa Paty dotkla len nepriamo tým, že si vyžiadala životy niekoľkých jej obyvateľov.^{[9]:52 – 59} V roku 1931 informovali viaceré slovenské noviny o návrate patianskeho obyvateľa Štefana Zmenku zo zajatia z ruskej Sibíri, kde mal stráviť 16 rokov. Po povstaní sa mu malo podariť zo zajatia utiecť a cez Čínu sa dostal domov.^[15][16] Bojov v Rusku sa ako legionár 6. československého pluku zúčastnil aj Augustín Janica.^[17]

Vznik Česko-Slovenska sa v Pate niesol v znamení španielskej chrípky, ktorá spôsobila smrť mnohých obyvateľov. Dlhodobo obec ťažila zlá ekonomická situácia a postavenie miestnych roľníkov sa nezlepšilo ani vďaka československej pozemkovej reforme, ktorá sa Paty príliš nedotkla.^{[9]:52 – 59} Podľa správy anonymného obyvateľa uverejnenej v roku 1921 v Robotníckych novinách bola obec navyše v tom čase zažalovaná obcou Pustakert (Pusté Sady) preto, že sa jej mal na polia vyliať potok Jarčie a spôsobiť tam škodu. Prípad v obci vyšetroval županský správca s komisárom, no zrejme predbežne rozhodli v neprospech obce, keďže sa miestny občan sťažoval na to, že situáciu posúdili nesprávne a to „proti ľudu“, v prospech bohatého Žida Schwitzera, ktorý mal ako árendátor panského poľa potok čistiť. Z textu nevyplýva, ako prípad skončil.^[18]

V roku 1923 bola Pata spolu s okresom Šaľa začlenená do Bratislavskej župy.^{[9]:52 – 59}

Celková hospodárska situácia v obci nebola príliš dobrá ani v 20. rokoch, mnohí obyvatelia odchádzali za prácou do zahraničia a zadĺžená bola aj samotná obec. V obci bola počas prvej republiky pomerne veľká kriminalita. Dobové noviny informovali najmä o značnom počte krádeží a niekoľkých vraždách.^[19] V dvadsiatych rokoch sa v Pate uskutočnilo viacero štrajkov poľnohospodárskych robotníkov.^{[9]:52 – 59} V roku 1929 bol v Pate počas jedného štrajku čiastočne vypálený statok Eugena Schwitzera, pri ktorom zhorelo 110 kusov dobytka.^[20] Veľkostatkár bol obeťou trestnej činnosti opakovane: v roku 1932 bolo jeho gazdovstvo prepadnuté neznámym ozbrojeným lupičom^[21] a v roku 1935 mu bola viackrát vykradnutá tabaková sušiareň.^[22]

Ekonomickú situáciu v obci zhoršil aj v novinách široko medializovaný prípad sprenevery peňazí spáchaný Ferdinandom Berinským, ktorý bol v rokoch 1928 až 1930 patianskym notárom. Berinský prijímal z pošty poukážky, ktoré mal doručiť občanom, no ktoré si pod falošnými podpismi ponechával. Rovnako prijímal peniaze z miestneho hasičského fondu a tisíce korún získal od roľníkov za obecné pozemky predávané obcou. Celkovo mal spreneveriť až na 150 000 Kč a utiecť do Maďarska.^[23][24]

Obec nemohla dokonca postaviť ani novú budovu pre školu, ktorú požadoval štát (pozri Historické školstvo). Zlú situáciu chceli Paťania vyriešiť založením úverového družstva, ktoré ekonomicky riadila riaditeľka miestnej školy a spisovateľka Margita Kováčová. Zrejme i ekonomická situácia prispela k tomu, že značnú politickú priazeň mala v silne religióznej obci KSČ.^{[9]:52 – 59}

V roku 1934 dokonca v obci vypukla vzbura proti exekúciám. O udalosti rozsiahlo písala aj dobová tlač. 29. novembra 1939 prišli do Paty berní exekútori z Galanty, aby exekvovali u bývalého legionára Augustína Janicu a podľa neskoršej komunistickej literatúry aj u iných dlžníkov^[25], pre daňové poplatky. Úradníkov počas prvej návštevy sprevádzali piati četníci. Proti ním sa postavil Janica aj so synom, ktorých podľa neskorších prameňov podporovalo asi tristo až štyristo obyvateľov, ktorí exekútorov a četníkov vyhnali. 1. decembra sa do obce vrátilo vyše dvadsať četníkov, ktorí napriek odporu exekúciu uskutočnili. Boli pri tom nútení použiť obušky a rozohnať rozvášnený dav.^[25] Podľa Slovenskej pravdy mali pri tom zbiť aj niekoľko náhodných okoloidúcich. Janica a jeho zať Korec boli predvedení do Šale na četnícku stanicu. Tlač sa z veľkej časti postavila na stanu dlžníkov, pretože berný úrad mal vymáhať aj také nedoplatky, ktoré už boli čiastočne splatené alebo odpísané, ako aj preto, že dlžník bol bývalým česko-slovenským legionárom.^[26]

V 30. rokoch Patu zasiahli taktiež viaceré epidémie chorôb.^{[9]:52 – 59} Osobitne o epidémii brušný týfusu písala aj slovenská tlač.^[27] Slovenská pravda, noviny HSĽS, sa dokonca ohradili proti novinám Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, Slovenská politika, ktorá mala informovať, že šírenie choroby spôsobila chudoba v obci a ktorá mala zveličiť počty mŕtvych.^[28] Podobne ako Slovenská politika informovali aj noviny Slovenská krajina.^[29]

V tomto období tiež obec zachvátili viaceré požiare, ktoré zaznamenali noviny i obecná kronika.^[30] Malo počas nich vyhorieť viacero usadlostí, avšak presné čísla sa v prameňoch líšia. Spolu malo vyhorieť asi 24 domov.^[9]:60 Ďalší veľký požiar vypukol v obci v roku 1936, keď vyhorelo až 11^[9]:60/16 domov.^[31] Podľa spisovateľa Františka Hečka, ktorý mal obec niekedy v tomto období navštíviť, mala obetiam požiaru (ktorý mal byť už asi tretí v rade) pomôcť učiteľka Margita Kováčová, ktorá ako účtovníčka miestneho úverového spolku „toľko vypisovala a toľko modlikala, že Ústrednému družstvu v Bratislave zmäklo jeho agrárnické srdce – povolilo patanským pohorelcom zmenkový úver“^[32].

1. júna 1938 obec navštívil počas svojej cesty po Slovensku parížsky arcibiskup a kardinál Jean Verdier.^[33] Slovenský denník o prejazde kardinála obcou informoval slovami: „V Pate [kardinála pozdravili] okresný náčelník Čerňanský a miestny farár, kým občianstvo a mládež pozdravovali kardinála kľačiac a hádzali mu na cestu kvety.“^[34]

V roku 1939 sa Pata stala súčasťou novovzniknutého Slovenského štátu, pričom v blízkosti obce sa nachádzali hranice vymedzené Viedenskou arbitrážou. Keďže Šaľa sa stala súčasťou Maďarska, Pata bola začlenená do okresu Hlohovec.^[35]

Poľnohospodárska výroba v obci sa v tomto období preorientovala na pestovanie papriky. V roku 1941 vzniklo v Pate paprikové družstvo a mlyn na mletie koreninovej zeleniny. Neskôr, počas socializmu, sa výroba už pod štátnou taktovkou rozšírila a družstvo exportovalo papriku a iné produkty (šípky, tabak) aj do zahraničia. Celková hospodárska situácia v obci sa tak v čase vojny zlepšila, čomu nasvedčovala aj nová výstavba domov či vybudovanie športového areálu.^{[9]:76 – 78}

Pred druhou svetovou vojnou tvorili patianski Židia spolu so Židmi zo Šoporne dobre organizovanú komunitu a vlastnili značný majetok. Miestny šenk vlastnili Strasserovci a rodina Weissovcov vlastnila prvý obchod v Pate. Obchod neskôr zdedili šopornianski Gutmanovci. Miestny Hedviga majer mala v prenájme rodina Wohlsteinovcov. V Šoporni sídlil aj rituálny mäsiar, šachter. Počas vojny boli židovské podniky v rámci dražby arizované miestnym obyvateľstvom. Väčšina z patianskych Židov skončila v koncentračných táboroch.^{[36][9]:70 – 73} V archívoch holokaustu sa spomína 24 patianskych Židov, pričom 14 z nich bolo zavraždených a osud ostatných je neznámy.^[37]

Obce sa dotkla druhá svetová vojna. Viacerí jej obyvatelia bojovali a zomreli na východnej fronte, pár sa zúčastnilo SNP. V decembri 1944 obec obsadili nemecké vojská, 22. decembra 1944 bola obec bombardovaná sovietskym letectvom. Nemecké vojská sa v obci opevnili, pričom na práce využívali aj miestne sily. V januári 1945 sa front priblížil k obci, no zastal. Priame boje na území obce trvali v období od 29. marca do 1. apríla.^{[9]:83 – 85} Obec bola oslobodená 1. apríla (na Bielu sobotu), keď do nej o 18:56 hod vstúpili vojská jazdecko-mechanizovanej skupiny vojsk generála Issu Alexandroviča Plijeva, ktorá bola zložená prevažne z kozáckych vojsk z Ďalekého východu.^[38] Sovietske a čiastočne aj rumunské vojská sa dopustili rabovania a viacerých výtržností. Sovieti dokonca zajali časť obyvateľstva. Situáciu urovnali až prichádzajúce česko-slovenské jednotky. Po vojne bola obec poničená a zavládol hlad.^{[9]:83 – 85}

