Ladislav Kubala

Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.

Ladislav Kubala
Osobné údaje
Celé meno	Ladislav Kubala
Dátum narodenia	10. jún 1927
Miesto narodenia	, Maďarsko
Dátum úmrtia	17. máj 2002 (74 rokov)
Miesto úmrtia	Barcelona, Španielsko
Výška	176 cm
Prezývka	Kukši
Pozícia	ofenzívny stredopoliar
Mládežnícke kluby
1939-1943	Ganz TE
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
1944 1945–1946 1946–1948 1948–1949 1949–1950 1950 1951–1961 1963–1965 1966–1967 1967	Ganz TE Ferencváros Budapest ŠK Slovan Bratislava Vasas Budapest Hungaria Aurora Pro Patria 1919 FC Barcelona Espanyol Barcelona FC Zürich Toronto Falcons		9 00(2) 49 0(33) 33 0(14) 20 0(10) 215 (131) 2900(7) 1 0 0(0) 1900(5)
Národné mužstvo
1948 1946-1947 1953–1961	Maďarsko Česko-Slovensko Španielsko		3 00(0) 6 00(4) 19 0(11)
Tréner mužstiev
1961–1963 1963–1966 1966–1967 1968 1968–1969 1969–1980 1980–1982 1982–1986 1986–1987 1987–1988 1988–1989 1992 1995	FC Barcelona Espanyol Barcelona FC Zürich Toronto Falcons Córdoba CF Španielsko FC Barcelona Al-Hilal Real Murcia CD Málaga Elche CF Španielsko U-21 Paraguaj
1 Zápasy a góly za profesionálny klub .  Futbalový portál  Biografický portál

Ladislav Kubala (* 10. jún 1927, Budapešť, Maďarsko – † 17. máj 2002, Barcelona, Španielsko) bol slovensko-maďarsko-španielsky futbalista a tréner, jedna z najväčších postáv svetového futbalu v 50. rokoch minulého storočia.

Narodil sa v Budapešti v slovensko-maďarskej rodine. Otec Pavol sa narodil v Martine, matka Anna Steczová mala slovensko-poľsko-maďarské korene.

S futbalom začínal v továrenskom tíme Ganz TE, ako dorastenec prestúpil do slávneho TE Ferencváros. V roku 1946 sa v rámci repatriácie presťahoval do Česko-Slovenska, v drese ŠK Bratislava odohral počas dvoch sezón 33 zápasov, strelil 14 gólov. V roku 1948 sa vrátil späť do Maďarska, odkiaľ po komunistickom prevrate ušiel v nákladnom aute cez Rakúsko do Talianska. Začal hrávať v klube Pro Patria, FIFA mu však na žiadosť Maďarskej futbalovej federácie z dôvodu nedodržania zmluvy a opustenia krajiny bez povolenia udelila ročný zákaz činnosti. Kubala sa ocitol v utečeneckom tábore v mestečku Cinecittà. Spolu s ďalšími emigrantmi založili tím Hungaria pod vedením Ferdinanda Daučíka. V roku 1950 odohral tento výber niekoľko stretnutí v Španielsku, kde si Kubalu všimol manažér FC Barcelona Josep Samitier.

Kubala sa upísal katalánskemu veľkoklubu 15. júna 1950 a napriek tomu, že prvých deväť mesiacov nehral – stále mal zákaz činnosti –, v nasledujúcich rokoch 1951 – 1962 sa stal ústrednou postavou mužstva, ktoré získalo štyri majstrovské tituly a päťkrát vyhralo Španielsky pohár. Základy tohto tímu položil Kubalov švagor Ferdinand Daučík, slovenský tréner Barcelony. V prvej sezóne 1951/52 odohral Kubala 19 zápasov a strelil 26 gólov, 25. februára 1952 v zápase proti Sportingu Gijón (9 : 0) strelil sedem gólov ^[1], čo je dodnes rekordný výkon v histórii španielskej ligy. Skóroval aj vo finále pohára proti Valencii (4 : 2). Táto sezóna patrí k najúspešnejším v histórii klubu, Barcelona získala päť trofejí – majstrovský titul, Španielsky pohár (vtedy nazývaný Copa del Generalissimo), Copa Eva Duarte (Španielsky superpohár), Latinský pohár (súťaž majstrov Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska) a Copa Martini & Rossi (víťaz Latinského pohára vs. víťaz Stredoeurópskeho pohára). Počtom trofejí v jednej sezóne prekonal tento výsledok až v roku 2009 tím Pepa Guardiolu. V nasledujúcej sezóne 1952/53 si Barca zopakovala double, Kubala opäť prispel gólom vo finále pohára, tentoraz do siete Athletica Bilbao (2 : 1).

