Milan Mišík

Milan Mišík
slovenský geológ a vysokoškolský pedagóg
Dielo
Polia pôsobnosti	stratigrafia, sedimentológia a petrografia karbonátových hornín
Počet citácií	191 (Scopus)2023[1] 62 (WoS)2015[2]
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Akademický titul	prof.
Vedecká hodnosť	CSc. DrSc.
Významní profesori	D. Andrusov
Významní študenti	M. Sýkora, R. Aubrecht
Ocenenia
Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Zlatá medaila SAV za prírodné vedy medaila Dionýza Štúra medaila J. Slávika medaila D. Andrusova
Osobné informácie
Narodenie	3. november 1928 Skalica
Úmrtie	7. máj 2011 (82 rokov) Bratislava
Národnosť	slovenská
Odkazy
	Milan Mišík (multimediálne súbory na commons)
Portál vied o Zemi  Biografický portál

Milan Mišík (* 3. november 1928, Skalica – † 7. máj 2011, Bratislava) bol slovenský geológ a vysokoškolský profesor. Vynikal predovšetkým ako odborník v mikrofaciálnej analýze, stratigrafii, sedimentológii, petrografii sedimentárnych hornín ale aj paleogeografii, všeobecnej, štruktúrnej a tektonickej geológii. Najväčšie uznanie získali jeho práce zaoberajúce sa karbonátovými horninami a exotickými zlepencami.

Narodil sa v učiteľskej rodine v Skalici 3. novembra 1928^[3]. Maturitu získal na gymnáziu v Bratislave roku 1947. Vysokoškolské štúdium učiteľstva geológie a zemepisu ukončil v roku 1951 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde začal aj pracovať. Pôsobil na Katedre geológie a paleontológie, v rokoch 1951 – 1960 ako asistent a odborný asistent u profesora Andrusova, neskôr medzi rokmi 1960 a 1970 ako docent. Súčasne v rokoch 1963 – 1965 vyučoval na univerzite v Havane. V rokoch 1966 až 1970 pôsobil ako vedúci katedry geológie a paleontológie^[4], prednášal regionálnu geológiu Západných Karpát, petrografiu sedimentárnych hornín, geotektoniku a historickú a stratigrafickú geológiu^[5]. V roku 1970 získal titul DrSc. a bol menovaný za univerzitného profesora. V rokoch 1981 – 1983 prednášal na alžírskej univerzite v Constantine. Zaslúžil sa o rozvoj Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a rozvoj metodiky vyučovania, podieľal sa na výchove desiatok odborníkov a vedeckých pracovníkov^[6]. Vedeckej činnosti sa venoval do vysokého veku. Poslednú monografiu publikoval vo veku 81 rokov. Zomrel 7. mája 2011 v Bratislave. Jeho pohreb sa konal 11. mája v popoludňajších hodinách v Bratislavskom krematóriu.

Svoj vedecký výskum sústredil na mikrofaciálny a stratigrafický výskum mezozoika Západných Karpát, sedimentárnu petrografiu karbonátických hornín a peloegeografický výskum. Publikoval viac ako 130 odborných prác a článkov, 34 popularizačných článkov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí monografia Mikrofácie mezozoika a terciéru vápencov západných Karpát (v anglickom aj slovenskom jazyku), ktorá sa stretla s pozitívnym medzinárodným ohlasom a položila základy modernej mikrofaciálnej analýzy na Slovensku^[7]. Je autorom príručky Geologické exkurzie po Slovensku, bol editorom učebnice Stratigrafická a historická geológia (1985). Autorom kapitoly o geológii Slovenska v anglickej encyklopédii Encyclopedia of European and Asian regional geology (1997). V rokoch 2003 až 2009 sa spolu s D. Rehákovou venoval publikácii monografií o karbonátických horninách Západných Karpát. Bol tiež autorom populárne náučnej knihy Štafeta vedy (1990), približujúcu vedecký výskum a vedcov širšej verejnosti. Autorsky sa podieľal na príprave niektorých geologických hesiel Encyklopédie Beliany.

Počas svojej vedeckej činnosti viedol početné domáce vedecké projekty VEGA a KEGA. Spolupracoval tiež pri riešení zahraničných vedeckých projektov IGCP UNESCO.

Medzi najvýznamnejšie práce Milana Mišíka patria tieto monografie, učebnice resp. popularizačné diela^[8]:

• Microfacies of the Mesozoic and Tertiary limestones of the West Carpathians. (1966)
• Geológia československých Karpát. In Československá vlastiveda. Díl I (v spolupráci s Fusánom a Gorekom, 1968)
• Geologické exkurzie po Slovensku. (1976)
• Pieninský exotický chrbát rekonštruovaný z valúnov karbonátových hornín kriedových zlepencov bradlového pásma a manínskej jednotky. Západné Karpaty séria geológia 7 (spolu s M. Sýkorom)
• Stratigrafická a historická geológia. (spolu s Chlupáčom a Cichom, 1985)
• Exotic conglomerates in flysch sequences: Examples from the West Carpathians. In: M. Rakús, J. Dercourt, A. R. M. Nairn (Editori): Evolution of the Northern margin of Tethys. (spolu s Marschalkom, 1988)
• Štafeta vedy. (1990)
• Slovakia. In: E. M. Moores and R. W. Fairbridge (Editori): Encyclopedia of European and Asian regional geology. (1997)
• Psefitické horniny (štrky, brekcie, zlepence) Západných Karpát. (spolu s Rehákovou, 2004)
• Dolomity, dolomitizácia a dedolomitizácia v horninách Západných Karpát. (spolu s Rehákovou, 2007)
• Vápence Slovenska – I. časť (biohermné, krinoidové, sladkovodné, ooidové a onkoidové vápence). (spolu s Rehákovou, 2009)

Bol ocenený Zlatou medailou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Zlatou medailou SAV za prírodné vedy, medailou Dionýza Štúra, medailou J. Slávika a medailou D. Andrusova.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milan Mišík