Po obnovení ČSR sa Pata stala dočasne opäť súčasťou okresu Šaľa, hoci existovali snahy o začlenenie do okresu Nitra. Po reforme v roku 1948 vznikol nový okres Sereď, ktorého súčasťou bola aj Pata.^[9]:86 Voľby v roku 1946 v Pate jasne vyhrala KSS, druhá s polovičným prepadom skončila Strana slobody a až tretia Demokratická strana.^[9]:90

V roku 1949 vzniklo v Pate JRD menšinového typu, ktoré pretrvalo až do roku 1957, keď bolo miestne obyvateľstvo nátlakom prinútené vstúpiť do družstva, čím sa dosiahla väčšinová účasť.^{[9]:78, 100 – 105, 107} Družstvo postupne prešlo od typu I až k typu III. (spoločná živočíšna výroba). Veľkú časť obyvateľstva však tvorili tzv. kovoroľníci^[39], teda obyvatelia, ktorí mali trvalé zamestnanie mimo poľnohospodárstva, hoci súčasne vykonávajú pracovnú činnosť v poľnohospodárstve, spravidla na vlastnom hospodárstve,^[40] čo sa pochopiteľne nepáčilo ústredným komunistickým predstaviteľom.^[39] Vlastníctvom JRD sa stali aj po vojne zhabané majery Hedviga majer a cirkevný Lúka dvor.^{[9]:78, 100 – 105, 107} V roku 1951 poslúžil zber úrody v Pate maliarovi Ľudovítovi Križanovi ako predloha jeho maľby Mlatba na JRD v Pate v roku 1951, ktorý významne ocenila dobová komunistická kritika.^[41] V roku 1952 bola znárodnená miestna paprikáreň. Miestnemu družstvu sa darilo. Pata patrila dlhodobo k najväčším spracovateľom papriky. V rokoch 1963 až 1967 sa v patianskej sušiarni usušilo najviac koreninovej papriky (24,2%) a tamojší mlyn následne spracoval 11,75% papriky na Slovensku.^[42] V 60. rokoch produkovalo 63 vagónov spracovanej papriky, ktorá sa exportovala do zahraničia na Západ. Podnikateľským projektom JRD bola reštaurácia „Kolienko“ s bazénmi na ceste do Nitry.^{[9]:78, 100 – 105, 107} V roku 1954 bola v Pate zriadená jedna z dvadsiatich pekární zriadených Jednotou na Slovensku. Pekáreň následne niekoľko desaťročí patrila Západoslovenským pekárňam.^[43]

V druhej polovici 20. storočia sa obec rozrástla a stala sa strediskovou obcou. Postupne sa vybudovali sociálne zariadenie, dom kultúry (1976)^[44], obecný úrad a budova novej školy. Už v roku 1948 bola postavená materská škola. Paťania sa aj v období komunizmu opakovane snažili získať vlastnú farnosť, čo sa im nakoniec aj podarilo (1969).^{[9]:108 – 120} Dovtedy (od novoveku) patrila obec ako filiálka pod farnosť Šintava a neskôr pod farnosť Šoporňa.

Po roku 1989 sa v obci oživili súkromné podnikateľské aktivity. V obci vzniklo viacero firiem podnikajúcich v potravinárskom priemysle, ako aj gastronómii.^{[9]:122 – 124} V roku 1991 získal miestnu pekáreň v rámci malej privatizácie pekár Schiffel, ktorý ju modernizoval a neskôr odovzdal synom.^[43] Dnes už však neexistuje. Miestne JRD sa pretransformovalo na roľnícke, výrobno-obchodné družstvo. Okrem neho v obci vzniklo poľovnícke združenie. V Pate sa tiež vyrábali produkty pre automobilový priemysel a slnečné kolektory. Prebehla tiež výstavba kanalizačnej siete v obci.^{[9]:122 – 124}

V rokoch 2002 až 2007 prebiehala výstavba nového farského kostola zasväteného Narodeniu Panny Márie. V roku 2007 bol otvorený domov dôchodcov Nezábudka.^[45] V roku 2019 obec a zariadenie domova dôchodcov navštívila prezidentka Zuzana Čaputová.

V poslednom období sa v obci uskutočnila oprava viacerých pozemných komunikácií, obnova oboch budov miestnej základnej školy, bola tiež postavená nová tribúna miestneho športového ihriska a vybudovaných viacero športových zariadení pre mládež. V súčasnosti sa obec radí medzi stredne veľké obce Trnavského samosprávneho kraja.^[10] K 15. marcu 2024 mala obec podľa matriky 3334 obyvateľov^[46] V lete 2022 bola obec s výnimkou dvoch najnovších ulíc zmapovaná službou Google Street View.

V roku 2023 bola rozšírená čistička odpadových vôd na kapacitu 4000 obyvateľov. V roku 2024 obec pokračovala na kanalizačných prácach. Z plánu obnovy obec začala začiatkom roku 2024 realizovať výstavbu novej budovy materskej škôlky. Obec pripravuje tiež rekonštrukciu striech starších budov a výstavbu nového detského ihriska.^[47]

Medzi historické názvy patria:

• 1156 – oprávňovacia listina arcibiskupa Martyria – Pta^[9]:127
• 1252 – zápis zo súdneho konania – Patha, listina spomína miestneho zemana Ladislava de Pathu.^[9]:127
• Na starších mapách sa možno stretnúť s označeniami Patta alebo Batta.
• 1773 Pattha, 1786 Pata, 1808 Pata, Patha, 1863 – 1907 Patta, 1913 Vágpatta (zriedkavo aj pre neskoršie obdobie prekladané ako Pata nad Váhom^[36] alebo Považská Pata^[9]:128), 1920  – Pata^[48]

Najpravdepodobnejší je slovanský pôvod^[9]:127an, ku ktorému sa prikláňal aj slovenský slavista Ján Stanislav.^[49] Podľa jednej z hypotéz mohol byť názov odvodený z termínu pat, ktorý označoval pohyblivú závoru z tenšej hrady, ktorá bránila prechodu. Tomuto výkladu svedčí skutočnosť, že obec ležala v blízkosti významného brodu cez Váh. Obdobne susedná obec Pusté Sady sa pôvodne nazývala Kyurth, čo mohlo odkazovať na stanovište staromaďarskej strážnej posádky kmeňa Kürt.^[50] Názov tiež môže vychádzať zo staroslovenského pate – cesta či dráha.^[9]:131

Podľa miestnej tradície zachytenej už v roku 1928 (a neskôr v obecnej kronike)^[9]:127 sa názov Pata odvodzuje od číslice päť. Na miestnom území sa mal údajne nachádzať veľký háj, ktorý mal najdlhšie pretrvať v obci Hájske. V háji na území susednej obce Šoporňa sa údajne nachádzali štyri roľnícke šopy a na území Paty ležala piata. Daná ľudová povera je ale s najväčšou pravdepodobnosťou nepravdivá, keďže názov Pata sa ustálil už v stredoveku.^[9]:127 Nepravdepodobné sú tiež maďarské teórie, ktoré ho odvodzujú z maďarčiny, resp. tureckého prostredia, predovšetkým z osobného mena Pota (a to z Bota). Naopak Klobučník uvažuje, že môže pochádzať z mena slovanského (azda už veľkomoravského) šľachtica Patu (a z jeho rodu Patovcov).^[9]:127an

Základnými symbolmi obce sú erb, pečať a vlajka.^[13]

Erb tvorí zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca strieborná, zlatovlasá Panna Mária so zlatou korunou, plášťom a žezlom ukončeným ľaliou.^[13]

Vlajka je obdĺžnikového tvaru a pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov v žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Pomer strán vlajky je 2:3. Ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.^[13]

Pečať obce je okrúhla. Uprostred sa nachádza obecný symbol a kruhopis OBEC PATA. Najstarší zachovaný motív obecnej pečate pochádza z roku 1696. Ikonograficky symbolizuje Pannu Máriu ako Kráľovnú Nebies (Regina Coeli). Kruhopis nesie nápis SIG(illvm) : ECCLESIAE: PATTHENSIS: 1696. Tento znak sa s obcou, resp. s jej farnosťou, spája pravdepodobne už od stredoveku, keďže miestna farnosť v období reformácie dočasne zanikla. Druhá mariánska pečať s kruhopisom SIGILL.PATHENSE.61 pochádza z roku 1761. Tretia historická pečať pochádza niekedy z obdobia raného 19. storočia. Niesla nápis „Pečať obce Pata“ v maďarčine (Patta Kozség pecsétje) a v duchu vtedajšej sekularizácie zmenila tradičné sakrálne symboly obce za hrozno, kosák a lemeš.^{[13][9]:133 – 134}

Zo základných symbolov obce možno odvodiť ďalšie – zástava, korúhva (zvisle situovaná zástava), krátka zástava, znaková zástava a iné.^[13]

Žiadna z pamiatok v Pate nie je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, v obci sa však podľa územného plánu obce nachádza viacero pamiatok historickej a kultúrnej hodnoty.^[51]

Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie sa nachádza na hlavnej, Hlohoveckej ulici vedľa obecného úradu a hasičskej zbrojnice. V jeho blízkosti sa nachádza stará budova základnej školy postavená v roku 1938.