Kubala spolu s legendárnym Di Stéfanom z Realu Madrid boli považovaní za najväčšie osobnosti španielskej ligy tohto obdobia ^[2]. V drese blaugranas odohral celkom 256 súťažných zápasov, strelil 194 gólov (bilancia v lige 215/131). Dvakrát v sezónach 1951/52 a 1953/54 mu tesne unikla trofej Pichichi pre najlepšieho strelca. Na medzinárodnom poli sa Kubala podieľal na dvoch triumfoch v Pohári veľtrhových miest, predchodcovi Pohára UEFA (1958, 1960). V sezóne 1960/61 sa Barcelona prebojovala do finále Európskeho pohára majstrov, pričom vyradila dovtedy 5-násobného víťaza EPM Real Madrid, vo finálovom dueli však podľahla portugalskému majstrovi Benfice Lisabon 2 : 3.

Po odchode z FC Barcelona pokračoval v kariére v klube mestského rivala RCD Espanyol, kde pôsobil ako hrajúci tréner a v FC Zürich. Svoju obdivuhodnú hráčsku kariéru ukončil v severoamerickej lige NPSL. V klube Toronto Falcons sa opäť stretol s Ferdinandom Daučíkom, v mužstve hrali aj synovia obidvoch velikánov Branko Kubala a Yanko Daučík, najlepší strelec ligy 1967 ^[3].

V roku 1999 sa Kubalovi dostalo významného ocenenia, pri príležitosti 100. výročia založenia FC Barcelona bol vyhlásený za najlepšieho hráča klubu v jeho histórii. O jeho popularite svedčí aj fakt, že ako jedinému hráčovi klubu mu v roku 2009 postavili sochu pred štadiónom Camp Nou.

Ladislav Kubala obliekol počas svojej kariéry dresy troch reprezentácií – Maďarska, Československa a Španielska ^[4], nikdy si však nezahral na významnom turnaji. Zaujímavé je, že v Španielsku sa takmer vôbec nevedelo o tom, že Kubala má aj slovenský pôvod, všetci ho považovali za čistokrvného Maďara.

V reprezentácii Československa odohral šesť zápasov, debutoval 27. októbra 1946 vo Viedni proti Rakúsku. V reprezentačnom drese strelil štyri góly, dva Poľsku (6 : 3) a dva Rumunsku (6 : 2). V reprezentácii ČSR nastúpil v dvoch zápasoch po boku najlepšieho českého kanoniera, legendárneho Josefa Bicana ^[5]. Trikrát reprezentoval Maďarsko, v 19 zápasoch v drese Španielska strelil 11 gólov.

Dvakrát bol členom výberu Európy, v roku 1953 strelil dva góly Anglicku (4 : 4) pri oslavách 90. výročia založenia The Football Association a v roku 1965 prispel jedným gólom k výhre 6 : 4 nad výberom Veľkej Británie v rozlúčkovom zápase Stanleyho Matthewsa. V tomto zápase boli jeho spoluhráčmi aj traja reprezentanti Československa Josef Masopust, Svatopluk Pluskal a slovenský futbalista storočia Ján Popluhár.

Začínal v mládežníckom tíme Barcelony, krátko viedol aj A-mužstvo, vo viacerých kluboch pôsobil ako hrajúci tréner. V rokoch 1969 – 1980 viedol reprezentáciu Španielska, pod jeho taktovkou odohrala La Furia Roja 69 zápasov ^[6], do nástupu Vicente del Bosqueho to bol rekordný počet zápasov pri reprezentácii. Kubalovi sa podarilo povýšiť záujmy reprezentácie nad záujmy klubových gigantov Realu Madrid a FC Barcelona, výsledkom čoho bola účasť na záverečnom turnaji MS 1978 po dvanástich rokoch a postup na ME 1980. Počas Kubalovej éry sa Španielsko stretlo dvakrát s Československom, v roku 1978 prehralo v Bratislave na Tehelnom poli 0 : 1, o dva roky neskôr v Gijóne sa v rámci prípravy na európsky šampionát rozišli nerozhodne 2 : 2.

Olympijské mužstvo Španielska priviedol k triumfu na OH 1992 v Barcelone, v meste svojich najväčších hráčskych úspechov. V roku 1995 bol trénerom reprezentácie Paraguaja.

Kubala sa oženil s Annou Violou Daučíkovou, sestrou Ferdinanda Daučíka (často sa nesprávne uvádza, že s jeho dcérou). Synovia Branko, Ladislao a Carlos.

Klubové

• víťaz Pohára veľtrhových miest: 1958, 1960
• finalista Európskeho pohára majstrov 1961
• majster Španielska: 1951/52, 1952/53, 1958/59, 1959/60
• víťaz Španielskeho pohára: 1951, 1952, 1953, 1957, 1959

Individuálne

• Futbalista 20. storočia v FC Barcelona
• člen Klub ligových kanonierov (202 gólov)
• člen Klubu ligových kanonýrů (167 gólov)

Poznámka: započítané len góly pred získaním čs. občianstva

• účasť na MS 1978, ME 1980
• OH 1992

• Ladislav Kubala na national-football-teams.com
• Ladislav Kubala na eu-football.info
• Ladislav Kubala na fotbal.cz
• Ladislav Kubala na bdfutbol.com
• Ladislav Kubala na nasljerseys.com