Na mieste kostola stál pôvodne starší, gotický chrám, zasvätený taktiež Narodeniu Panny Márie. Prvýkrát sa spomínal v roku 1332. Zasvätenie kultu Panne Márii potvrdzujú historické pečate a viaceré listinné pramene. Len jeden prameň z roku 1700 hovorí o patrocíniu svätej Anny, ide však zjavne o omyl. Architektonicky šlo o jednoduchšiu murovanú stavbu so šindľovou strechou a s vežou nad vstupom. Výška veže mala byť 9 siah. Vnútri sa nachádzal drevený chór, loď mala tri okná, z nich dve zasklené. Pôvodne farský, neskôr už len filiálny chrám, mal aj v neskoršom období svätostánok. V kostole sa tiež nachádzala truhlica, kde bol uchovávaný majetok. V blízkosti kostola sa až do roku 1778 nachádzal cintorín.^{[9]:135 – 139} Na jeho mieste bola neskôr postavená budova školy.

Historická stavba bola v priebehu novoveku výrazne poškodená. Vplyv na to mali zrejme rakúsko-turecké vojny i stavovské povstania. Pre zlý stav a opakované neúspešné opravy sa začiatkom 19. storočia rozhodlo o zbúraní pôvodnej stavby a výstavbe nového chrámu. Klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1815 – 1820. Architektonicky nejde o zvlášť výnimočnú stavbu. Zlá hospodárska situácia viedla k skromnému prevedeniu. Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba s chórom nad vstupom a vežou oproti. V 20. storočí bol pre nárast počtu veriacich rozšírený o bočné prístavby, ktoré už dnes ale nestoja. V kostole sa nachádzajú nástenné maľby od akademického maliara Antona Dubovského zo Šoporne. Motívy čerpajú zo života Krista. Dnes sa už budova kostola nevyužíva a pomaly chátra.^{[9]:135 – 138}

Za kostolom, vedľa starej budovy základnej školy, sa nachádza lurdská skalná jaskyňa, kaplnka zasvätená Panne Márii. Ku kaplnke sa zriedkavejšie (napr. Slávnosť Božieho tela) konajú procesie. Okolo kaplnky je vysadená zeleň. Pred starým kostolom sa nachádza starý kamenný kríž s korpusom Ukrižovaného Krista. Datuje sa do roku 1842.^[7]:14[51]

Rímskokatolícky kostol sa nachádza v strede obce v jej najvyššom bode. Prístupný je z Dlhej ulice. Vedľa neho sa nachádzajú farský úrad a cintorín. Je dobre viditeľný zo všetkých príjazdových strán obce.

Hoci sa v obci o výstavbe nového kostola uvažovalo už od 40. rokov 20. storočia, s výstavbou sa začalo v roku 2002. Základný kameň nového kostola bol posvätený 22. apríla 1990 pápežom Jánom Pavlom II. počas jeho prvej návšteve Slovenska. Autorom projektu stavby bol architekt Klement Trizuljak, miestnym farárom dohliadajúcim na výstavbu bol Mgr. Jozef Kaman. Stavba bola dokončená v roku 2007, konsekrácia sa uskutočnila 15. decembra 2007. Vykonaná bola trnavským arcibiskupom Jánom Sokolom.^[9]:139[52]

Kostol má tvar polkruhu s ihlicovitou vežou, v ktorej sú umiestnené tri zvony. V chráme sú použité niektoré časti výbavy staršieho kostola: vyrezávaná drevená krížová cesta, kríž a titulárny obraz Narodenia Panny Márie so svätými Annou a Joachimom.^{[9]:148 – 149[52]} Pôvodne sa v kostole používal starý jednomanuálový sedem registrový píšťalový organ neznámeho pôvodu, pred tým používaný aj v starom kostole. V roku 2020 bol nahradený novým, elektronickým organom.^[53]

Uhorský pamätník prezývaný aj oloment je jednoduchá stavba obeliskového typu. Pripomína stret maďarských honvédskych vojsk s cisárskymi vojskami pri Pate 16. – 19. júna 1849. Pochádza z roku 1872. Iniciátorom stavby bol miestny krčmár židovského pôvodu menom Strasser. Už v roku 1884 bol však nápis na olomente nečitateľný, takže musel byť renovovaný.^{[9]:47 – 48} Obelisk sa nachádza za zastavaným územím obce. Stojí vedľa poľnej cesty (kedysi šlo o hlavnú cestu z Nitry do Šintavy, istý čas bola spevnená, neskôr bola vytrhaná). Samotné okolie obelisku nie je upravené.

„Studienka“ (aj Studnička, Studinka)^[54] je dnes už nefunkčná artézska studňa ku ktorej sa viaže viacero legiend. Pôvodne mala podľa legendy vyvierať v strede obce, neskôr sa však mal prameň premiestniť do lokality Vinohrady. Podľa legendy mal prameň utiecť pred nevydatou ženou, ktorá v ňom chcela oprať plienky svojho dieťaťa a zastavený bol len po vykonaní náboženskej procesie. Pri studni bola umiestnená socha (resp. kaplnka) svätého Urbana, patróna vinohradníkov, ktorá v období komunizmu záhadne zmizla. Neskôr bola osadená nová socha, ktorá však bola opakovane poškodená vandalmi.^{[9]:148 – 149} Okrem nej sa v dedine nachádza aj pieskovcová socha svätého Vendelína umiestnená na rázcestí ulíc Družstevná a Šopornianska, ktorú nechal v roku 1924 vytvoriť Juraj Kučera, starosta obce v rokoch 1918 – 1923. Pri soche rastú storočné stromy vysadené v čase osadenia sochy.^[55] Na miestnom cintoríne sa nachádza historický hlavný kríž z roku 1779.^[51]

V roku 2022 bola za obcou miestnym občanom Petrom Novákom vybudovaná lavička obrích rozmerov (aj „Megalavička“).^[56] V roku 2024 v obci pribudol ako atrakcia „apidomček“ – druh včelína používaný na liečbu respiračných ochorení prostredníctvom vdychovania včelieho vzduchu.^[57][58]

Pri Kultúrnosociálnej budove sa nachádza pamätník bojovníkovi SNP a rodákovi z obce Kazimírovi Hambálkovi (fotografia nižšie). Obec plánuje vybudovať pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Posvätený základný kameň sa nachádza v budove obecného úradu.^[7]:14

Podľa sčítania obyvateľov mala obec Pata k 1. januáru 2021 3 253 obyvateľov, z toho 1,38 % (45 osôb) tvorili osoby bez slovenskej štátnej príslušnosti („cudzinci“).^[59] Väčšinu obyvateľstva tvorili ženy (51,64 %).^[60] Prírastok obyvateľov v obci v poslednom období je spôsobený hlavne vďaka migrácii a len v menšej miere prirodzeným prírastkom. V 10. rokoch 21. storočia sa do obce prisťahovalo až o 42,3 % obyvateľov viac, ako z nej odišlo. V obci sa narodilo v priemere o 6,6 % viac obyvateľov, ako zomrelo.^[7]:5

Drvivá väčšina obyvateľov Paty sa, ako podobne už od čias Uhorska, hlásila k slovenskej národnosti (96,34 %), najpočetnejšiu menšinu v obci v roku 2021 tvorili pravdepodobne Rumuni, ku ktorým sa prihlásilo 18 osôb (0,55 %), avšak tento údaj môže byť skreslený, keďže až 68 osôb (2,09 %) svoju národnosť neuviedlo.^[61] Z hľadiska okresu Galanta patrí Pata k severným obciam, v ktorých slovenská populácia bola a je najvyššia.^[62] Sekundárnu národnosť zvolilo 52 osôb, pričom 15 z nich (28,85 %) túto národnosť nekonkretizovalo.^[63] Slovenský jazyk si za materinský zvolilo 3 106 obyvateľov (95,48 %). 14 osôb zvolilo český jazyk, 9 rumunský, 8 maďarský jazyk. 111 osôb (3,41 %) údaj o materinskom jazyku neuviedlo.^[64] Medzi najpočetnejšie priezviská v obci v roku 2018 patrili: Práznovský (Práznovská), Tóth (Tóthová), Herceg (Hercegová), Korec (Korcová), Vaško (Vašková), Hubinák (Hubináková), Cicák (Cicáková), Stanko (Stanková), Pilo (Pilová), Durdiak (Durdiaková), Súkeník (Súkeníková), Lipovský (Lipovská), Horváth (Horváthová).^[65]

Vývoj počtu obyvateľstva, zdroje: 1851^[66]; 1869 – 1970^[6]; 1980^[67]; 1991^[68]; 2001^[5]; 2011^[69]; 2018^[69]; 2021^[60]; 2022^[70]

Väčšina obyvateľstva obce bola podľa sčítania obyvateľstva k 1. januáru 2021 religiózna. Z cirkví mala s 2 483 veriacimi (76,33 %) najsilnejšie zastúpenie rímskokatolícka cirkev^[71], ktorá v obci vlastní dva kostoly, z ktorých jeden je funkčný. Z hľadiska okresu Galanta patrila Pata k obciam s väčším podielom veriacich Rímskokatolíckej cirkvi (percentuálne aj absolútnym počtom bola siedma zo všetkých sídiel).^[72] Druhé najsilnejšie postavenie v obci mala pravdepodobne Gréckokatolícka cirkev (0,98 %). Menej ako 1 % obyvateľstva tvorili iné kresťanské cirkvi (Kresťanské zbory na Slovensku, evanjelici, starokatolíci, pravoslávni, metodisti a ďalší). Minoritné zastúpenie mali jehovisti (2 osoby) či ad hoc hnutia (7 osôb). 529 obyvateľov (16,26 %) je podľa sčítania bez vyznania. Až 4,03 % svoje vierovyznanie neuviedlo.^[71]

Príslušnosť k vierovyznaniu podľa sčítania obyvateľov k 1. 1. 2021^[71]:

Väčšina obyvateľstva obce Pata (2 219 osôb, teda 68,21 %) bola k 1. januáru 2021 v produktívnom veku (15 – 64 rokov), v predproduktívnom veku (0 – 14 rokov) bolo 526 osôb (16,17 %) a v postproduktívnom veku bolo 508 (15,62 %).^[73] 47,83 % populácie v obci (1 556 obyvateľov) bolo bezprostredne pracujúcich, z nich 154 zároveň poberalo dôchodok. Celkovo dôchodok v obci poberalo 19 % (618 osôb). Nezamestnanosť v obci bola na úrovni 2,95 %, nezamestnaných osôb bez inej ekonomickej aktivity (dôchodok, materská, rodičovská, štúdium) bolo 96 osôb.^[74] 294 osôb (18,32 %) uviedlo, že podniká.^[75] Obyvatelia pracovali najmä ako špecialisti v určitej oblasti (16,42 %), pracovníci v obchode a službách (14,21 %), operátori a montéri strojov a zariadení (13,45 %), technici a odborní pracovníci (12,38 %), administratívni pracovníci, úradníci (11,69 %) a kvalifikovaní robotníci a remeselníci (10,47 %). 12,3 % osôb svoje zamestnanie neuviedlo.^[76] Z hľadiska odvetvia pracovalo najviac ľudí v priemyselnej výrobe (17,88 %), stavebníctve (13,96 %) a v obchode (13,4 %). V oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci pracovalo 5,42 % obyvateľstva Paty, vo vzdelávaní 4,74 %.^[77]

Vysokoškolské vzdelanie malo k 1. januáru 2021 dovŕšené 402 osôb (12,36 %), pričom podľa sčítania v roku 2001 tvorili vysokoškolsky vzdelaní ľudia iba 2,63 % populácie obce.^[68] Úplné stredné vzdelanie s maturitou malo v januári 2021 dovŕšených 842 obyvateľov (25,88 %) a stredné odborné vzdelanie bez maturity 805 osôb (24,75 %). 3 osoby staršie ako 15 rokov boli bez akéhokoľvek školského vzdelania. 107 osôb (3,29 %) svoje vzdelanie neuviedlo.^[78] 65 osôb (2 %) študovalo na vysokej škole, 90 osôb (2,77 %) na strednej škole, žiakmi základnej školy bolo 285 detí (8,76 %).^[74]

43,44 % populácie v Pate bolo k 1. januáru 2021 slobodnej, 42,08 % bolo žilo v pretrvávajúcom manželstve, rozvedených osôb v Pate žilo 217 (6,67 %), ovdovených osôb 227 (6,98 %).^[79] Z hľadiska okresu Galanta patrí Pata k obciam s menšou mierou rozvodovosti (percentuálne 8. najmenšia rozvodovosť).^[80]

Podmienky pre rozvoj demokratického politického života vznikli v Pate spolu so vznikom prvej ČSR v roku 1918 a zavedením republikovej formy vlády so všeobecným volebným právom. Už z 13. novembra 1919 sa zachovala správa, podľa ktorej bola v „Pate nad Váhom“ zriadená skupina politickej organizácie Československej sociálne demokratickej strany robotníckej. Pod správu slúžnovskému úradu v Šali sa podpísali Ludvík Janica a Lajos Csurnik.^[83] Výsledky volieb v obci z 20. rokoch 20. storočia sa nedochovali. Obecná kronika informuje až o voľbách do obecného zastupiteľstva v roku 1931, ktoré boli už štvrtými obecnými voľbami v období prvej ČSR (resp. tretími v prvo-republikovom Slovensku).^[9]:53 Silné pozície v obci mala po voľbách v roku 1931 pre zlú ekonomickú situáciu v obci Komunistická strana nasledovaná Slovenskou ľudovou stranou (neskoršia HSĽS).

Moc komunistov v obci upadla až v predvečer druhej svetovej vojny, keď voľby v roku 1938 presvedčivo vyhrala HSĽS^{[p. 4]}. O výsledkoch volieb v Pate informovalo aj stranícke periodikum Slovák^[84]. HSĽS následne predurčovala politický život v obci až do roku 1945. V obci pôsobila aj Hlinkova garda (HG), pričom viacerí jej členovia z Paty pomáhali chrániť slovenské hranice počas tzv. malej vojny. V omnoho menšom počte (z dôvodu spoplatneného členstva) pôsobila v obci aj Hlinkova mládež (HM).^[9]:66an Viacerí Paťania sa naopak zúčastnili SNP.^[9]:82

Posledné slobodné voľby v ČSR v roku 1946 vyhrala v Pate so značným náskokom Komunistická strana. Za ňou nasledovala Strana slobody a až tretia skončila Demokratická strana. Malú podporu získala Strana práce.^[9]:90

Po roku 1948 sa stali voľby v ČSR neslobodnými. Vo voľbách do Národného zhromaždenia sa volila jednotná kandidátka, pri ktorej tvorbe mala hlavné slovo Komunistická strana. Strana tiež ovládala politický život na obecnej úrovni, hoci v obci zároveň vždy živo pôsobila aj Rímskokatolícka cirkev. Demokratický diskurz sa slobodne rozvinul až po novembri 1989. Prvé slobodné voľby do Slovenskej národnej rady (SNR), uskutočnené v júni 1990 vyhrala v Pate Slovenská národná strana (SNS).^[85] Viac ako 20 % hlasov získalo ešte Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a politické hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Komunistická strana Slovenska (KSS) si ešte dokázala udržať 13,11 % voličov.^{[p. 5]}

Pozn. V parlamentných voľbách po roku 1989 sú na stránke uvedené len výsledky strán, ktoré v Pate získali aspoň 1 % platných hlasov.

V 90. rokoch 20. storočia získala v obci značný politický vplyv Mečiarova HZDS. Už vo voľbách do SNR v roku 1992 získala viac ako 56 % hlasov^{[p. 6]} a o dva roky neskôr (1994) vo voľbách do NR SR dokonca viac ako 60 % hlasov^{[p. 7]}. Od parlamentných volieb v roku 1998 vplyv HZDS v obci postupne klesal z 51,89 % vo voľbách do NR SR v 1998^{[p. 8]}, cez 35,44 % vo voľbách do NR SR v roku 2002^{[p. 9]}, až po 12,64 % vo voľbách do NR SR v roku 2006. Úspech slávila HZDS aj v prezidentských voľbách. Prvé priame prezidentské voľby v roku 1999^{[p. 10]} vyhral v Pate v oboch kolách presvedčivo Vladimír Mečiar a popularitu si udržal aj v roku 2004, keď ho v druhom kole prezidentských volieb volilo 64,64 % obyvateľov.^{[p. 11]} Ani po jedných voľbách sa Mečiar prezidentom nestal (prvýkrát zvíťazil Rudolf Schuster, druhýkrát Ivan Gašparovič). Zastúpenie mala HZDS aj v obecnom zastupiteľstve, kde vo voľbách roku 1994 získala polovicu mandátov^{[p. 12]} a o štyri roky neskôr (voľby 1998) až 14 mandátov z 18 (77,77 %)^{[p. 13]}.

Zvrat nastal v komunálnych voľbách v roku 2002^{[p. 14]}, keď HZDS prišla v obci až o 12 mandátov a mierne prvenstvo získala KDH (4 mandáty). V prvých rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky malo KDH v Pate celkovo slabšie, no stabilné postavenie. V parlamentných voľbách vždy získalo viac ako 8 % hlasov a v roku 1998 v rámci koalície SDK až 19,04 %. V roku 2002 kandidovali v radoch KDH do parlamentu dvaja Paťania: vychovávateľ Miroslav Tóth (33. miesto na kandidátke, 571 prednostných hlasov) a v tom čase stredoškolský pedagóg Róbert Korec (89. miesto na kandidátke, 142 prednostných hlasov).^[87] Poslancami sa však nestali.

Silné postavenie v parlamentných i komunálnych voľbách mala v 90. rokoch v Pate dlhodobo SNS a striedavé úspechy slávila Sociálnodemokratická strana Slovenska. Klesajúce tendencie mali naopak komunisti, ktorých posledným úspechom v obci bol zisk dvoch mandátov v komunálnych voľbách v roku 2002. Ľavicovo orientovaní voliči sa totiž začali pomaly orientovať na novú stranu SMER: ktorá v roku 2002 dosiahla vo voľbách do NR SR druhé najlepšie postavenie v Pate a v obecnom zastupiteľstve získala 2 mandáty.

V doposiaľ (2023) jedinom platnom referende na Slovensku (o vstupe Slovenska do Európskej únie, 2003) odpovedalo na otázku “Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” 91 % obyvateľov Paty za vstup a takmer 7 % obyvateľov bolo proti vstupu. Účasť v obci však bola iba 37,88 %.

Voľby do NR SR v roku 2006 vyhrala v obci strana SMER (43,67 %), druhé miesto patrilo SNS a tretie ĽS-HZDS.^{[p. 15]} V komunálnej politike malo mierne vedúce postavenie KDH nasledované SMER-om a ĽS-HZDS.^{[p. 16]} Vedúce postavenie si KDH udržala v obecnom zastupiteľstve až do roku 2018, keď v zastupiteľstve drvivo prevážil počet nezávislých kandidátov.^{[p. 17]} Rast nezávislí kandidáti zaznamenali už štyri roky pred tým (2014), no hlavne na úkor ĽS HZDS.^{[p. 18]} V roku 2014 tiež vo funkcii starostu vystriedal šesťnásobného starostu (a pred tým predsedu MNV) Milana Čambálika Jozef Berčík kandidujúci s podporou KDH. V tomto období sa zároveň výrazne prehĺbil nezáujem obyvateľov o voľby. Kým v roku 1990 bola účasť na parlamentných voľbách 95,37 %, v roku 2002 už len 70,31 % a historické minimá boli dosiahnuté vo voľbách 2010 ( 53,31 %) a 2006 (54,37 %). Z dlhodobého hľadiska zažívali klesajúcu účasť aj komunálne voľby. Najväčšiu účasť mali v roku 1998 (64,62 %), najmenšiu v roku 2018 (43,37 %).

Prezidentské voľby v roku 2009 vyhral v Pate presvedčivo Ivan Gašparovič (77,26 %), keď porazil Ivetu Radičovú^{[p. 19]}. Voľby do NR SR v roku 2010 ovládol s vyše 50 % SMER nasledovaný KDS, SaS a SDKÚ-DS (všetky viac ako 8 %).^{[p. 20]} Vo voľbách neúspešne kandidovali aj dvaja Paťania: (v tom čase) hlavný štátny radca Róbert Korec (43. miesto za KDH, 886 prednostných hlasov) a podnikateľ Viliam Tóth (82. miesto za Európsku demokratickú stranu, 36 prednostných hlasov).^[89] SMER-SD vyhral tiež predčasné parlamentné voľby v roku 2012, keď získal 62,88 %. Druhé skončilo KDH (zo 49. miesta zaň neúspešne obyvateľ obce Róbert Korec, 699 preferenčných hlasov)^[90] a tretie OĽANO (obe viac ako 8 %).^{[p. 21]} Naopak úspech sa Smeru nepodarilo dosiahnuť v komunálnych voľbách v roku 2010.^{[p. 22]}.

Prezidentské voľby v roku 2014 vyhral v Pate Robert Fico (55,40 %), avšak novým prezidentom sa stal Andrej Kiska.^{[p. 23]} Voľby do NR SR v roku 2016 vyhral SMER-SD (8,38 %.) Druhé v poradí boli s rovnakým počtom hlasov SNS a ĽSNS (170 hlasov, 11,09 %).^{[p. 24]} Do parlamentu neúspešne kandidovali dvaja obyvatelia Paty^[91]: referentka v lekárni Klaudia Hložeková (51. miesto na kandidátke Strany moderného Slovenska, 51 prednostných hlasov) a živnostník Marek Lipovský (52. miesto na kandidátke koalície Spoločne za Slovensko, 18 prednostných hlasov).

Dominantné postavenie SMERU-SD v obci prelomilo až hnutie OĽANO Igora Matoviča vo voľbách v roku 2020, keď v Pate získalo vyše 25 % hlasov, čím predbehlo druhý SMER-SD (takmer 22 %) a SME RODINA (13,39 %). Viac ako 10 % získala ešte Kotlebova ĽSNS.^{[p. 25]} Vo voľbách kandidovali dvaja obyvatelia obce: právnik Martin Práznovský (67. miesto na kandidátke SaS, 181 prednostných hlasov) a projektový manažér Róbert Korec (144. miesto na kandidátke KDH, 355 prednostných hlasov). Do parlamentu sa však nedostali.^[92] Druhé kolo prezidentských volieb v roku 2019 vyhrala v obci tesne Zuzana Čaputová (51,91 %).^{[p. 26]} Doteraz posledné voľby do obecného zastupiteľstva (2022) skončili z hľadiska straníckej podpory nerozhodne.^{[p. 27]}

Takzvaného referenda o rodine v roku 2015 sa zúčastnilo 18,37 % obyvateľstva obce, pričom väčšina zúčastnených odpovedala na všetky tri otázky kladne. Referendum nebolo platné pre slabú účasť.^{[p. 28]} Referenda o predčasných voľbách v roku 2023 sa zúčastnilo 33,81 % obyvateľov obce, pričom vyše 98 % odpovedalo, že súhlasí s predčasným skončením volebného obdobia prostredníctvom zmeny Ústavy SR.^{[p. 29]}

Predčasné parlamentné voľby v roku 2023 vyhrala v Pate so značným náskokom strana SMER-SD (33,65 %). Takmer o polovicu slabší volebný výsledok mala strana HLAS-SD (16,65 %) nasledovaná Progresívnym Slovenskom (10,03 %). V porovnaní s predchádzajúcimi sa voľby vyznačovali veľkou volebnou účasťou, ktorá v Pate dosiahla 71,28 %. Do NR SR kandidovali dvaja kandidáti z Paty: právnik Martin Práznovský (74. miesto na kandidátke SaS; 132 prednostných hlasov) a projektový manažér Róbert Korec (121. miesto na kandidátke KDH; 392 prednostných hlasov).^[93] Ani jeden z nich sa do parlamentu nedostal.^[94]

Pozn. V parlamentných voľbách po roku 1989 sú na stránke uvedené len výsledky strán, ktoré v Pate získali aspoň 1 % platných hlasov.

V prezidentských voľbách v roku 2024 vyhral v obci obe kolá víťaz prezidentských volieb Peter Pellegrini. V prvom kole získal Pellegrini 45,76 % (653) hlasov, Ivan Korčok 34,61 % (494) a tretí Štefan Harabin 14,43 % (206). Viac ako 1 % platných hlasov získali ešte Igor Matovič 2,38 % (34) a Ján Kubiš 1,33% (19). V druhom kole získal Peter Pellegrini v Pate 63,80 % (1107) hlasov, kým druhý kandidát Ivan Korčok iba 36,19 % (628).^[96]

Voľby do europarlamentu v roku 2024 vyhrala v obci strana SMER-SD (33,35 %), druhá bola PS (19,58 %), tretia Republika (14,88 %). Viac ako 7% získali strany Hlas-SD a KDH, 5 % prah prekročili v obci ešte Demokrati. Účasť v obci bola 30,32 % (790 voličov).^[97]

Ľudová škola v Pate pôsobila už v 18. storočí, keď vzdelávanie zabezpečovali cirkevní kantori. Z 19. storočia sú známe mená miestnych učiteľov a asistentov. Až do roku 1880 fungovala v obci iba jednotriedna ľudová (cirkevná) škola. Následne bola v roku 1882 otvorená druhá trieda a v roku 1907 tretia trieda. Koncom 19. storočia sa škola v duchu uhorskej školskej politiky snažila medzi slovenským obyvateľstvom presadzovať maďarizáciu, no tieto snahy boli pomerne neúspešné.^{[9]:155 – 156}

Po vzniku prvej ČSR zažilo školstvo v Pate krízu. Cirkevné školy boli poštátnené a Pata pociťovala nedostatok pedagogickej sily charakteristický pre celé Slovensko. Keďže obec nepatrila k lukratívnym sídlam, vystriedalo a v nej v danom období mnoho pedagógov. Rovnako nepriaznivá bola celková ekonomická situácia, keďže obec si nemohla dovoliť postaviť novú školu, ktorú od nej štát požadoval. Nakoniec ministerstvo školstva ľudovú školu v Pate v roku 1933 výnosom ministra prikázalo zatvoriť do času, kým obec nepostaví novú budovu školy. Peniaze na výstavbu však ministerstvo poskytnúť odmietlo. Zákaz ale netrval dlho a už nasledujúci školský rok umožnilo ministerstvo školu znovu na rok otvoriť, pričom povolenie bolo každý rok predlžované. Vedúcou osobnosťou školstva v Pate sa stala spisovateľka a riaditeľka miestnej školy Margita Kováčová, ktorá sa snažila zlepšiť nielen vzdelanosť, ale aj hospodársku situáciu miestnych detí.^{[9]:157 – 161} 14. júla 1936 založila Kováčová v obci Sdruženie katolíckej mládeže v Pate, v rámci ktorého fungoval detský spevokol.^[98]

Miestne vzdelávanie podporovala aj Rímskokatolícka cirkev, respektíve jej predstavitelia. Práve vďaka pomoci šopornianskeho farára Františka Bernadiča sa podarilo v Pate postaviť v roku 1938 novú budovu školy. Jednoposchodový objekt poskytoval šesť vyučovacích miestností, kabinet a zborovňu. Výučba v budove začala v školskom roku 1938/1939. Školská dochádzka detí bola najmä v období prvej republiky pomerne slabá a len postupne rástla.^[9]:163 Počas druhej svetovej vojny bola budova školy poškodená a len postupne dochádzalo k jej oprave. V roku 1951 sa uskutočnil prvý výlet žiakov do školy v prírode do Tatier. Postupne rástol počet detí navštevujúcich školu, až musela byť nakoniec v roku 1962 postavená nová budova školy, pričom v užívaní zostala aj staršia budova.^{[9]:164 – 165}

Už v roku 1945 rozhodol miestny národný výbor o zriadení predškôlky (detskej opatrovne). Projekt, ktorá bol vytvorený za účelom, aby sa rodičia detí mohli zamestnať, sa realizoval od roku 1947. Spočiatku prebiehal vo veľmi skromných podmienkach, v nevyhovujúcich priestoroch a bez stravovania pre deti. V roku 1948 bola v obci postavená budova materskej škôlky, v ktorej sa už podávala aj studená strava. V roku 1952 bola otvorená aj druhá trieda, no kapacita zariadenia bola stále nedostatočná. V roku 1965 bola preto otvorená tretia trieda, no ani tá v dôsledku prudkého rastu populácie nepostačovala. Nakoniec bolo rozhodnuté o vystavaní novej budovy materskej škôlky, ktorá bola štvortriedna a dostavaná v roku 1983.^{[9]:108 – 109}

Dnes sa v obci nachádza materská škola (Materská škola Pata) a základná škola (Základná škola Pata). Zriaďovateľom oboch je obec, pričom školy sú právnickými osobami s právnou subjektivitou. Materská škola je päťtriedna a poskytuje celodennú a poldennú starostlivosť deťom od dvoch do šiestich rokov a deťom s odloženou školskou dochádzkou.^[99] Jej areál na Lazovej ulici tvorí hlavná budova, ihrisko a hospodársky pavilón s kuchyňou a jedálňou. Kapacita materskej škôlky nie je dostatočná a plánuje sa rozšírenie. Základná škola poskytuje úplné základné vzdelanie (deväť ročníkov) a sídli v dvoch budovách na Školskej ulici (tzv. „stará škola“ a „nová škola“). Obe budovy základnej školy i budovy materskej školy sú vynovené. V areáli novej školy sa nachádza multifunkčné ihrisko a workoutové ihrisko. V areáli škôlky (budova starej kotolne) zriadila zriadila obec fitnescentrum a v roku 2020 vystavala skejtový park.^{[7]:16 – 17} V obci tiež od roku 2008 pôsobí občianske združenie Materské centrum Sto-nožka, ktoré sa venuje predškôlkarskej príprave detí.^[100] Nachádzajú sa v nej dve detské ihriská.^[7]:18 Od roku 2018 v Pate existuje elokované pracovisko Základnej umeleckej školy Jána Fishera Kvetoňa v Seredi.^[101]

Pata je stredne veľké vidiecke osídlenie. Nachádza sa v najviac urbanizovanom vidieckom priestore na Slovensku, v oblasti slovenskej najrozvinutejšej aglomerácie (bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Ekonomicky hierarchicky nadradeným sídlom nie je primárne okresné sídlo Galanta, ale bližšia Sereď a následne krajské mesto Trnava. Väzby s týmito mestami sú významné z hospodárskeho hľadiska.^[7]:2

Obec je plne elektrifikovaná (proces prebiehal v rokoch 1952 – 1955^[9]:111) a splynofikovaná^[7]:15 (proces prebiehal v rokoch 1982 – 1991^[9]:114). Má vybudovaný verejný vodovod, pričom pitná voda pochádza z viacerých zdrojov. Hlavným zdrojom je skupinový vodovod Jelka – Nitra, odberné miesto pre Patu je z vodojemu vo Vinohradoch nad Váhom. V južnej časti zastavaného územia obce je vybudovaná obecná vŕtaná studňa pitnej vody HP-3. Vlastnú studňu má tiež miestne družstvo a viacero domácností. Prístup k systému verejnej kanalizácie má len asi 50 % obce, v blízkej dobe sa plánuje jej rozšírenie. Obec má vlastnú čističku odpadových vôd.^[7]:15 Obecný rozhlas vznikol v roku 1957^[9]:111 a dnes pokrýva celé zastavané územie obce. Územie je dostatočne pokryté signálom mobilných operátorov. Na území obce bol vybudovaný kamerový bezpečnostný systém.^[7]:16

V Pate sídli viacero podnikateľských subjektov, obchodných prevádzok, reštaurácií a pohostinstiev. Okrem iného dve prevádzky obchodnej siete COOP Jednota, Terno, Teta drogerie a prvý slovenský Tesco-expres na dedine^[102]. V obci sídlia dve lekárne, dve záhradkárstva, predajňa textilu a obuvi, požičovňa náradia, niekoľko kozmetických a kaderníckych salónov, predajňa záhradkárskych potrieb a spojovacieho materiálu či stavebniny.^[103] V roku 2024 bola v obci otvorená predajňa talianskych špecialít Bonta Italiane.^[104][105]

V obci sídli RaVOD Pata, roľnícke a výrobnoobchodné družstvo, ktoré vzniklo 8. decembra 1972 zlúčením JRD Pata, JRD Pusté Sady a JRD Mier Zemianske Sady. Družstvo podniká v poľnohospodárskej výrobe, aj na území obce dopestováva pšenicu, kukuricu, slnečnicu, krmoviny a hrozno (odrody Pálava, Devín, Cabernet Blanc a Cabernet Sauvignon). Chová hovädzí dobytok (plemeno slovenský strakatý dobytok)^[106]. Dobytok RaVOD-u bol opakovane ocenený na výstavách. K roku 2010 získal na výstave Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra trikrát titul šampiónky plemena a vynikajúce výsledky získal opakovane aj v súťaži NAJ Slovenský chov.^[107]

V Pate od roku 2007 pôsobí obcou zriadený Dom sociálnych služieb Nezábudka. Zariadenie poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu, ako aj terénnu opatrovateľskú službu, sociálne služby v jedálni a sociálne služby v dennom centre. Súčasťou areálu zariadenia je oddychová zóna so záhradkou. Budova je jednopodlažná a bezbariérová.^[108]

V obci je vytvorené zdravotnícke stredisko, v ktorom pod jednou strechou sídlia detská ambulancia, pediatrická ambulancia pre dospelých a zubná ambulancia.^[109]

V budove tzv. starej materskej škôlky sídli Klub dôchodcov.^[7]:15

V obci je zriadený dobrovoľný hasičský zbor (DHZ Pata), ktorý sídli vo vynovenej hasičskej zbrojnici za obecným úradom (Hlohovecká ulica).^[7]:18 Zbor (ešte ako neuniformovaný) vznikol 18. augusta 1885. Jeho zakladateľom a prvým veliteľom bol notár Vojtech Matiašovský.^[110]

V obci je vystavaný a renovovaný kultúrny dom (v súčasnosti: „kultúrnospoločenská budova“) s dnes už nefungujúcim kinom. Obec má zriadenú obecnú knižnicu, ktorá sídli v blízkosti materskej školy. Medzi pravidelné podujatia v obci patria Memoriál Ferenca Sidóa, Memoriál Júliusa Mesároša^[111], beh oslobodenia obce (1. apríl), stavanie mája, augustové oslavy dní obce, septembrové hody (8. september – sviatok narodenia Panny Márie) či rôzne hasičské súťaže dobrovoľného hasičského zboru.

V obci pôsobí Futbalový klub Pata, ktorý hrá 4. ligu JZ. Klub vznikol v roku 1942. V súťaži Slovnaft Cup sa tím dostal najďalej do 3. kola. Za jeden z najväčších úspechov miestneho futbalu býva považovaná prehra 1:0 s béčkom ruského Spartaka Moskva.^[112] Športový areál na Majerskej ulici je z veľkej časti vynovený.^[7]:17

Z Paty pochádzajú slovenské hudobné skupiny Zenit a Čibuk. Okrem nich v obci pôsobia alebo pôsobili aj: ľudové zoskupenia Patanka, Patanská radosť, Stará chasa a Veselí starci a gospelová skupina AME. V Pate sa od roku 2015 každý rok koná festival gospelovej hudby Patagónia, tradičný je aj Memoriál Júliusa Mesároša usporadúvaný na počesť zakladateľa súboru Patanka.^[111] V roku 2021 vzniklo v obci Patanské ochotnícke divadlo Pathália, jeho prvým predstavením bola veselohra Ženský zákon od Jozefa Gregora Tajovského.^[113][114]

Cez obec vedie Svätojakubská cesta na Slovensku (úsek Hronský Beňadik – Trnava). Cez obec vedú dve cyklotrasy, pričom obe vedú aj po poľných a lesných cestách.^[7]:14

V dedine štvrťročne vychádza dedinský časopis Slovo Patanov. Vydávaný je obecným úradom, staršie čísla sú dostupné online na webovej stránke obce.^[115] V roku 2024 začali byť vydávané čísla XX. ročníka.^[47]

S minimálnymi odlišnosťami sa rovnako zdobený ľudový odev ako v Pate nosil aj v susedných obciach Šoporňa a Hájske. Z hľadiska ľudového odievania a vzorov preto tieto obce tvorí malý okrsok. Miestny ľudový odev tvorí prechod medzi ľudovým odevom trnavskej oblasti a oblasťou Ponitria. Jeho vzhľad bol významne ovplyvnený miestnym historickým vývojom: nesie slovanské prvky (farby) a bohatosťou výzdoby sa radí k ľudovým krojom typickým pre katolícke prostredie. Odraz v miestnom ľudovom odeve našli typicky poľnohospodárske prvky.^[116] Patiansky svadobný kroj bol vyobrazený aj na slovenských poštových známkach z roku 2004.^[117] Príležitostne sa počas cirkevných sviatkov alebo na krojovaných zábavách nosí aj dnes.^[118]

Pôvodná výšivka po niti sa vyšívala na čepce, rukávce, zástery, košele a kútne plachty v hustej pásovej alebo štvorcovej zostave. Až do počiatku 20. storočia bol základnou technikou vyšívania šikmý plný steh (tzv. šnóruvání). Spolu s ním bolo možné vidieť aj stonkový steh, hladkovanie a obyčajný a vrkôčikový krížik.^[119]

V obdĺžnikových alebo štvorcových obrazcoch výšivka kombinovala geometrické prvky a štylizované rastlinné motívy. Plochy na seba nadväzovali a tvoriac mozaikový obrazec, zapĺňali celú vyšívanú plochu. Charakteristické boli motívy kvetov, hviezdic, srdiečok, tulipánov, zúbkov či špirálok. Z farieb bola dominantná červená, doplnkovými farbami boli modrá, biela, čierna a žltá.^[119]

Zmena v technike výroby nastala v 19. storočí, keď sa začali okrem konopných a bavlnených plátien začali používať jemné materiály a na vyšívanie bavlnené a hodvábne priadze. Výšivka sa začala predkresľovať a vnútorná plocha vypĺňať od oka. Vďaka novej pestrosti priadzí sa do výšiviek dostávali nové farby, no ornamentalistika zostala zachovaná. Až v 20. storočí sa začal využívať druh predkreslenej výšivky s rastlinnými motívmi (tzv. rídká alebo rídké kvety). Tento ornament bol zložený z pukov kvetov, ruží či iných kvetov a postupne vytlačil staršiu hustú výšivku. Pred druhou svetovou vojnou začala v susednej Šoporni výšivkárka Hermína Švihoríková tvoriť na oblečení nový vzor figurálnej výšivky, no okolité obce vrátane Paty sa k tejto novote stavali kriticky.^[116][119] Až v druhej polovici 20. storočia sa figurálny ornament začal vďaka Ústrediu ľudovej umeleckej výroby používať aj v Pate, avšak nie na odeve, ale vo forme samostatných obrázkov.^[119]

Typický ženský patiansky kroj sa skladá sa zo štyroch častí: škrobnice, plátených rukávcov s farebnými vyšívanými štvorčekmi, a červeného prucla (vesty) s damaskovým, zamatovým alebo najsviatočnejším brokátovým podkladom. Prucel sa začal nosiť už začiatkom 19. storočia.^[116] Je charakteristický bohatými červenými výšivkami na ráme, paličkovými čipkami, mašličkami či blýskavými ozdobami. V minulosti videli odborníci z Národopisného ústavu v Prahe v červenej výšivke turecký živel.^[9]:62 Zapínali sa olovenými spínadlami vykladanými sklom alebo novšie kovovými gombíkmi so sklenenými očkami.^[116] Hlavnú výzdobu tvorilo šnúrovanie v zlatom a striebornom tóne, ktoré bolo v čase prvej svetovej vojny kombinované rôznymi ozdobami. Počas prvej ČSR boli živôtiky spravidla bez šnúrovania. Vývojom prešiel prucel aj po druhej svetovej vojne, keď začal byť tvorený z damasku a kašmíru. V páse sa zúžil a všíval do obojka. Zapínal sa na gombíky.^[116] Ku kroju patrila pôvodne zelená (polovica 19. storočia), neskôr červená alebo čierna kvetovaná nariasená sukňa. Jej dĺžka sa v priebehu času menila podľa módy. Okraj sukne bol obrúbený ozdobami, mašličkami alebo bielymi čipkami. V páse sa sťahovala šnúrami alebo bielymi tkanicami. Spodok sukne bol lemovaný pásom červeného súkna a nad ním sa našívali modré hodvábne stuhy.^[116]

Pri svadbe, poprípade krátko pred ňou v období ohlášok nosili ženy aj partu. V porovnaní s inými časťami sa jej nosenie zachovalo dlho, a to až do obdobia druhej svetovej vojny. Predstavovala prechod od dievčenského zeleného vienka so stužkami k vyšívaným čepcom vydatých žien. Vrchná a zadná časť patianskej party bola ozdobená perličkami, granátmi a zrkadielkami. Vpredu bola podložená kvetovanými mašľami, navrchu má strieborný vienok s rozmarínom. Vydaté ženy nosili na čepcoch šatky s točenými strapcami.^[116]

V pracovný deň sa v 19. storočí chodilo spravidla na boso alebo sa nohy obkrúhľovali do onúc. Ako ženská obuv sa pred prvou svetovou vojnou nosili bóty a sviatočné čižmy. Sviatočné čižmy (tzv. vŕzgačky) boli z čiernej teľacej kože a špeciálne pre túto oblasť ich vyrábali majstri zo Serede. Opätok bol vyšší a úzky. Na okrasu slúžila kožená gombička. Medzi podošvu a futro sa dávala tzv. červená koža, ktorá slúžila na to, aby čižmy vŕzgali. Čižmy zdobilo štepovanie niťami okolo priehlavku. Mladé ženy nosili čižmy vyšívané veselými farbami, staršie ženy výšivky čiernou farbou.^[116]

Patiansky mužský kroj sa nosil najmä počas sviatočných dní. Hromadnejšie sa prestal používať skôr ako ženský kroj. Skladá sa z vyšívanej plátennej košele, gatí a zdobenej modrej vesty (prucel). Vesta z 19. storočia bola zdobená striebornými šnúrkami, vyšívanými zúbkami a striebornými gombičkami. Na lemy sa spotrebovali asi tri metre hodvábnych stužiek. Obkolesovali všetky okraje vesty i jej vrecká. Hlavný ornament tvorili tri sústredené poloblúky na chrbte. Vesta sa nezapínala, gombíky boli len na okrasu. Úzke nohavice z čierneho súkna sa zasúvali do vysokých čižiem zdobených modrými šnúrkami. Ženích mal za klobúkom a na hrudi pestré pierko z rozmarínu, korálok, farebných nitiek a stužky. V rámci kultúrneho okrsku Pata – Šoporňa – Hajské boli perká zvlášť obľúbené v Pate, kde sa nosili ešte aj pred druhou svetovou vojnou. Starším druhom vesty mohla byť vesta z čierneho kangánu, ktorej kus sa zachoval v minulom storočí v Hájskom.^[116]

Neoficiálnou hymnou obce je pieseň Nad tú Patu jasný mesác svíti. Jej mierne upravenú verziu nahrala skupina Veselí starci. Medzi ďalšie piesne z Paty a jej okolia patria napr. Na patanských lúkach, Tú ružičku, čo som v tebe nosil, Zasadil som tu zelené topole; Korení, korení jak duchovný list, Svítí mesác nad naším huménkem, Javorinka.^[9]:166

Aj v súčasnej dobe (2023) sa v Pate hovorí tvrdým západoslovenským dialektom, ktorý obsahuje prvky trnavského a (stredno)nitrianskeho nárečia. Na rozdiel od trnavského nárečia nepoužíva hlásku d͡ʒ (dz). Takmer totožným nárečím sa rozpráva aj v susednej Šoporni, Šintave a v Dolnej Strede^[120], poprípade aj v Seredi. Niektoré staršie charakteristické prvky nárečia postupne u mladších generácií hovoriacich miznú pod vplyvom spisovnej slovenčiny.

V nárečí prevažuje zvuková stránka, bežné je spodobovanie. Dialekt nepozná pravidlo o rytmickom krátení. Je preň charakteristické skracovanie dvojhlások na niektorú zo samohlások, typicky na prvú, menej často (z prirodzených rozlišovacích dôvodov) na druhú: napríklad mlieko na „mlíko“, sliepka na „slípka“, ale piata na „pátá“. Čiastočne rozdielny dialekt sa používa v inak kultúrne príbuznom Hájskom (napr. „mléko“, „slépka“).^[120] Samotní Paťania samých seba pre absenciu dvojhlások v dialekte nenazývajú spisovne (Paťan, Patianka, Paťania), ale „Patan“, „Patanka“, „Patany“. Dedinský časopis sa preto napr. nazýva „Slovo Patanov“. Rovnako miestny folklórny súbor „Patanka“ či napr. folklórne vystúpenie obyvateľov obce „Patanská svadba“.^[121] V cudzích slovách sa medzi hlásky podobné dvojhláskam vsúva písmeno „j“ (napríklad „fantázija“).^[120]

Nárečie nepozná hlásku „ä“, ktorú zastupuje „a“ (napríklad „pata“ z päta), a hlásku „ô“, ktorú nahrádza „ó“ (napr. „stól“). Typické je tiež tvrdé vyslovovanie mäkkých slabík („de“, „te“ a pod.) a spoluhlások ľ, ň. Spojenia „dl“, „dc“ či „dn“ sa menia na zdvojené spoluhlásky „ll“, „cc“ a „nn“ (napríklad: mydlo na „myllo“, srdca na „srcco“, jedno na „jenno“).^[120] Niekedy sa spoluhláska zdvojuje bez toho, aby iná vypadávala (napríklad osem na „ossem“)^[122], pomerne často niektorá hláska alebo skupina hlások vypadáva (napríklad „[v]ždycky“ alebo „dycky“, či „mes[ts]ký“). Niekedy môže byť vypadnutie hlásky spojené so zmenou ďalšej hlásky (všetko na „šecko“) alebo s predĺžením niektorej zo samohlások (napríklad včera na „čéra“ a dnes na „neská“). Táto flexibilita spôsobuje vznik pomerne bohatého počtu tvarov niektorých pojmov (napríklad: včuľ : „včul“, „včúl“, „čúlek“, „čúl“, „včil“, „čil“ či „čilek“). Skupina hlášok „št“ sa často mení na „šč“ (napríklad: sťastie na „sčastí“, štena na „ščena“ či Štefan na „Ščefan“)^[120]. Menej často sa na „šč“ mení aj jedna hláska (napríklad požičaný na „poščaný“).^[122] Predpona „z“ sa niekedy nespisovne vokalizuje (napríklad z Paty na „ze Paty“), inokedy sa už existujúca samohláska mení na inú (napríklad zo Šoporne na „ze Šoporne“).

Spisovný slovesný neurčitok -ovať sa vždy mení na „-uvať“ (napríklad kupovať na „kupuvat“). Dnes už menej často sa v jazykovej praxi uplatňujú odchýlky v minulom čase slovies (bol na „bóv“; kukal na „kukav“, potešil na „potešev“ alebo „potešel“).^[120]

Patiansky dialekt sa okrem fonetického hľadiska od spisovnej slovenčiny čiastočne odlišuje aj slovnou zásobou (napríklad „žufana“, „fundisko“, „kysna“, „krumpla“, „račír“). Často využíva bohemizmy alebo skomolené nemecké slová. V rámci časopisu Slovo Patanov pravidelne vychádza rubrika „Malý slovník patančiny“^[123].

Patu vo svojej knihe Slovenský povstalec spomína slovenská spisovateľka pre deti a mládež Margita Kováčová, ktorá v obci pôsobila ako učiteľka. Vo svojich pamätiach Rozpomienky kňaza (1910-1953) Patu spomína tiež šoporniansky farár František Bernadič a v pamätiach Roľníci v dobe socializmu aj bývalý slovenský minister pôdohospodárstva Jozef Kršek^[124], ktorý pôsobil na patianskom JRD (všetky tri citované vyššie). Skúsenosti z Paty opísal vo svojej monografii Koreninová paprika Emil Špaldon.^[125]

Surrealistický spisovateľ Albert Marenčin hľadal v názve Pata etymologický pôvod či kolísku patafyziky^[126] (podľa SSSJ: pseudovedecká a literárna koncepcia, vzdialená od reality, protirečiaca skutočnosti, parodujúca ľudskú hlúposť satirou a iróniou^[127]). Podľa Marenčinových slov: „na ceste medzi Sereďou a Nitrou som narazil na obec Pata a v tej chvíli som intuitívne pocítil, že som objavil kolísku patafyziky.“^[128][129] Tento motív Marenčin použil opakovane.

Pate sa v jednom zo svojich fejtónov venoval aj spisovateľ František Hečko (ukážka vyššie). Fejtón sa pod názvom „Staré i nové skúsenosti z Paty“ dostal do zbierky Hečkových fejtónov Prechádzky po kraji zozbieranej v roku 1961 Branislavom Chomom.^[32]

Patiansky kroj sa slovami „Však keby som mohla, podívala by som sa aj na tie vaše patanské kroje koldokola – však sú nádherné! spomína v knihe“ spomína v knihe Frajlenka Hollóška od Milana Zelinku, ktorá sa venuje slovenskej výšivkárke Márii Hollósyovej.^[130]

Obec od roku 1969 spadá pod rovnomennú rímskokatolícku farnosť, ku ktorej ako filiálka prislúcha obec Pusté Sady. Farnosť patrí do dekanátu Sereď. Miestni farári sídlia na fare, ktorá stojí vedľa nového kostola. Budovu fary vystavali miestni veriaci. Súčasným farárom je Ladislav Kuna.^[131]

Samostatná farnosť v obci existovala v období stredoveku, no v 16. storočí zanikla. Následne mala obec do roku 1969 postavenie filiálky, pričom od roku 1560 v nej pôsobili farári zo Šintavy a následne od roku 1713 farári zo Šoporne.^{[p. 30]} Farárom v Pate okrem kaplánov v 18. storočí pomáhali cirkevní kantori, ktorí viedli náboženský spev, vyzváňali, vyučovali a boli hlavnými asistentmi farárov pri liturgických úkonoch či zaopatrovaní chorých. Za svoju službu dostávali vymedzené odmeny, ktoré sú zaznamenané v archívoch vizitácií.^{[9]:146 – 147}

Od osamostatnenia farnosti v Pate ako farári pôsobili: Alojz Schmiester (1969 – 1983; bol zastrelený na fare za záhadných okolností^[132][133]), Bronislav Ignác Kramár (1983 – 1999; následne opát v Želivi), Vladimír Kotes (1999 – 2000; následne misionár na Sibíri^[134]), Jozef Kaman (2000 – 2013) a Ladislav Kuna (2012 – súčasnosť; pred tým generálny vikár Trnavskej arcidiecézy).^[135][9]

Narodili sa v obci

• Štefan Kereškéni (* 1641 – † 1709), jezuitský univerzitný profesor, autor diel Panegyris luctuosa a Corona Apostolico – Basilica
• Albert Tót (* 1746 – † 1834), piarista, kňaz, pedagóg, autor viacerých latinských básní
• Cyprián Ján Korec (* 1910 – † 2011), do svojej smrti najstarší žijúci verbista na svete^[136], misionár v Rakúsku^[137]
• Ferenc Sidó (* 1923 – † 1998), maďarský stolnotenisový reprezentant a tréner, viacnásobný víťaz Majstrovstiev sveta v stolnom tenise
• Ľubo Virág (* 1955 – † 2024), slovenský spevák a hudobník popu a rómskej hudby
• Veronika Greinerová (* 1997), slovenská workoutistka, bronzová medailistka z Majstrovstiev sveta vo workoute v Moskve (2019), viacnásobná zlatá a strieborná medailistka Slovenska^[138][139]
• Roman Paulus (* 2000), zápasník v MMA, slovenský reprezentant, držiteľ titulu Oktagon Výzvy.^[140]

Pôsobili alebo pôsobia v obci

• Ferdinand Salzmann^[141] (* asi 1830 – † 1913), maliar na sklo, otec Alexandra Salzmanna, maľoval najmä náboženskú tematiku
• Alexander (Ladislav) Salzmann^[142] (* 1863/1870 – † 1958), maliar na sklo, maľoval najmä náboženskú tematiku
• Ján Líška (* 1895 – † 1959), politik, generálny riaditeľ Obchodnej a priemyselnej komory, „zvyškový“^[143] veľkostatkár v Pate^[144]
• Margita Kováčová (* 1901 – † 1993), učiteľka, publicistka, autorka diel Drobné poviedky, rozprávky určené pre ľud a mládež, Slovenský povstalec a Ičko Šibalský
• Emil Špaldon (* 1918 – † 2015), vysokoškolský učiteľ, zakladateľ moderného slovenského obilninárstva; pôsobil ako riaditeľ v družstve pre pestovanie papriky v Pate, aj skúsenosti z Paty opísal v monografii Koreninová paprika^[125][145]
• Ľuba Pavlovičová-Baková (*1924 – †1998), slovenská folkloristka, spoluzakladateľka folklórneho súboru Lúčnica, žila medzi rokmi 1939 – 1942 v obci^[146]
• Jozef Kršek (*1939 – † 2021), pôdohospodár, minister pôdohospodárstva, pôsobil v obci na družstve a túto skúsenosť zaznamenal v knihe Roľníci v dobe socializmu. Takto sme žili^[124]
• Ivan Štrpka (*1944), slovenský spisovateľ, žil v detstve v Pate^[147]
• Bronislav Ignác Kramár (* 1945 – † 2020), rímskokatolícky kňaz, dekan, bývalý opát Želivského kláštora
• Stanislav Matulay^[148] (* 1951), vysokoškolský pedagóg, autor viacerých prác z oblasti sociológie
• Milan Bubák (* 1956), rímskokatolícky kňaz, mních rehole verbistov, a spisovateľ kresťanskej literatúry,^[149] zakladateľ Univerzitného pastoračného centra sv. Jozefa Freinademetza v Mlynskej doline^[150], vyrastal v obci^[150] (niektoré pramene nesprávne uvádzajú, že sa v nej narodil^[149])
• Ľubomír Kolár (*1959^[151] – † 2023^[152]), maliar na sklo a drevo^[153], pokračovateľ salzmannovskej tradície, narodil sa v Trnave, vyrastal v obci^[151]
• Monika Čambáliková (*1959)^[154], sociologička, vedecká pracovníčka SAV a vysokoškolská profesorka, niekdajšia šéfredaktorka časopisov Sociológia a Slovak Sociological Review^[155]
• Oldřich Holiš, predseda Slovenskej živnostenskej komory^[156], priekopník v slovenskom kávovom priemysle, zakladateľ Academy of Coffee.^[157][158]

• DANGLOVÁ, Oľga. Ľudový odev v Šoporni, Pate a Hájskom. Slovenský národopis (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1970, roč. XVIII, čís. 1, s. 91 – 136. Dostupné online. ISSN 1339-9357.
• CHEBEN, Ivan. Záchranný výskum v Pate. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1997. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1999. ISBN 80-88709-42-3. S. 65 – 66.
• CHEBEN, Ivan. Starobronzové sídlisko a pohrebisko v Pate. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1997. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1999. ISBN 80-88709-42-3. S. 66 – 67.
• BODORIKOVÁ, Silvia; BIELICHOVÁ, Zora. Kazivosť zubov juvenilných a dospelých jedincov z pohrebiska únětickej kultúry v Pate (okr. Galanta, Slovensko). Slovenská antropológia (Bratislava: Slovenská antropologická spoločnosť pri SAV), 2019, roč. 22, čís. 2, s. 45 – 53. ISSN 1336-5827.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pata

• Oficiálny web
• Virtuálny cintorín obce Pata
• Základná škola Pata
• Patiansky kroj pri príležitosti divadelného predstavenia Patanská svadba